Med je súčasťou ľudskej civilizácie celé tisícročia. Včela medonosná vytvára spoločenstvá, tzv. včelstvá, pričom jedno môže mať až 70-tisíc jedincov. Takáto veľká rodina potrebuje úľ, ktorý svojím materiálom aj konštrukciou umožní jednoduchú kontrolu včiel a dezinfekciu ich životného priestoru. Chystáte sa pustiť do včelárenia? Prečítajte si, aké typy úľov existujú, z akého dreva sa vyrábajú a čím sa ošetrujú.
Na našom území sa včelárstvo začalo rozmáhať od 9. storočia, ale jeho história sa začala písať už pred 8-tisíc rokmi. Naznačujú to prehistorické kresby v jaskyniach. Tá v jaskyni Cuevas de la Arana na východe Španielska zobrazuje zberača medu, ktorý sa na lianách šplhá k hniezdu divých včiel. Včelármi boli aj starí Egypťania. Kým fúkali dym do úľov, vyberali plásty s medom a skladovali ich v kameninových nádobách. Med tam bol súčasťou ceremónií kňazov a včelí vosk sa používal na balzamovanie.
Prví včelári nemali k dispozícii úle v podobe, v akej ich poznáme dnes. Prostredníctvom pomôcok ako dláto či sekera preto robili dutiny do stromov a za včelami putovali. Z tohto hľadiska boli prenosné domčeky pre včely doslova revolúciou – včelári ich umiestnili tam, kde chceli a potrebovali. Prvý úľ s pohyblivým hrebeňom, ktorý umožňoval manipuláciu s plástmi bez toho, aby došlo k zničeniu úľa, vymyslel poľský včelár (a povolaním kňaz) Johann Dzierzon v 19. storočí.
Vedeli ste, že?
Včely sú tu už odpradávna. Podľa vedcov má včela medonosná ako druh 80 miliónov rokov.
Slamený predchodca úľov
Na prežitie včiel nemá zásadný vplyv tvar úľa či jeho veľkosť, včely totiž dokážu obývať menšie i väčšie horizontálne aj vertikálne dutiny. To, či bude včelárenie v našich zemepisných šírkach rentabilné, závisí od viacerých faktorov. Jedným z nich je aj typ úľa.
Predchodcom rozoberateľných drevených úľov boli prenosné slamené, vyrobené z ručne tkanej slamy. Používali ich včelári, ktorí takto prenášali hmyz medzi kvitnúce rastliny alebo na vresoviská. Slamený úľ, nazývaný slamenák, mal povrch potretý tzv. hlinkou, čiže zmesou prírodných farbív a hliny. Včely v ňom vytvárali „divinu“, teda ich dielo vznikalo prirodzene.
Úľ včelám poskytuje ochranu pred nepriazňou počasia, ale i priestor na žiaduci rozvoj včelstva. Materiál, z ktorého je vyrobený, musí vyhovovať hygienickým predpisom na nepriamy styk s potravinami. Zo stien ani z ďalších častí sa preto nesmú uvoľňovať mechanické častice, ktoré by sa mohli dostať do medu. A keďže včely vnímajú ako prirodzenú súčasť svojho prostredia drevo, drevené úle sú pre ne najvhodnejšie.
Tradičné aj menej tradičné typy
Existuje viacero typov drevených úľov, pričom každý má iné vlastnosti, inú výnosnosť medu a hlavne inú prácnosť obsluhy. Často používané nadstavkové úle umožňujú prispôsobovať veľkosť priestoru potrebám včelstva. Počet nadstavkov závisí od počtu včiel a množstva znášok.
Okrem štandardných úľov sa včelári inšpirovaní návratom k prírode môžu rozhodnúť včeláriť v netradičnejšom úli – v ležane (horizontálna poloha), v japonskom úli (bez medzistien) či v úli Warré (vnútorným usporiadaním pripomína dutinu stromu), alebo napríklad v mednej kravke (na chov bez veľkých zásahov včelára, bez medzistienok a rámikov).
Výber úľa záleží na tom, či sa chcete venovať včeláreniu len ako koníčku počas víkendov alebo sa touto činnosťou chcete živiť. „Samozrejme, veľkoproducenti medu a ostatných produktov nepôjdu do včelárenia v ležanoch, pretože nevýhodou je priestorový rozmer. Pre nich sú výhodnejšie nadstavkové úle, ktoré sú podstatne menej náročné na priestor,“ začal svoje rozprávanie Štefan Tete Vladár, včelár a výrobca včelích úľov z Košece.
Fakt pre budúcich včelárov
V našich končinách je najrozšírenejšou rámikovou mierou B 420 × 275 mm. Takýto úľ je určený na desať rámikov a nie je problém nakúpiť naň všetky súčasti. Slovenskí a českí včelári však používajú aj rámikovú mieru Adamec, Langstroth, Čechoslovák či Optimal.
Z ihličnanov aj listnatých drevín
Každý úľ sa skladá z troch častí – z dna, zo samotného tela a zo strechy. „Tieto tri časti sú rozoberateľné kvôli jednoduchšej dezinfekcii, napríklad opaľovaním vnútorných stien plameňom,“ vysvetlil Štefan, ktorý sa o svoj koníček delí s manželkou Ľubkou. Obaja sú včelármi, ktorým, ako priznal, ubúdajú sily a pribúdajú roky. Sami predtým chovali včely v nadstavkových úľoch, no tie sú pre ženy, zdravotne znevýhodnených či starších ľudí problematickejšie na manipuláciu.
