Ak je strom zoťatý, na priečnom reze pňa môžeme vidieť ročné kruhy. Ich zrátaním zistíme vek stromu s vysokou presnosťou. Takto sa to učia už deti. S určovaním veku stromu to však nie je až také jednoduché. Čo sa oplatí vedieť o ročných kruhoch a podľa čoho okrem nich môžeme odhadnúť, koľko rokov má drevina?
Spočítanie ročných kruhov na pni
V našich klimatických podmienkach, teda v miernom pásme, sa periodickou činnosťou kambia (delivého pletiva) každoročne vytvorí po obvode kmeňa nová vrstva dreva, ktorá sa na priečnom reze prejavuje ako sústredené ročné kruhy. Na začiatku vegetačného obdobia sa vytvára hrubšia vrstva redšieho a svetlejšieho, tzv. jarného dreva. Na konci vegetačného obdobia, keď strom potrebuje živiny na rast plodov, sa tvorí tenšia vrstva hustejšieho a tmavšieho, tzv. letného dreva. Preto sa na priečnom reze striedajú bledšie a tmavšie kruhy.
Hranice ročných kruhov sú dostatočne zreteľné a rozlíšiteľné voľným okom, prípadne lupou. Veľmi výrazné sú v prípade drevín, pri ktorých sa jarné a letné drevo líši výrazným sfarbením. Z ihličnatých sú to borovica a smrekovec, z listnatých zas ovocné dreviny. Výrazné letokruhy sú aj pri drevinách kruhovito pórovitých, akými sú agát, dub a jaseň. Počet ročných kruhov na priečnom reze určuje vek stromu od miesta rezu vyššie. Vek stromu určíme tak, že k počtu ročných kruhov pripočítame vek, ktorý strom potreboval, kým dosiahol miesto – výšku, kde ročné kruhy počítame (výška pňa v mieste rezu). V závislosti od druhu stromu to býva zväčša od 2 do 5 rokov.
Vedeli ste, že?
Pokiaľ strom nie je zoťatý, je možné zrátať ročné kruhy na vývrte. Vývrt sa vytvorí Presslerovým vrtákom, pričom je potrebné, aby vrták prechádzal cez stržeň. V opačnom prípade by vyvŕtaná sonda neobsahovala všetky ročné kruhy.
Falošné a chýbajúce ročné kruhy
Vďaka tomu, že sa strieda obdobie rastu s obdobím rastového pokoja, môžeme vidieť na kmeni po zoťatí kruhy, ktorých počet by mal zodpovedať počtu rokov stromu. Nie je to však vždy tak. Pomýliť nás totiž môžu nepravidelnosti, resp. anomálie vo vytváraní ročných kruhov.
Falošný ročný kruh sa vytvorí vtedy, keď počas vegetačného obdobia nastane dlhšie obdobie sucha a chladu a následne zase obdobie tepla a vlhka. Tento jav dokáže strom pomýliť a vznikne tenučký ročný kruh navyše, teda za jeden rok vzniknú spolu dva ročné kruhy. Niekedy sa ročný kruh vytvorí len čiastočne, čiže nie okolo celého obvodu kmeňa, prípadne sa vôbec nevytvorí, pokiaľ strom nemá počas roka vhodné podmienky (absentujúci kruh). V tropických krajoch stromy nevytvárajú typické ročné kruhy, pretože tam je vegetačné obdobie počas celého roka. Nie je tam striedajúce sa obdobie vegetačného pokoja a aktivity ako u nás.
Vek podľa hrúbky kmeňa
Čo sa týka počítania veku stromu, môžete sa stretnúť aj s metódou merania hrúbky kmeňa. Odmeria sa obvod stromu (meter nad zemou) a tento sa vydelí číslom 2,5. Treba však povedať, že podľa priemeru (hrúbky) stromu sa vek stromu dá určiť len veľmi nepresne, pretože podľa toho, ako sa stromu darí, bude mať širšie alebo užšie ročné prírastky.
V prípade, že strom rastie na úrodnej pôde a má vhodné podmienky (vlaha, slnečný svit, malý výskyt víchric a iných extrémov), má vyššie ročné hrúbkové prírastky ako ten istý strom v nehostinných podmienkach. Niektoré druhy stromov rastú rýchlejšie – najmä vŕba a topoľ –, iné zase pomalšie. Napríklad vybrané druhy topoľov pestované plantážnickým spôsobom dokážu nabrať na priemere kmeňa aj 2,5 cm za rok. Ich drevo je mäkké a určené na energetické využitie, prípadne na výrobu papiera. Naopak, napríklad smrek rastúci vo vyšších nadmorských výškach má ročné kruhy také uzučké, že do jediného milimetra sa vojdú aj tri. Drevo takýchto stromov je potom vyhľadávané pre jeho výnimočné rezonančné vlastnosti.
