rozotieranie lepidla na drevené hranoly pomocou stierky

Možno sa to na prvý pohľad javí ako banálna činnosť, ale aj lepenie dreva vyžaduje určitú prax. Ide o jednoduchý postup, ak dodržíte všetky pravidlá. Tie sa týkajú najmä správnej úpravy povrchu, prispôsobenia postupu podľa druhu dreva či výberu a aplikácie správneho lepidla.

Lepenie dreva patrí k obľúbeným spôsobom spájania dreva. Ide o spoje bez viditeľných spojovacích prostriedkov, ktoré nijako esteticky nenarúšajú vzhľad konečného výrobku, sú silné aj trvácne a nezasahujú do integrity dreva tak ako skrutky či klince, takže pri nich nehrozí prasknutie dreva alebo iné oslabenie na mieste spoja. V nasledujúcich riadkoch si zhrnieme, na čo myslieť pri lepení dreva a ako postupovať.

Ako sa líši lepenie dreva podľa jeho druhu?

Medzi úplne najzákladnejšie otázky predtým, než si zaobstaráte prípravky na lepenie dreva, patrí otázka o jeho druhu. Na drevené výrobky môžeme použiť naozaj rozmanité druhy dreva, ktoré sa od seba líšia nielen vzhľadom, ale aj tvrdosťou. Rozdiel v spôsobe lepenia rôznych druhov dreva spočíva predovšetkým v tom, ako dlho musíme nechať spoj tuhnúť, aký tlak naň musíme vyvinúť a aké lepidlo použiť.

Mäkké drevo sa vo všeobecnosti lepí jednoduchšie. Medzi takéto druhy dreva patrí napríklad smrekové drevo, borovicové drevo, lipa či jelša. Lepidlo je po zafixovaní stolárskymi svorkami potrebné nechať tvrdnúť aspoň 30 až 60 minút. Aj pri mäkkom dreve však spoj dosiahne plnú pevnosť až o 24 hodín, takže na to myslite a výrobok po lepení ešte nepoužívajte.

Keďže tvrdé drevo má omnoho hustejšiu štruktúru, potrebuje viac času, kým na spojoch lepidlo uschne a dokonale prenikne do vláken. Medzi tvrdé druhy dreva patria napríklad dubové drevo, buk, ale aj rôzne druhy exotického dreva. Do tejto kategórie môžeme vzhľadom na isté zvláštnosti radiť aj stredne tvrdé ovocné dreviny, ako sú čerešňa, slivka či hruška. Pri tvrdom dreve by ste mali svorky na lepenie dreva stiahnuť pevnejšie. Tuhnutiu spoja pod takto vytvoreným tlakom dajte aspoň hodinu, pokojne aj dve.

Toto platí hlavne pri použití disperzných lepidiel, keď k vytvrdnutiu lepidla dochádza vysušením. Rýchlosť vytvrdzovania lepeného spoja totiž závisí v prvom rade od druhu použitého lepidla. Najrýchlejšie schnú, samozrejme, sekundové lepidlá (tie sú obyčajne jednozložkové, ale existuje napríklad aj dvojzložkový sekundový epoxid). Spoj drží pevne cca do jednej minúty. Za nimi nasledujú spomenuté disperzné lepidlá – spoj drží pevne cca do jednej hodiny. Asi najdlhšie tvrdne bežná dvojzložková epoxidová či polyuretánová živica. Spoj drží po 6 až 12 hodinách.

Zapamätajte si:

Finálnu tvrdosť pri použití akéhokoľvek lepidla dosiahne spoj po cca 24 hodinách až 7 dňoch. Časové údaje o lepení a vytvrdzovaní platia za predpokladu, že s drevom pracujeme pri bežnej izbovej teplote a vlhkosti vzduchu.

drevené dosky spojené lepidlom a zafixované v upínacích svorkách

Užitočné rady pri spájaní dreva lepením

Veľmi dôležitá je úprava povrchu dreva pred lepením. Akékoľvek nerovnosti, drsný povrch, uvoľnené vlákna zhoršujú adhéziu, teda priľnavosť povrchu. Trhliny v dreve sú takzvané napäťové centrá, kde sa môže hromadiť lepidlo a spojenie nie je rovnomerné, čo môže oslabiť spoj. Preto je pred každým lepením nevyhnutné zabezpečiť, aby bola drevená plocha dokonale rovná a lepené plochy presne priliehali. Ideálne je plochy pred lepením ofrézovať, prípadne pri malých plochách niekedy postačí obrúsenie, na ktoré možno použiť bežný brúsny papier so zrnitosťou 120.

O pevnosti spoja pri lepení môžu rozhodovať aj navonok nepodstatné detaily. Napríklad ak idete lepiť drevo, teplota v miestnosti by nemala klesnúť pod 15 stupňov Celzia. Drevo by nemalo byť studené (za žiadnych okolností nesmie byť zmrznuté) a pozor aj na to, ako skladujete lepidlo. Prípravky na lepenie dreva nesmú zmrznúť, inak strácajú svoje vlastnosti. Štandardná dĺžka použiteľnosti lepidiel od prvého otvorenia býva jeden rok.

Samozrejme, veľmi dôležité je aj správne dávkovanie lepidla. Ak ho dáte málo, vytvoríte takzvaný hladný alebo chudobný spoj, s čím ste sa možno už stretli pri kúpe nekvalitných nábytkov, ktoré sa rýchlo rozpadli. Naopak, príliš veľa naneseného lepidla bude pri zopnutí svorkami vytekať, čo môže pokaziť vzhľad dreva. Nie každé lepidlo stvrdne tak, že kvapôčky vytekajúce zo spoja sa dajú pekne odrezať, takže pozor na to. Na rovnomerné nanášanie lepidla môžete použiť špachtľu alebo štetec. Existujú aj valčeky určené na nanášanie lepidla.

