Seriál DRUHY DREVA: Romantika a odolnosť borovice

Viete, ktorý strom je na Slovensku považovaný za najromantickejší? Borovica z Liptova. Rastie na lúke nad obcou Bešeňová a ponúka jedinečný výhľad na malebný slovenský región. Asi kvôli tomu, na akom mieste vyrástla, osamotene na horizonte, má netypický tvar koruny, ktorá je rozvetvená do šírky, nie do výšky, ako je pri borovici zvykom. Za najromantickejší strom ju považujú nielen vďaka jej majestátnej kráse, ale aj preto, lebo pri nej si nechávajú zvečniť na fotografiách svoje prvé manželské chvíle mnohé zamilované dvojice.

Prakticky nemožné je spraviť si fotografiu pod najstarším stromom na svete. Borovica Matuzalem z Kalifornie má približne 5000 rokov. Jej presná poloha je však kvôli prípadnému vandalizmu utajená, vie sa, že rastie v Bielych horách Inyo County na východe spomínaného amerického štátu, v nadmorskej výške 2900 – 3000 m.n.m.

Prispôsobivý strom

Drevo borovice, ktorú poznáme, rastie v horách alebo rovinách strednej, východnej aj severnej Európy. Kým na rovine ju nájdeme najmä na kyprých piesčitých a hlinitých pôdach, na horách rastie na svahoch aj na suchých skalnatých stráňach. Borovica sa dokáže prispôsobiť akémukoľvek prostrediu a podnebiu, nie je citlivá na počasie. Na severe a severovýchode Európy nájdete čisto borovicové lesy, inde rastie zmiešaná v smrekových lesoch.

Z hospodárskeho hľadiska je u nás najdôležitejším druhom borovica lesná. Borovicové drevo je belavo nažltlé alebo biele s červeným nádychom. Má výraznú kresbu, ktorá môže byť podobná jedľovému drevu. Vôňa borovice je však nezameniteľná. Hoci sa radí medzi mäkké drevo, má vyšší podiel živice, vďaka čomu je toto drevo odolnejšie, je ľahké a pružné.

Pozor na vodu v borovici

Napriek jedinečnosti a zaujímavým vlastnostiam je pri práci s borovicovým drevom potrebné poznať aj jeho nevýhody. Keďže má množstvo hrčí, ťažšie sa s ním pracuje a horšie sa brúsi, takisto sa horšie natiera či morí. Borovicové drevo má sklony k modraniu, najmä, ak drevo nie je dobre vysušené alebo bolo skladované nepriedušne zakryté. Pokiaľ však borovicu rýchlo vysušíte a ošetríte ochrannými prostriedkami, nezmodrie, a teda nesplesnivie.

Pre zruby aj záhradnú architektúru

Európanom je borovica veľmi známa. Borovicový nábytok, ktorý sa z nej vyrába, je typický svojou hnedastou pruhovanou farbou a výraznými tmavými „sukmi“ (hrčami). Kedysi sme si horskú chatu, usadlosť či vidiecky dom bez borovicového nábytku asi nevedeli ani predstaviť. Ak niekto išiel lyžovať, určite našiel chatu, bufet či penzión, ktorý bol obložený drevom – ako inak, borovicovým.

Vďaka svojim vlastnostiam nachádza borovica široké uplatnenie aj dnes. Ako stavebný a konštrukčný materiál na vonkajšie stavby, v nábytkárstve a stolárstve. Vyrábajú sa z nej tatranské profily, trámy, nábytok, interiérové aj terasové podlahy, ale aj ďalšie prvky určené do exteriéru, ako sú obklady fasád, okná a dvere.

Borovica rozhodne nie je fádne drevo, rôzne uhly prierezov borovicovými kmeňmi ponúkajú množstvo typov štruktúr. Zároveň jej stále ostáva silný charakter borovicového reziva. Keď vstúpite do priestoru – pri pohľade na živý borovicový podhľad alebo na podlahu nájdete pokoj a vhodné prostredie na meditáciu či relax.

Z borovicovej guľatiny sa vytvárajú aj náročné konštrukcie zrubových stavieb. Nájdeme ich na nejednom mieste Slovenska. Veľmi často sa borovicové rezivo používa ako stavebný materiál v záhradnej architektúre. Možno aj u vás na dvore raz bude stáť vyvýšený záhradný záhon s nádhernou vôňou borovice.

Zdravá bodka na záver – účinky živice

Borovica má tiež veľa živice, ľudovo nazývanej lesná smola. Prechádza drevom a pri jeho poranení vyteká na povrch. Zo živice sa destiláciou vyrába terpentín, resp. terpentínový olej, ktorý sa používa na inhaláciu pri zápaloch priedušiek. Stačí, keď si človek predstaví vôňu borovicového lesa a hneď sa mu ľahšie dýcha.