drevo-kuchyna-taniere-kuchynska-linka-drevene-skrinky-drevena-pracovna-plocha-doska

Pracovná doska v kuchyni je neprehliadnuteľný interiérový kúsok. Podľa odborníkov patrí k prvkom, ktoré určujú štýl i atmosféru celého bývania. Obzvlášť dnes – architektúra prepája obývačku s kuchyňou a jedálňou do celku zaliateho prirodzeným svetlom z veľkých okien. A práve tento priestor sprístupňujeme návštevám.

Toto všetko však vedeli už aj naše staré mamy. I bez moderných poučiek učili svoje dcéry, že čistá podlaha, čisté kľučky na dverách a za každých okolností čistučká a uprataná pracovná plocha v kuchyni sú tri piliere, na ktorých stojí čaro domova. Viete sa starať o drevenú pracovnú plochu?

kuchyna-drevo-drevena-pracovna-doska-kniha-receptar-drevena-miska-zelenina

Vyberiete si masív?

Základná otázka znie, či chcete mať v kuchyni skutočne pravú drevenú dosku, teda napríklad dubový masív. Jeho zástancovia tvrdia, že táto voľba je voľbou srdca, životnej filozofie, úprimného presvedčenia, prírody a starej dobrej remeselnej poctivosti. Už tieto veľké slová naznačujú, že v dnešnom svete je to zároveň voľba riešenia, ktoré nie je úplne pohodlné. Ak má takáto pracovná plocha zostať v kuchyni krásna dlhé desaťročia, nepôjde to bez námahy.

Zabudnite na to, že dosku vám firma namontuje a vy ju budete „len“ používať a občas pretierať vlhkými handričkami. Tu platia celkom iné pravidlá.

Ako sa z kvalitnej masívnej dosky stane odolná pracovná kuchynská plocha?

  1. Základom je správne osadenie. Najháklivejšie na drevenej pracovnej doske v kuchyni sú spoje. Všetky musia byť dokonale utesnené. Myslieť treba predovšetkým na stret dreva s vodou v bezprostrednom okolí drezu a zapamätať si, že na pravom masíve nesmie voda nikdy stáť ani po ňom stekať – napríklad na drevené či dyhované dvierka kuchynskej linky.
  2. Rovnako dôležité je prvotné ošetrenie. Ak je surová pracovná doska z masívu na svojom mieste, prichádza na rad hĺbkové napúšťanie. Používajú sa výlučne prípravky na báze prírodných olejov, najčastejšie ľanových, ktoré môžu prísť do kontaktu s potravinami. Aj keď by ste si tento proces radi zjednodušili, postupujte striktne podľa pokynov výrobcu konkrétneho oleja. Prvé dva týždne budete natierať pracovnú dosku každý druhý deň, potom každý tretí až štvrtý. Prebytočný olej vždy v určitých časových intervaloch stierajte bavlnenou handričkou. Po dvoch mesiacoch bude doska hĺbkovo chránená – pred vodou, parou a všetkými druhmi bežných kuchynských nečistôt. Na internete je mnoho diskusií na túto tému. Avšak ľudia, ktorí tento náročný proces dodržali, sú s výsledným efektom a konečným výzorom pravého dreva veľmi spokojní.   
  3. K dokonalosti chýba len bežná údržba. Ak si má pracovná doska z masívu svoje dobré vlastnosti zachovať, tri až štyrikrát za rok je nutné opäť ju pretrieť tým istým prípravkom na báze rastlinného oleja, ktorým bola prvotne ošetrená. Na každodenné umývanie je najlepším pomocníkom teplá voda a poriadne vyžmýkaná handrička na umývanie + handrička na utretie do sucha. Neľakajte sa: aj pri najlepšej starostlivosti nadobudne masívna pracovná doska časom typickú patinu používaného dreva.

