Ako správne sušiť drevo a prečo je to dôležité?

Práca s drevom je radosť a každý domáci majster si chce do svojho príbytku zadovážiť taký materiál, ktorý nielen krásne vyzerá, ale aj dlho vydrží. Kvalita dreva použitého na stavbe alebo v interiéri je jedna vec, veľmi podstatná však je aj jeho príprava pred použitím. Sušenie dreva je jeden z najdôležitejších procesov prípravy, výrazne ovplyvňujúci vzhľad, ale najmä funkčnosť výsledného diela. V nasledujúcich riadkoch vám dáme rady, ako sušiť drevo, a to najmä prirodzeným spôsobom.

Prečo je sušenie dreva nevyhnutnosť?

Tak ako skauti vedia, že vlhké drevo sa do ohňa neprikladá, skúsení majstri vedia, prečo z neho nemožno hneď stavať. Drevo jednoducho krátko po spracovaní obsahuje priveľa vody, a preto je nutné vysušiť ho.

Rôzne druhy dreva, napríklad dubové drevo, buk, agát či orechové drevo, môžu mať krátko po vypílení rozličný objem vody, ale štandardne to býva minimálne 60 %. S vlhkým drevom sa vo všeobecnosti pracuje ťažko, má horšie fyzikálne a mechanické vlastnosti. Sušením dreva dochádza k zníženiu hmotnosti a zároveň k zvýšeniu pevnosti a modulu pružnosti, čo je určite významné zlepšenie konštrukčných vlastností dreva. Lenže sušenie je dôležité nielen preto, aby sa s ním dobre pracovalo, ale najmä kvôli jeho dobrej funkcii a trvácnosti. Dobre vysušené drevo nepraská a nekrúti sa, je omnoho menej náchylné na rast húb či plesní. Ak by ste na drevený výrobok použili zle vysušené drevo, na výrobku môžu postupne vzniknúť neodstrániteľné nedostatky.

Ako sušiť drevo

Pri sušení dreva musia majstri dbať na to, aby malo tú správnu výslednú vlhkosť podľa toho, kde a na čo sa bude používať. Navyše pri každom druhu dreva môže sušenie trvať rozlične dlho a mať rôzny efekt. Niektoré druhy dreva sú počas procesu sušenia náchylnejšie na tvorbu prasklín. Drevo možno sušiť dvomi spôsobmi, a to prirodzene alebo umelým spôsobom v sušičkách, resp. sušiarňach.

Prirodzené sušenie dreva

Správnym uložením dreva na voľnom priestranstve, ktoré je spoľahlivo zastrešené, môžeme drevo sušiť prirodzeným spôsobom. Ideálne pre domácich majstrov sú priestory šopy, skladu alebo niekde pod prístreškom, kam nezateká voda a zároveň je priestor dobre vetraný. Hranoly ukladáme v adekvátnej vzdialenosti od seba na miesto, kde je dobré prúdenie vzduchu a ktoré je v správnej vzdialenosti od terénu. Ideálnym podkladom je štrk alebo piesok, ale aj suchá pôda bez zelene.

Drevené hranoly ukladáme na železné podstavce alebo profily tak, aby bol spodný rad dreva najmenej 40 cm nad zemou. Každý rad dreva musíme oddeliť od nasledujúceho použitím prekladových latiek (preložiek), t. j. na každý rad hranolov kolmo položíme tenšie latky, hrubé asi 2 cm a široké od 4 do 6 cm. Vzdialenosť medzi latkami by mala byť minimálne 50 cm. Prekladové latky ukladáme tak, aby v každom nasledujúcom rade reziva boli vždy nad sebou. Pokiaľ vytvárame širokú a vysokú klietku (zostavu dreva), je vhodné vytvoriť v strede širšiu medzeru medzi rezivom (tzv. komín) na dosiahnutie lepšieho prúdenia vzduchu. Čelá na rezive môžeme zatrieť bielou farbou – spomalí sa tým únik vody, budú sa odrážať slnečné lúče a potlačí sa vznik prasklín na čelách reziva.

Pozor, takéto drevo nikdy neprikrývame plastovým krytom alebo fóliou! Malo by byť bezpečne pod strechou, ktorá prečnieva nad uskladneným drevom minimálne 20 cm z každej strany a má dostatočný sklon na to, aby z nej odtekala dažďová voda.

To, ako rýchlo sa drevo suší, ovplyvňuje samozrejme teplota a vlhkosť vzduchu, ale aj rýchlosť prúdenia vzduchu. Znamená to, že na priebeh sušenia vplýva aj lokalizácia skladu – v akej nadmorskej výške sa nachádza, aká je tam klíma, aké je ročné obdobie. V zime dochádza len k povrchovému odparovaniu vody, resp. pokiaľ práve mrzne, tak k sublimácii. To znamená, že v zime dochádza k vysúšaniu len tenkých sortimentov rýchlosťou rádovo 1 % za mesiac. V letných suchých veterných mesiacoch môže byť úbytok vlhkosti až do 1 % za deň.

Tieto okolnosti zmeniť nemôžeme, ale sušenie dreva môžeme zlepšiť vďaka správnemu uloženiu a rozmiestneniu. Ideálne sú miesta, kde sa nepracuje s vodou a ktoré sa nevyznačujú zvýšenou vlhkosťou. Klietka by mala byť ideálne uložená bočnou stranou kolmo na prevládajúce prúdenie vzduchu.

Čo si zapamätať:

Výhodou prirodzeného sušenia je, že je ekologické, nenákladné a zvládne ho každý majster. V porovnaní s profesionálnym však trvá podstatne dlhšie, je ťažké skontrolovať úroveň vlhkosti dreva a vzniká aj väčšie riziko prasklín a iných nedostatkov.

Umelé sušenie reziva

Na kontrolované sušenie dreva používajú profesionálne píly a iní spracovatelia väčšinou kondenzačné sušičky dreva alebo sušiace pece, niektorí spracovatelia palivového dreva majú aj mikrovlnné sterilizačné prístroje, ktoré navyše ničia škodcov, ako sú plesne či huby.

Kondenzačná sušička dreva využíva prirodzené prúdenie vzduchu zohriateho na teplotu 40 až 50 °C. Oproti prirodzenému sušeniu je výhodou rýchlosť, spoľahlivosť a presnosť želanej výslednej vlhkosti. Nevýhodou je, samozrejme, finančná náročnosť vzhľadom na vynaložené energie. Ak si však ako svojpomocní majstri na prirodzené sušenie dreva netrúfate, môžete ho zveriť do rúk odborníkov.

Ako dlho sa drevo suší

Za predpokladu, že dodržíme všetky odporúčané postupy, rezivo sa na voľnom priestranstve môže sušiť niekoľko mesiacov. Závisí to od jeho rozmerov a požadovanej výslednej vlhkosti; drevo určené na výrobu hudobných nástrojov musí mať takú nízku vlhkosť, že jeho prirodzené sušenie by mohlo trvať aj roky. V týchto prípadoch je, prirodzene, výhodnejšie sušiť ho profesionálne. Vo všeobecnosti sa neodporúča nechávať drevo na prirodzené sušenie v exteriéri viac než 2 roky.

V kondenzačnej sušičke trvá sušenie dreva okolo 4 až 8 dní – podľa želanej výslednej vlhkosti. V mikrovlnnom sterilizačnom prístroji to môže byť aj pár hodín.