Niekto bystrý raz poznamenal, že určité veci v živote sú ako tetovanie na tvári – musíte mať skalopevné presvedčenie, že ich chcete. Ani o drevenom obklade na fasáde domu sa nedá povedať nič výstižnejšie. Koketujete s myšlienkou obliecť vysnívanú stavbu do dreva? Poradíme vám, ako ho vybrať a správne sa oň starať.
Dokonalosť z prírody
Drevo je nádherný, nadčasový, elegantný a neškodlivý materiál. Ale dať či nedať ho na vonkajšie zvislé plochy domu? Skúsený architekt hovorí, že stavať dom bez toho, aby ste si tým nesplnili aj niektorú zo životných túžob, ani nemá význam.
Pre niekoho znamená rodinný dom pohodu pri ohni plápolajúcom v krbe. Chce ho mať, aj keď kvôli nemu musí skresať rozpočet na kuchyňu či zariadenie spálne. No a niekto si dokonalé moderné bývanie nedokáže predstaviť bez prevetrávanej drevenej fasády – nech stojí, koľko stojí. Ste na tom rovnako? Kým sa pre ňu rozhodnete, zvážte všetky „za a proti“. Oplatí sa premýšľať hlavne nad témami: počiatočný efekt verzus zmeny pod vplyvom času, cenová náročnosť verzus starostlivosť, ekológia a úspora energií kontra návratnosť.
Prvá pasca: Dokonalá krása dreva
Najkrajšie na drevenej fasáde je – samotné drevo. Svetlá farba a nezameniteľná kresba na čerstvo hobľovaných doskách. A, samozrejme, vôňa ako uprostred hlbokého lesa. Snáď neexistuje krajší pohľad než na dom len nedávno obložený týmto jedinečným prírodným materiálom. Tiež to tak cítite?
Drevený obklad dodáva stavbe elegantný, moderný až exkluzívny dizajn. Čakať, že zostane navždy taký ako v deň montáže, je však chyba. Vplyvom času a poveternostných podmienok sa postupne zmení. Vybledne, neskôr zošedivie, miestami až sčernie. Ľudia, ktorí sa zamilovali do drevených fasád, keď pracovali či študovali v škandinávskych krajinách, s tým rátajú. Mnohí sa na túto postupnú premenu vyslovene tešia. Vedia, že ich dom bude stále iný, no naďalej kvalitný. Horšie je to vtedy, ak očakávate, že drevený obklad si zachová svoj prvotný vzhľad. V tom prípade investíciu ešte raz poriadne zvážte.
Riešenie existuje
Platí tu staré známe a neúprosné: Niečo za niečo! Kombinácia typu dreviny a jej prvotného ošetrenia rozhodne o trvácnosti a výzore celej drevenej fasády. A zároveň o cenovej náročnosti investície a prácnosť pri údržbe. Momentálny trend velí jednoznačne: Najkrajšie sú drevené fasády, ktoré si ponechávajú pôvodný, prírodný efekt.
TIP
Ak sa zmierite s prirodzeným starnutím a farebnou nestálosťou fasády, čo je jedna zo základných vlastností dreva, môžete si ju ponechať ošetrenú len bezfarebným biocídnym náterom – napríklad BORI impregnáciou s biocídom. Drevo sa však oplatí chrániť aj prípravkami s UV filtrami a UV absorbérmi, ako je napríklad Belinka TOPLASUR UV PLUS, alebo dobre poslúži aj tenkovrstvová lazúra Belinka Lasur, ktorá chráni drevo pred poveternostnými vplyvmi a zároveň aj dekoratívne zafarbuje a zušľachťuje jeho povrch.
Pozor, impregnácie sú biocídne výrobky. Používajte biocídy bezpečným spôsobom. Pred použitím si vždy prečítajte etiketu a informácie o výrobku.
Trvácnejšou možnosťou je použiť tlakovo impregnované drevo, najtrvácnejšou tzv. termodrevo. Tejto tretej možnosti sa hovorí tiež „pečené drevo“. Toto drevo bolo 48 až 96 hodín vystavené teplote 160 až 220 °C. Horúci vzduch v ňom narušil zložky, ktoré mu skracujú životnosť, čím sa zároveň stalo nezaujímavé pre drevokazný hmyz. Táto voľba je najdrahšia, no bez akejkoľvek ďalšej údržby si najdlhšie zachová vzhľad novosti.
Vedeli ste, že…?
Plusom takejto úpravy je tiež to, že termodrevo nevyžaduje následné ošetrenie chemickými prípravkami. Nevzniká teda žiadne riziko týkajúce sa záťaže životného prostredia.