Výhodou pracovnej dosky z masívu je mimoriadne ľahká oprava škrabancov a zárezov. Stačí ich prebrúsiť jemným brúsnym papierom a opätovne napustiť prírodným olejom. Snáď najväčšou nevýhodou je riziko stretnutia pravého dreva s agresívnymi chemikáliami a kyselinami. Väčšina prípravkov, ktoré používame na pripálené hrnce či pripečené rošty z grilu, dokáže vypáliť do dreva ťažko odstrániteľné škvrny.

citron-med-pomarance-kuchynska-doska-lyzica

Čo tak drevo druhej kategórie?

Drevo je krásny, snáď aj najlepší prírodný materiál. No pracovnú kuchynskú dosku v podobe masívu si asi väčšina z nás vie predstaviť najmä na chalupe alebo v ozajstnom slamenom dome. V klasických domácnostiach uprednostňujeme kameň, umelý kameň, sklo a ďalšie moderné materiály. A čo tak prestať pohŕdať tradičným drevom tzv. druhej kategórie?

Kuchynské dosky na báze drevotriesky s laminátovým povrchom ponúkajú nespočetné možnosti. Na trhu sú už celé desaťročia. Súčasní výrobcovia im dokážu dodať vzhľad akéhokoľvek dreva a odolnosť podobnú kameňu. Zdajú sa vám byť neekologické? Potlačte predsudky!

Každá vyspelá spoločnosť si čoraz viac uvedomuje, že neexistuje nič ekologickejšie než spracovávať a využívať aj pôvodne odpadový materiál. Desať až pätnásť PET fliaš stačí renomovaným značkám na výrobu akéhokoľvek športového trička, mikiny či legín. Z pilín sa zase stále častejšie vyrábajú dosky na najexkluzívnejšie kuchyne.

Ekologickosť tohto „dreva“ podčiarkuje jeho ľahká údržba: k dokonalej kráse nepotrebuje nič iné ako legendárnu, tzv. švédsku utierku a teplú až horúcu vodu. Pár kvapiek citrónu alebo jablčného octu je len bonus k dokonalej čistote a recyklovanej ekológii.

Vo všetkých ostatných ohľadoch sa údržba drevotrieskových pracovných dosiek – označovaných ako HPL či rezopal – podobá údržbe laminátových podláh:

  • Pri čistení sa vyhnite leštiacim prípravkom, ktoré na povrchu vytvárajú film. Znemožňujú odstraňovanie škvŕn a časom vytvárajú neodstrániteľné fľaky.
  • Nikdy nestriekajte čistiace produkty priamo na pracovnú dosku. Môžu obsahovať zložky, ktoré jej povrch natrvalo poškodia.
  • Drevotrieskové pracovné dosky majú vysokú odolnosť voči zárezom a škrabancom. Ak k nim predsa len dôjde, opravíte ich prípravkami na báze vosku, ktoré možno kúpiť v kuchynských štúdiách alebo u predajcov týchto dosiek.
  • Neklaďte na ne horúce hrnce.
  • Obmedzte kontakt s vodou. Drevotriesková doska s upraveným povrchom znesie stojatú vodu, no vždy hrozí nebezpečenstvo, že zatečie do spojov, o ktorých nemusíte ani tušiť, že sú poškodené. Následnému vnútornému rozpadu drevotriesky v takomto prípade už nezabránite.

Vedeli ste, že?

Drevotrieskové dosky sa vyrábajú výlučne z triedených drevených triesok. Na nábytok a kuchynské dosky sa zmenia len suché, čisté, chorobami, škodcami ani agresívnymi farbami a chemikáliami nepoznačené odrezky z píl a ďalších miest, ktoré spracovávajú drevnú hmotu.

Predchádzajúci článokDrevo ako hlavný hrdina príbehov
Ďalší článokTipy na úžasné drevené ozdoby
Odmalička snívala o tom, že sa stane novinárkou alebo farmárkou. Napokon sa z jedného i druhého vyvinula láska na celý život. Najskôr vyštudovala poľnohospodárstvo na strednej škole, potom žurnalistiku na vysokej. Momentálne sa okrem rodiny a písania venuje projektu malej rodinnej permakultúrnej farmy.

DISKUSIA

Prosím vložte váš komentár
Prosím zadajte vaše meno