Pokiaľ strom rastie na strmom svahu, prípadne nesie asymetrickú korunu alebo musel počas života čeliť strate mohutného konára či trvalej jednostrannej záťaži vplyvom vetra, musí sa s touto námahou vyrovnať. Kmeň takéhoto stromu (aj keď nie je viditeľne skrivený nabok) čelí jednostrannému namáhaniu a vytvorí si vrstvu špeciálneho, tzv. reakčného dreva. Ihličnaté dreviny tvoria tlakové drevo, listnaté zase ťahové. Na priereze kmeňa je táto vrstva viditeľná ako podkova (polmesiac) s mierne odlišnou farbou a hrúbkou letokruhu, ale s výrazne odlišnými vlastnosťami. Rezivo s obsahom reakčného dreva sa pri vyschýnaní veľmi výrazne kriví a tvoria sa v ňom veľké trhliny.
Odlišne sa strom správa, čo sa týka rastu do výšky. Strom rastúci solitérne má dostatok svetla a nepotrebuje rýchlo nabrať výšku. Vytvorí zvyčajne rozložitú korunu, ktorú nesie mohutný kratší kmeň. Naopak, strom rastúci v zápoji, teda medzi ostatnými stromami, sa snaží prerásť svoju konkurenciu, aby sa čo najskôr dostal k slnečnému svitu. Máva štíhly kmeň a vysoko nasadenú korunu. Tomu zodpovedá aj šírka letokruhov.
Vedeli ste, že?
Ročné kruhy ovplyvňujú prácu s drevom v podobnej miere ako ostatné anatomické znaky. Letné a jarné drevo letokruhu ihličnanov má rozdielnu hustotu i pevnosť. Preto je drevo ihličnanov náročnejšie na obrábanie hlavne ručným rezbárskym náradím. Pri listnáčoch s kruhovito pórovitým drevom jarné drevo obsahuje bunky vytvárajúce vrstvy dreva s množstvom veľkých pórov, viditeľných aj voľným okom. Spôsobuje to problémy pri lakovaní či aplikácii lazúr a emailov tým, že sa náter „prepadáva“ do týchto dutiniek alebo môžu vznikať bublinky. To je nežiaduce najmä vtedy, ak chceme dosiahnuť, aby bol výsledný povrch dreva jednoliaty, bez akýchkoľvek nerovností alebo pórov (napríklad kvôli ľahkej údržbe či vysokému lesku).
Vek stromu podľa praslenov
Niektoré naše ihličnaté dreviny, napríklad smrek, jedľa, borovica, rastú do výšky tak, že každý rok vytvárajú akoby poschodia, kde sú na jednej úrovni usporiadané konáre rozvetvené na všetky strany okolo kmeňa – prasleny. Ich spočítaním po výške stromu je možné zistiť vek stromu. Je potrebné pripočítať ešte jeden či dva roky, čo je obdobie, kým vyrastie prvý praslen.
Pri uplatňovaní tejto metódy výpočtu však treba rátať s tým, že s rastúcim vekom spodné konáre na strome odumierajú, odlamujú sa a prerastajú novým drevom. Prasleny zostávajú viditeľné iba v hornej časti kmeňa. Toto sa deje, keď strom dosiahne 20 až 30 rokov a rastie v lese medzi inými stromami. Po tomto období sa už takýmto spôsobom vek stromu určiť nedá. Solitérne stromy však obyčajne mávajú konáre až k zemi, takže metóda je použiteľná aj pri starších stromoch. Smrekovec opadavý a listnaté stromy prasleny nevytvárajú, a tak táto metóda pri nich nie je použiteľná vôbec.
Vedeli ste, že?
Fyzický vek stromu môžeme rátať od vyklíčenia semienka do času, keď ho zisťujeme (pokiaľ strom stojí, teda žije), alebo do času jeho zoťatia. Hospodársky vek stromu alebo porastu sa ráta ako čas, ktorý by potreboval za optimálnych podmienok, aby dosiahol aktuálny priemer kmeňa a výšku. Tento údaj je zaujímavý, keď strom rastie vo výrazne nepriaznivých podmienkach (zatienené stromy, suchá a neúrodná pôda, zlé klimatické podmienky a podobne). Hospodársky („vzhľadový“) vek je vždy nižší ako skutočný, teda fyzický vek, pretože žiadny strom nerastie v ideálnych podmienkach po celý svoj život.
Vek ovplyvňuje vlastnosti dreva
Vek stromu (možno trošku nečakane) ovplyvňuje aj jeho vlastnosti. Už sme spomínali pri jadrových drevinách, že jadrové drevo je tvrdšie, pevnejšie a odolnejšie ako letné. Jadrové drevo však strom začína vytvárať až vo vyššom veku, nie od začiatku rastu.
Keď je strom mladý, rastie rýchlejšie, tvorí väčšie prírastky dreva s nižšou hustotou (niekedy až takmer o 40 %) a s odlišnými vlastnosťami oproti drevu tvorenému v staršom veku. Rýchlorastúce dreviny tvoria väčší podiel dreva s nižšou hustotou (napríklad aj naša borovica lesná na dobrých stanovištiach má ročný prírastok cca 10 mm). Takéto drevo sa ľahšie opracúva, menej zosychá priečne, ale viac pozdĺžne.