Ktoré drevo?
Z druhov dreva sa na fasádne obklady na Slovensku najčastejšie používajú lokálne: smrek, borovica, smrekovec opadavý. Najlacnejší z nich je smrek, no bez ošetrovania veľmi rýchlo starne. Životnosť sa mu odhaduje iba na 10 až 15 rokov. Ak sa ktorákoľvek z týchto našich drevín tepelne upraví, čiže „upečie“, jej životnosť sa ihneď zdvojnásobí. Borovica i smrekovec tak majiteľa domu bez problémov prežijú…
Na opačnej strane sú cudzokrajné dreviny, ako sibírsky smrekovec, škandinávsky smrek, kanadský červený céder, juhoamerické ipe a pod. Majú extrémne odolné drevo. Hoci už z názvov je jasné, že nie sú lacné, ich životnosť môže byť 80 rokov, a to bez tepelnej úpravy.
Zlatá stredná cesta
Jedným z najlepších materiálov na fasádny obklad je smrekovec opadavý, ktorého drevo pod vplyvom prostredia nedegraduje, ale pevnie. Zároveň patrí k cenovo dostupným. Na Slovensku mu hovoríme červený smrek, lebo čerstvé rezivo má smotanovobielu farbu s originálnou červenkastou kresbou (okrem toho na jeseň ihličie smrekovca pred opadnutím sčervenie). Mnohí sa mylne domnievajú, že tento vzhľad si zachová. Česi nazývajú smrekovec výstižnejšie „modřín“. To preto, že bez úpravy mení farbu povrchu veľmi rýchlo do modra až čierna. Obzvlášť na severne orientovaných stenách. Aj takéto veci treba mať na zreteli, keď stojíte pred výberom dreveného materiálu na vonkajšiu fasádu.
Drevený obklad nemusí byť nuda
Ak si ako vrchný plášť vášho domu zvolíte drevo, nemusíte sa obávať ani možností stvárnenia fasády. Tie sú v tomto prípade naozaj široké. Drevo ovplyvňuje celkový vzhľad nielen svojou farbou, ale tiež textúrou, kresbou či spôsobom uloženia. Záleží len na vás, či zvolíte napríklad zvislé či horizontálne položenie obkladových dosiek, alebo celkom iný, inovatívny dizajn drevených prvkov, ktoré na fasáde vytvoria zaujímavú štruktúru.
Natierať či nenatierať?
Odborníci sa jednohlasne zhodujú, že o drevenú fasádu sa ako domáci hobby majster môžete, ale nemusíte starať. Ak patríte k lenivejším a nemienite si pridávať starosti s opaterou dreveného obkladu, myslite na to, že:
- Optimálna hrúbka obkladu, ktorý má zostať ponechaný vplyvom prírody, má byť asi 3 cm, a ukladaný má byť radšej zvislo. Takáto fasáda vydrží v porovnaní s tenším a vodorovne uloženým obkladom dvakrát dlhšie.
- Drevo nebude starnúť a sivieť do naturálneho vzhľadu úplne rovnomerne.
- Najviac preslnené časti môžu vyblednúť takmer do biela, prekryté balkónmi a presahmi zostanú dlhšie ako nové, no časti vystavené vlhku a dažďu môžu vyslovene sčernieť.
- Ak vás estetika či rýchle chradnutie „prírodnej fasády“ po prvých rokoch nepríjemne zaskočí, obklad môžete stále vybrúsiť a ošetriť olejom (napr. od značky Belinka) či tenkovrstvovou lazúrou (napríklad od značky Bori).
- Ak sa rozhodnete ošetrovať fasádu, potrebujete vedieť, že:
- Vďaka tejto námahe môžete mnohonásobne predĺžiť životnosť fasády, stále môže vyzerať ako nová, práve namontovaná.
- Ošetrovanie musí byť pravidelné. Ak sa rozhodnete pre olej, ideálne je aplikovať ho každý rok. Ak sa rozhodnete pre tenkovrstvovú lazúru, rátajte s aplikáciou približne každých 5 rokov. Povrch môžete ošetrovať i lakovými lazúrami (napríklad od značky Bori).
- Drevenú fasádu treba pred ošetrením vždy najskôr prebrúsiť.
Tip pre vás
Na odstránenie šedivosti z neošetreného alebo opotrebovaného naolejovaného dreva môžete použiť účinné činidlo Belinka Belfresh. Oživuje povrchy, ktoré sú vyrobené z odolných typov dreva, ako sú napríklad smrekovec, dub, akácia, orech, tík či bangkirai. Výrobok je vhodný na všetky sivé vonkajšie povrchy vrátane stenových obkladov.
