Často sa pustíme do práce s tým, čo máme poruke. Ak nakupujeme, berieme to, čo majú momentálne na sklade, čo sa nám zapáči alebo čo je cenovo najvýhodnejšie. Pri drobnej domácej hobby výrobe sa však málokedy zaujímame o  vlastnosti dreva, a teda jeho vhodnosť na ten-ktorý účel. Ale mali by sme. Od toho do nemalej miery závisí, aký bude výsledok našej práce.

V priebehu posledných storočí identifikovali botanici po celej zemi viac ako 60-tisíc druhov stromov. Na Slovensku sa z nich vraj prirodzene vyskytuje iba 77 druhov. Každý je pritom originál vďaka jedinečnej bunkovej štruktúre, ktorá zároveň ovplyvňuje jeho správanie v konkrétnych podmienkach. Skúsení majstri – stolári i umeleckí rezbári – práve preto hľadajú vždy najprv drevo, až potom nátery. O tom, aká bude kombinácia dreva, ochranných a estetických náterov, sa napokon rozhodnú podľa účelu, teda konečného využitia výrobku.

Vedeli ste, že?

Slovensko nie je domovom mimoriadne tvrdých drevín. Podľa oficiálnej šesťstupňovej tabuľky tvrdosti u nás môžu rásť veľmi mäkké, mäkké, stredne tvrdé a tvrdé dreviny. Dreviny definované ako veľmi tvrdé  neobyčajne tvrdé v tunajších podmienkach vyrásť nedokážu. Aj keď sa tu dnes už niektoré vyskytujú – najmä v záhradách a okrasných parkoch, teda vplyvom ľudského zásahu – tvrdosťou drevnej hmoty sa nevedia vyrovnať tým, ktoré rastú vo svojej pôvodnej domovskej krajine. Na tvrdosť dreva má totiž vplyv aj podnebie a nadmorská výška, v ktorej stromy rástli.

Meranie tvrdosti dreva

Jednou z hlavných vlastností dreva je miera tvrdosti. Hovorí o tom, ako – alebo či vôbec – je drevo schopné odolávať vniknutiu cudzieho telesa do jeho vnútorných štruktúr. Hovorovejšie: Koľko sily treba vynaložiť na zdeformovanie alebo zničenie dreveného povrchu v smere zvonku dovnútra. Z pomerne širokej škály spôsobov merania tejto fyzikálnej veličiny sú najznámejšie dva, a to Brinellova a Jankova metóda. Ide o tzv. vtláčacie metódy. Druhá z nich sa v našich končinách používa častejšie. Je viac ako sto rokov stará a jej autorom je Rakúšan Gabriel Janka. Ako funguje?

Základným nástrojom tejto metódy je oceľová guľôčka s priemerom 11,28 mm (resp. tlačidlo zakončené pologuľou), ktorá sa zatláča priamo do dreva. Keď je polovička priemeru guľôčky vnútri dreva, zmeria sa celková sila, ktorá bola na zatlačenie potrebná. Táto sila zároveň indikuje hodnotu tvrdosti konkrétneho druhu dreva. Platí teda, že čím vyššie je výsledné číslo, tým väčšia je tvrdosť dreva. Udáva sa v megapascaloch (MPa), prípadne – väčšinou v staršej literatúre – aj v kilogramoch na cm2 (kg/cm2).

meranie tvrdosti dreva Jankovou metódou

Pre zaujímavosť: Brinellova metóda využíva pri zisťovaní tvrdosti drevín takisto oceľovú guľôčku. Táto má priemer 10 mm a vtláča sa do dreva konštantnou silou – pri tvrdých drevinách je to 1 000 N, pri stredne tvrdých 500 N a pri mäkkých 100 N. Keď sa dosiahne predpísané zaťaženie, teleso sa odťaží a priemer otlačku sa zmeria pomocou Brinellovej lupy. Ten sa dáva do pomeru k sile a výsledkom je tvrdosť dreva udávaná rovnako ako pri Jankovej metóde v jednotke MPa.

Prečo pri výbere rozlišovať mäkké drevo od tvrdého?

S tvrdším drevom sa pracuje horšie, no viac vydrží a obvykle má aj krajšiu, žiadanejšiu kresbu. S mäkkým sa narába ľahšie, je ideálne na jemné opracovávanie, no zväčša nedokáže znášať nestále prostredie. Okrem toho, samozrejme, existujú aj mnohé ďalšie menej či viac významné odlišnosti. Tvrdé drevo je vo všeobecnosti pevnejšie a odolnejšie voči mechanickým poškodeniam a požiaru než drevo mäkké. Tiež lepšie odoláva poveternostným podmienkam a hubám, plesniam i hnilobe, preto sa viac hodí na použitie v exteriéri. Rýchlejší rast mäkkých drevín sa podpisuje pod ich lepšiu dostupnosť a nižšiu cenu, zároveň sú vďaka tomu považované za udržateľnejšie obnoviteľné zdroje. Pre niekoho je to len zaujímavosť. Pre iného však výborná pomôcka na približnú orientáciu, keď sa musí rozhodnúť, ktorý druh dreva použije.

práca s drevom

Ak napríklad treba zakúriť, mäkké drevo (so živicou) je skvelé pri zakladaní ohňa. Na samotné opekanie a grilovanie ho však radšej nepoužívajte, pri horení totiž praská a viac dymí. Ideálne je na tento účel drevo brezové, ktoré nepraská a nespôsobuje vylietavanie iskier a uhlíkov z ohniska. Tvrdé drevo má lepšiu výhrevnosť, vďaka čomu je na opekanie a varenie ideálne. A niektoré druhy je dnes vyslovene škoda hádzať do ohňa!

