Rod jelša predstavujú listnaté opadavé stromy, prípadne kríky, ktoré patria do čeľade brezovitých. Často ich možno nájsť najmä pri brehoch riek či na iných mokrých stanovištiach, a hoci rýchlo rastú, nezvyknú byť vyššie ako 30 metrov. Čím ďalším sa vyznačujú a na čo sa používa jelšové drevo?
Druhy jelší
Jelše sú rozšírené predovšetkým v chladných oblastiach severnej pologule. Rozoznávame viac ako 30 druhov, pričom u nás sa možno stretnúť najmä s dvomi, a to jelšou lepkavou a jelšou sivou. Okrem toho sa v našich končinách vyskytuje aj jelša zelená, nejde však o strom, ale o ker, dorastajúci maximálne do výšky 3 metrov a využívaný napríklad na spevňovanie svahovitých pôd či brehov horských bystrín. Čo je príznačné pre jelšu lepkavú a sivú, o tom si povieme v nasledujúcich riadkoch.
Jelša lepkavá (Alnus glutinosa)
Dosahuje výšku 30 metrov. V jej mladosti ju spoznáte podľa zelenohnedej kôry s belasými lenticelami (t. j. prieduchmi v kôre, ktoré umožňujú výmenu vzduchu medzi vonkajším a vnútorným prostredím dreviny), v staršom veku je kôra rozpukaná, šupinatá a sfarbená do čiernohneda. Na drobných bočných koreňoch sa tvoria bakteriálne hrčky, ktoré umožňujú viazanie vzdušného dusíka. Kmeň má priamy a korunu kužeľovitú. Listy sú striedavé, elipsovité, zúbkaté a v mladosti lepkavé. Jelša kvitne v marci, ešte pred pučaním listov, pričom kvety rastú v jahňadách. Jej plodmi sú lesklé, hnedé, ploché nažky, ktoré sú olemované úzkym krídelkom. Semená dozrievajú v októbri. Spočiatku jelša rastie rýchlo, často má prírastok až 1 meter za rok, po 20. roku sa však rast spomaľuje a po 60. roku prestáva.
Jelša lepkavá u nás rastie najmä v nížinách a pahorkatinách s nadmorskou výškou do 800 metrov. Najlepšie sa jej darí na vlhkých stanovištiach, najmä pri potokoch a riekach. Dobre znáša záplavy, no je citlivá na výkyvy hladiny podzemnej vody a hlavne v suchších lokalitách je dosť náročná na svetlo. Dobre znáša mrazy.
Vedeli ste, že?
Dusík potrebujú rastliny na svoj zdravý rast. Niektoré stromy sú odkázané na externé zdroje dusíka, jelša si ho však dokáže zaobstarať sama jeho zachytávaním zo vzduchu. Ukladá ho v hrčkách na svojich koreňoch, pričom nadbytočný dusík sa uvoľňuje do pôdy, čím sa zlepšuje jej úrodnosť.
Jelša sivá (Alnus incana)
Občas má krovitý vzrast, zvyčajne však dorastá do výšky 15 až 20 metrov. Má kužeľovitú korunu a kôra býva až do vysokého veku hladká a sfarbená do svetlosiva. Listy sú striedavé, elipsovité a zahrotené. Kvety sú podobné ako v prípade jelše lepkavej, rozkvitajú však zhruba o 2 týždne skôr, niekedy už na konci februára. Nažky sú tiež porovnateľné s nažkami jelše lepkavej, len krídelká sú o niečo širšie. Semeno dozrieva v septembri až októbri. Jelša sivá rastie najprv rýchlo, v 10 rokoch má okolo 4 metrov a okolo 40. roku jej rast ustáva. Na tenkých koreňoch možno vidieť hrčky baktérií.
Jelša sivá obľubuje vlhké, až mokré stanovištia pozdĺž vodných tokov, darí sa jej však aj v suchých lokalitách odkrytých pôd. Má rada svetlo, je odolná proti mrazom a dymovým exhalátom a veľmi sa prispôsobuje stavu vzdušnej a pôdnej vlhkosti.
Do pozornosti
Známe sú aj ďalšie druhy jelší. Za zmienku stojí hlavne najvyšší druh – jelša červená (Alnus rubra), ktorá dosahuje výšku 35 metrov a rastie na západnom pobreží Severnej Ameriky.
Aké je jelšové drevo a na čo sa používa?
Drevo jelše býva tesne po zoťatí výrazne oranžovočervené, postupne sa zosvetlí a pri starnutí stmavne. Ide o mäkké, ľahké, málo pevné a pružné drevo, ktoré rýchlo schne. Je pórovité, s množstvom drobných, zaujímavo melírovaných uzlov a má peknú kresbu. Nie je odolné, avšak pod vodou tvrdne a získava veľkú trvanlivosť. Ľahko sa štiepa, reže a môže sa skrutkovať aj bez predvŕtania. Navyše sa dobre morí a lepí, dá sa brúsiť do hladka a celkovo sa jednoducho povrchovo upravuje.
Z reziva vyššej triedy sa vyrába nábytok a sústružené prvky. Jelšové drevo sa používa aj na frézarské či rezbárske práce, robí sa z neho dyha aj drevovláknité dosky, kuchynské skrinky, lišty, obklady, hračky, ceruzky, misky atď. Zasychá do medového tónu a dá sa upraviť tak, aby pripomínalo iné druhy dreva. Nepoužíva sa tam, kde sa vyžaduje pevnosť, no vzhľadom na dobrú odolnosť vo vode nachádza uplatnenie napríklad v hlbokých základoch budov či pri stavbe hrádzí.
Tip
Keďže je drevo jelše málo odolné voči drevokaznému hmyzu, odporúča sa naimpregnovať ho. Použiť môžete napríklad:
- Bori impregnáciu s biocídom W a ako povrchový náter Bori tenkovrstvovú lazúru alebo Bori Lak lazúru,
- Bori Aqua impregnáciu s biocídmi a ako povrchový náter Bori lazúru,
- impregnáciu Belinka Base a ako povrchový náter Belinka Lasur,
- impregnáciu Belinka Impregnant a ako povrchový náter lazúru Belinka Interier alebo Belinka Exterier.
Zopár zaujímavostí na záver
- Drevo jelše sa využíva aj pri údení rýb alebo pri výrobe ďalších údených potravín.
- Z jelše červenej sa vyrábajú telá elektrických gitár.
- Známe je aj jelšové uhlie. Uplatnenie nachádza v kováčskych dielňach a vyrába sa z neho lovecký pušný prach.
- Kôra sa využíva v garbiarstve a pri farbení vlny, bavlny a hodvábu. Obsahuje totiž kyselinu trieslovú, čo vybraným materiálom umožňuje dodať rôzne odtiene hnedej, plavej, až žltooranžovej farby.
- Lepkavé listy sa údajne používajú aj ako prírodné lapače bĺch. Stačí ich porozkladať na mieste, odkiaľ ich chcete vychytať.
- Viaceré liečivé účinky sa pripisujú rôznym odvarom zo šišiek a z listov jelší. Údajne pomáhajú pri prechladnutí, zápaloch kože, krvácaní ďasien atď.