Je to všetko vôbec ekologické?
Môže sa to zdať neuveriteľné, no aj tu, na malom Slovensku, sa čoraz viac ľudí pri budovaní rodinného hniezda zaoberá myšlienkami o ekológii. Premýšľajú o tom, či vytúžený domček prírode viac ublíži, alebo sa s ňou zosúladí. Všetci nestavajú preto, aby susedom a známym vyrazili dych. A práve tu sa o slovo hlási drevená fasáda.
Pri použití európskych drevín – samozrejme, bez termickej úpravy –zanecháva po sebe minimálnu uhlíkovú stopu. Drevo je kvalitný izolant – tepelne izoluje 6-krát lepšie ako klasická vápenná omietka. Drevený obklad je preto v modernej architektúre neodmysliteľnou súčasťou prevetrávaných fasád. Montuje sa na hliníkový alebo drevený rošt, pričom do konštrukcie patrí minerálna vlna a difúzna fólia. Výsledkom je zdravé bývanie. Rátajte však s tým, že cenovo vysoko presiahne klasický, polystyrénom zateplený a omietaný dom.
Prečo sa oplatí zvoliť drevenú fasádu?
Na záver treba podčiarknuť, že drevený obklad prináša majiteľom hneď niekoľko nesporných benefitov:
- Fasáda vyrobená z dreva pôsobí v prostredí prirodzene a harmonicky. Bude sa vynímať v rustikálnom dedinskom prostredí, ale i v modernej mestskej zástavbe. Krásne vynikne najmä v záhradách s dostatkom zelene.
- Drevo patrí k ľahkým a jednoducho opracovateľným stavebným materiálom.
- Tento prírodný materiál má tiež vynikajúce termoizolačné i akustickoizolačné vlastnosti, vďaka čomu nielenže bráni prehrievaniu, ale takisto tlmí neželaný hluk z okolia.
- Ide o maximálne ekologický materiál, ktorý po doslúžení možno ľahko zrecyklovať. Pozor však, platí to len pre chemicky neošetrené povrchy.
- Drevo síce pod vplyvom počasia vyplavuje tanín a mení farbu, zároveň ho však možno ľahko obnoviť.
Dobrý deň,
mám starší drevo dom (15 rokov), ktorého smrekové steny neboli po prvotnom nátere odvtedy nikdy ošetrované.
Zaujímal by ma práve prvý krok v ošetrení fasády – brúsenie.
Mám v pláne na uhlovú brúsku s reguláciou otáčok nasadiť mosadzný (oceľový) kotúč. kefu (ako alternatíva ku ručnému kefovaniu) – nechal som sa inšpirovať systémom Adler Pullex, základný náter a glazúra.
Máte skúsenosť s takýmto ošetrením relatívne mäkkého dreva, aby nedošlo k vytvoreniu veľkých zárezov či rýh na dreve?
Obávam sa že brúsny papier by nebol dostatočný pre očistenie od starého náteru, ktorý hlavne na náveternej strane pri skúške nechtom odškrabnem ale zaryjem ho aj milimeter do poškodeného dreva,
ďakujem za nápad či radu. Pozdravujem
Milan
Dobrý deň prajem, Milan,
kartáčovanie sa bežne robí práve strojovo. Ručne sa nedá dosiahnuť rovnomerný efekt. Používajú sa na to špeciálne rotačné kefy valcového tvaru.
Na mäkké drevo sa nepoužívajú kefy s kovovými, ale s umelými štetinami – pre jemnejší brúsny efekt. Výsledkom bude reliéfny povrch s vystupujúcim letným drevom, hrčami a brázdičkami v miestach odbrúseného jarného dreva. Brúsnym papierom hrubšej zrnitosti (okolo 60) by sa dal starý náter a zvetraný povrch tiež pekne očistiť a vyrovnať. Výsledkom by bol rovný a hladký povrch bez zbrázdeného efektu.
Majte sa dobre.
Adriána z tímu Čaro dreva
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Kovová kefa i keď pri nízkych otáčkach naozaj zanechala brázdy – je dosť agresívna (odskúšané na kúsku plota natieranom cca pred rovnakým časom).
Určite použijem buď nylonové kefy alebo brúsny papier. Ďakujem veľmi pekne za radu.
Nech sa páči, som rada, že som vám pomohla 🙂
Majte sa dobre.
Adriána