S pribúdajúcou znáškou nektáru sa totiž priamoúmerne zvyšuje aj váha nadstavku. „Treba ho často dvíhať a kontrolovať stav včelstiev. Niekedy bolo ťažké v plnej znáške nadstavok zodvihnúť, preto som sa rozhodol vyrobiť si úľ ležan. Pri tomto type sa včelári v horizontálnej osi, plodisko a medník sú vedľa seba. Zverejnil som svoju prvotinu na sociálnej sieti a tým sa začalo moje podnikanie,“ opísal v skratke výrobca úľov. Včelárenie v ležanoch by podľa neho zvládli aj deti.
Štefan dáva svojim produktom telo, manželka Ľubka dušu. Čo to znamená? On vyrobí kompletný úľ a ona ho namaľuje a dozdobí rôznymi výtvarnými technikami. Pri výrobe používajú smrekové drevo, ktoré má podobu tatranského profilu. „Je to najčastejšie používaný druh dreva v našich podmienkach. Samozrejme, úľ, respektíve jeho konštrukcia môže byť nielen z ihličnanov, ale aj z listnatých drevín ako breza, prípadne osika,“ vysvetlil.
Tenkostenné úle sa vyrábajú aj z borovice hladkej, známej ako vejmutovka. Podľa iných výrobcov sa na úľ okrem dreva môže použiť i hobra, sololit, vybrané šarže penového polystyrénu či slama. Výhodou drevených úľov je, že drevo reguluje vlhkosť, čo pomáha včelám žiť v suchu.
Včely a farby
Na dosiahnutie dlhšej životnosti úľa je ideálne natrieť ho farbou (včely sa vedia orientovať podľa farieb) a umiestniť ho do tieňa stromu výletovým otvorom vždy smerom na juhovýchod. „Každý včelár si ošetruje úľ individuálnym spôsobom. Dnes je na trhu neuveriteľné množstvo prípravkov, farieb, lakov. My používame akrylovú, vodou riediteľnú farbu, vhodnú aj na detské hračky. Pri zdobení a maľovaní manželka používa špeciálne lepidlo na drevo a vodou riediteľný lak do exteriéru s UV ochranou. No niektoré úle máme len opaľované plameňom zvonku,“ prezradil Štefan Vladár.
Iní včelári majú dobré skúsenosti s ľanovým olejom a lazúrami. Toto však platí len pre exteriér úľov. „Ich vnútorné časti sa nikdy ničím neošetrujú, včielky si ich dokážu dezinfikovať samy tzv. včelím lepidlom, teda propolisom,“ upozornil Štefan Vladár. Ako doplnil, starí včelári ich dokonca kedysi dezinfikovali medovkou.
Mohlo by vás zaujímať
Na náter úľa zvonka môžete použiť napríklad vodou riediteľnú lazúru Belinka Exterier, ktorá chráni drevo pred rôznymi nepriaznivými vplyvmi a zušľachťuje ho. Spoločnosť Belinka už roky spolupracuje so zväzom včelárov v Slovinsku. Spoločným cieľom je poskytnúť včelím rodinám priaznivé prostredie na ich život a rozmnožovanie.
Životnosť dreveného úľa podľa neho závisí od poveternostných podmienok aj od toho, či je úľ umiestnený pod prístreškom. „Čo sa týka našich produktov, ktoré sú zdobené manželkinou rukou a jej špeciálnymi technikami, sú bežne vonku na daždi, slnku, snehu už tri roky a jediné, čo sa s nimi udialo, je, že trochu vybledla farba na slnečnej strane. Myslím si, že to je prirodzený jav nielen na úľoch, ale aj na ostatných výrobkoch z dreva, ktoré sú vystavené poveternostným vplyvom,“ doplnil.
Komfort pre včelstvo aj včelára
A čo je podľa Štefana Vladára pri výrobe úľa najdôležitejšie? „Nezabúdať na komfort pre včely ani pre samotného včelára,“ odpovedal výrobca, v ktorého dielni boli vyrobené ležany v približne 20 rôznych rámikových mierach. Rodina včelárov a výrobcov úľov sa okrem toho môže pochváliť aj druhým miestom na XXII. medzinárodnej konferencii vynálezcov a zlepšovateľov vo včelárstve, ktorá sa konala v Trenčíne.
V kategórii audiovizuálne pomôcky bol ocenený ich edukačný kufrík. „Je to vlastne pozorovací úlik na jeden včelí rámik, ktorý si včelár zoberie na prednášku do školy, prípadne na rôzne prezentačné akcie. Deti tak môžu vidieť živé včielky, rozoznávať rozdiely medzi trúdmi, robotnicami, kráľovnou, vidieť vystavané plásty, zaviečkované včelie plody a mnoho iného,“ prezradili nám Štefan a Ľubka.
Medzi ich ostatné aktivity patrí aj návrh špeciálnej strechy na úľ ležan, ktorý sa často používa v apidomčekoch. Sú na nej vysúvacie, zatváracie a zasieťované otvory, cez ktoré prúdi vzduch z úľa do priestoru apidomu. Pobyt v takomto včeľom domčeku nasýtenom arómou propolisu, medu a peľu pôsobí priaznivo na nervovú sústavu, cievny a dýchací systém a má aj protizápalový efekt.