Pre zaujímavosť:

Výhrevnosť dreva (množstvo energie zo spáleného 1 kg dreva) je pri všetkých našich drevinách podobná. Rozdiel je však v tom, ako rýchlo drevo zhorí v konkrétnej peci a koľko tepla pri tom stihne efektívne odovzdať. Jeden klátik tvrdého (hustého, ťažkého) dreva sa môže rovnať dvom klátikom mäkkého (ľahkého). Pozor však, takéto porovnanie môžeme robiť len vtedy, ak je drevo rovnako vysušené – má rovnakú vlhkosť.

Ktoré drevo sa môže hodiť na domáce projekty? V stavebníctve a hobby majstrovaní sa u nás najčastejšie využívajú ihličnany, obzvlášť smrek a borovica. Patria k mäkším druhom dreva a vďaka živici sú trvácnejšie. Ľahko sa opracúvajú, zároveň sú pevné a húževnaté a dobre sa ošetrujú nátermi. Slovenský aj sibírsky smrekovec sa mimoriadne dobre hodia na podlahy, terasy a obklady – nielen vnútri, ale aj v exteriéri.

Parkety z tvrdého dreva listnáčov ako buk, dub či slivka patria do namáhaných interiérových miestností. Breza je drevom chalupárov – patrí výlučne do interiéru, no hodí sa tam na všetko, čo mu má dodať závan minulých čias. Klasikou na výrobu kvalitných nábytkov sú buk, čerešňa, orech, dub, dokonca i gaštan, javor, jaseň a jelša. Hruška pasuje všade tam, kde je dôležitá presnosť a tvarová stálosť. Umeleckí hobby majstri ocenia lipu, ale aj topoľ, brezu a jelšu. Na výrobu hračiek sa hodí napríklad i javor.

Tabuľka tvrdosti dreva:

tabuľka tvrdosti dreva

Drevo má mnoho vlastností

K ďalším dôležitým vlastnostiam dreva patrí napríklad napúčanie, zosychanie a šúverenie, z mechanických ešte hustota, pevnosť, pružnosť či húževnatosť. Všetky spolu načrtávajú obraz o prirodzenej odolnosti a trvanlivosti dreva, teda o jeho schopnosti zachovávať si svoju štruktúru a pôvodné vlastnosti v podmienkach, ktorým bude vystavené a ktoré sú zároveň priaznivé pre degradáciu. Ak si želáte, aby váš výrobok čo najviac vyhovoval prostrediu, v akom bude umiestnený, je dobré ich poznať. Tiež vám môžu byť nápomocné pri samotnom opracovaní dreva, teda pri voľbe vhodných nástrojov, pracovných postupov aj povrchových úprav. Spoznávajte drevo do hĺbky – tak vám pôjde práca od ruky a jej výsledky vás budú tešiť dlhé roky.

Najtvrdšie dreviny sveta – TOP 5:

Sú to veľmi ťažko opracovateľné, no mimoriadne pekné druhy. Väčšinou ich charakterizuje raritne krásna kresba a vysoký prirodzený lesk. Všetky sú dnes na zozname ohrozených druhov rastlín:

  1. Quebracho, hovorilo sa mu „lámač sekier“. Je 12-krát tvrdší než smrek a 5-krát tvrdší než dub. Objavuje sa už len v tropických oblastiach Južnej Ameriky.
  2. Guajak alebo aj lignum vitae – strom života. Je 11,5-krát tvrdší než smrek a takmer 4,5-krát tvrdší než dub. V súčasnosti je na absolútnom pokraji vyhynutia. Samozrejme, kvôli neľudským zásahom človeka do prírody po tom, čo objavil liečivú silu jeho živice. Vyskytuje sa už iba v pobrežných oblastiach Strednej Ameriky.
  3. Tento majestátny strom je najtvrdšou drevinou Austrálie. Je viac ako 11-krát tvrdší než smrek a 4-krát tvrdší než dub.
  4. Snakewood, tzv. hadie drevo. Jeho nezvyčajná kresba pripomína hadiu kožu a je jedným z najdrahších druhov dreva na svete. Dá sa leštiť do neuveriteľných podôb, vyrábajú sa z neho šperky. Vyskytuje sa na severovýchodnom pobreží Južnej Ameriky. Je 10-krát tvrdšie než smrek a 3,7-krát tvrdšie než dub.
  5. Verawood, drevina príbuzná stromu života. Je 9-krát tvrdšia než smrek a 3,5-krát tvrdšia než dub. Vyskytuje sa v Strednej Amerike a na severe Južnej Ameriky.

Helios Helios Helios Helios Helios Helios
Predchádzajúci článokDrevené debničky: Nápady a inšpirácie pre vaše bývanie
Ďalší článokHotel pre hmyz: prečo a ako ho urobiť?
Odmalička snívala o tom, že sa stane novinárkou alebo farmárkou. Napokon sa z jedného i druhého vyvinula láska na celý život. Najskôr vyštudovala poľnohospodárstvo na strednej škole, potom žurnalistiku na vysokej. Momentálne sa okrem rodiny a písania venuje projektu malej rodinnej permakultúrnej farmy.

DISKUSIA

Prosím vložte váš komentár
Prosím zadajte vaše meno