Odporúčame zaujímať sa aj o vlhkosť dreva. Aj keď niektoré lepidlá sú určené na vlhkejšie druhy dreva, čím myslíme vlhkosť okolo 25 %, najideálnejšie spoje dosiahnete pri viac presušenom dreve. Je to jeden z dôvodov, prečo je sušenie dreva také dôležité – optimálne vysušené drevo na lepenie má vlhkosť cca 8 až 12 %.

Zapamätajte si:

Pred lepením sa treba uistiť, že povrch dreva je čistý a zbavený prachu, olejov a iných nečistôt, ktoré by mohli „pokaziť“ dobrý spoj. Ak plánujete naniesť náter na drevo, urobte to až po zlepení jednotlivých častí výrobku.

stolár nanášajúci lepidlo na drevo

Postup lepenia dreva

  1. Zarovnanie povrchu pomocou frézy alebo brúsneho papiera
  2. Očistenie povrchu od prachu, mastnoty a iných nečistôt
  3. Výber lepidla podľa druhu výrobku
  4. Rovnomerné nanesenie lepidla na oba zlepované povrchy, ideálne podmienky na lepenie: vonkajšia teplota nad 15 °C a relatívna vlhkosť vzduchu pod 70 %
  5. Stlačenie spoja na vytvorenie správneho lisovacieho tlaku, odstránenie vzduchových bublín a fixácia pomocou upínacej svorky
  6. Odstránenie vytečeného lepidla
  7. Sušenie, resp. vytvrdnutie spoja podľa druhu dreva a lepidla
  8. Konečná úprava dreva podľa požiadaviek na finálny vzhľad výrobku

Ako si vybrať lepidlo na lepenie dreva?

Základné delenie lepidiel na drevo spočíva v triede odolnosti voči vode. Lepidlo môže byť zaradené do kategórií D1 až D4. Najodolnejšie sú tie z kategórie D4 (vhodné aj na exteriérové zastrešené výrobky). D1 a D2 používajte len na interiérový nábytok, D3 je lepidlo vhodné na nábytok do kúpeľní, prípadne zastrešeného exteriéru.

Okrem odolnosti voči vode je veľmi dôležité zloženie lepidla. S akými druhmi lepidiel sa môžete stretnúť najčastejšie?

Disperzné lepidlo

Patrí medzi všeobecne dostupné moderné lepidlá s obsahom polyvinylacetátu. PVA lepidlo je veľmi populárne a vhodné na väčšinu bežných projektov. Môžete ho nájsť vo viacerých variantoch vrátane vodou riediteľných a odolných voči vlhkosti. Vhodné aj na mäkké drevo.

Polyuretánové lepidlo

Je veľmi silné a odolné voči vlhkosti, zvláda aj dynamické namáhanie, napríklad pri výrobkoch, ktoré sú často pod vplyvom vibrácií. Je ideálne na lepenie vonkajších drevených konštrukcií, ale aj tvrdého dreva. Nebojte sa ho použiť na výrobky z tvrdého dreva a do exteriéru. Vytvrdne aj na vlhkejšom dreve (cca 20 %).

Epoxidové lepidlo

Vynikajúce na lepenie najmä tvrdších druhov dreva, pretože je mimoriadne pevné. Je však ideálne aj na rôzne modelárske projekty, pri ktorých autori spájajú drevo napríklad s kovmi a podobne. V týchto prípadoch potrebujete dosiahnuť extrémnu pevnosť.

Izokyanátové lepidlo

Tvrdne veľmi rýchlo, preto je skvelé na šikovné zlepenie malých plôch. Využitie nájde pri dekoráciách a rámikoch na obrazy, v priebehu niekoľkých sekúnd ním opravíte drobné poškodenia na drevených výrobkoch.

Tabuľka Druhy lepidiel a ich charakteristika
Druhy lepidiel

Každý výrobca lepidiel by mal uvádzať na obale výrobku presný návod na použitie a odporúčanú dĺžku fixácie pomocou svoriek. Nič však nepokazíte, ak pre istotu dáte lepidlu na uschnutie viac času, ako je napísané na obale.

Predchádzajúci článokAko sa starať o drevenú pracovnú plochu v kuchyni?
Ďalší článokVýroba vianočného stromčeka z dreva: inšpirujte sa
Tím Čarodreva tvoríme my: milovníci prírody, ekológie, turistiky, dizajnu, architektúry, ale aj zruční majstri, ktorí našli vášeň v renováciách. Ochrannú ruku nad nami drží Ing. Stanislav Košúth, PhD., ktorý sa venuje práci s drevom asi od svojich 15 rokov. Maturoval na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene v odbore Výroba nábytku. Na Technickej univerzite vo Zvolene pokračoval štúdiom v odbore Drevárske inžinierstvo. Na pôde svojej alma mater niekoľko rokov pracoval ako technik a vedeckovýskumný pracovník. Neskôr sa venoval výrobe nábytku a jeho montáži, od postelí a komôd, až po kuchynské linky. V súčasnosti síce pracuje v inom odvetví, ale výroba nábytku zostala jeho veľkým hobby. Okrem toho rád chodieva na turistiku a venuje sa hubárstvu.