aki-skodcovia-si-robia-zalusk-na-drevo

Keď sa povie drevokazný hmyz, väčšina dospelých ľudí si spomenie na veternú smršť vo Vysokých Tatrách. Niektorým sa vybavia obrázky holých rúbanísk popri cestách zarezávajúcich sa do svahov Veľkej Fatry a Nízkych Tatier, ktoré majú mať na svedomí lykožrúty. Čo všetko môže drevokazný hmyz spôsobiť na vašom dreve?

Rovnako na tom bola Mária, ktorá si s manželom roky plánovala kúpu malého domčeka: „Nikdy mi nenapadlo, že sa to môže týkať takmer nového rodinného domu na odlesnenej rovine, pätnásť kilometrov od Bratislavy.“ Ale bolo to tak. Márii sa podarilo kúpiť 12-ročný rodinný dom krovom napadnutým hmyzími škodcami. Sanácia nebola lacná, ani jednoduchá a ani svojpomocne zvládnuteľná. Veríte, že vám by sa to stať nemohlo? „Tak tomu neverte,“ varuje amatérsky entomológ Jozef Valko.

Hmyz neobľubuje len starožitnosti

„Drevokazný hmyz je pojem, ktorý si laická verejnosť spája so starosťami správcov skanzenov, reštaurátorov starých oltárov a sôch či ľudí v galériách, ktorí sa snažia zachrániť vzácne drevené rámy stáročných obrazov. Málokto si ho spája so zariadením vlastnej domácnosti či drevenými predmetmi každodennej potreby. Vylúčiť sa to však nedá,“ opakuje Jozef Valko.

aki-skodcovia-si-robia-zalusk-na-drevo

Drevokaznému hmyzu sa môže zapáčiť každý príbytok, ktorý sa neskladá len z betónu, plastu, kovu a skla. Jeho larvy pochrúmu drevené podlahy, schodiská, dvere, okná, obklady, stropy, konštrukčné prvky, ale aj skrine, nábytok, dokonca i hudobné nástroje a nádoby na potraviny. Pravdaže, za istých okolností.

U koho sa hmyz zabýva?

Predpokladá sa, že najväčšou hrozbou je taká kombinácia zostatkovej vlhkosti dreva a teploty okolia, ktorá dokáže spustiť vývin vajíčok hmyzu zavlečených do dreva. Tu však treba poznamenať, že väčšine škodlivého hmyzu vyhovuje tá istá teplota a vlhkosť, ktorú v interiéri potrebujeme aj my. Účinnou prevenciou sú teda pravidelné prehliadky všetkého dreveného, čo v dome máte. O skutočný problém si „koleduje“ ten, kto ušetril na prvotnej impregnácii a ochranných náteroch, prípadne sa pri stavbe domu uspokojil so surovým a lacným kalamitným drevom a akúkoľvek ďalšiu kontrolu a údržbu vynecháva.

Známi žrúti

Snáď najznámejším škodcom dreva sú nedospelé štádiá červotočov. Žijú v úplnej skrytosti. Obvykle objavíte až prázdne chodbičky po larvách, ktoré sa zmenili na dospelé chrobáčiky a poškodený nábytok opustili.

V tejto súvislosti pretrváva názor, že ak je v noci v dome absolútne ticho, ste obklopení zdravým drevom – veď drobný červotoč vydáva pri hryzení povestný zvuk tikania. Nie je to však záruka. Červotoč hnedý (Ernobius mollis) napáda drevo s kôrou alebo jej pozostatkami po nedôslednom odstránení a pri hryzení „netiká“. Do domovov sa dostáva ešte počas výstavby – s menej kvalitnými trámami. V bytoch sa takmer nevyskytuje.

Pravý nočný „tikač“ je červotoč umrlčí (Anobium pertinax). Jeho larvy sa dorozumievajú pravidelnými údermi hláv do dreva. Tieto rytmické zvuky sa nazývajú „umrlčie hodiny“. Napáda staršie suché ihličnaté drevo, napríklad trámy, ale aj podlahy a obklady.

Čo dokážu červotoče?

Červotoč pásikavý (Anobium punctatum) poškodzuje okná, dvere, schody, konštrukčné prvky domov, nábytok a hudobné nástroje z ihličnatého aj listnatého dreva. Obľubuje staršie drevo. Mení ho doslova na prach. Jedna samica nakladie 20 až 50 vajíčok a larvy prežijú v dreve asi tri roky. Do domov a bytov sa obvykle zavlečie s drevom určeným do krbu! Žiaľ, tieto samice rady kladú vajíčka v tesnej blízkosti miest, kde sa vyliahla predchádzajúca generácia.

aki-skodcovia-si-robia-zalusk-na-drevo

Červotoč obyčajný (Ptilinus pectinicornis) miluje staršie, ale listnaté drevo a výrobky z neho. Spolu s červotočom bukovým (Xestobium plumbeum) je známy tým, že v dreve, ktoré obsadil, dokáže žiť trvale. Hrozbou nie sú len jeho larvy, ale aj dospelé chrobáky, ktoré sa ďalej rozmnožujú.

A môže byť aj horšie

K najškodlivejším druhom drevokazného hmyzu patrí fúzač krovový (Hylotrupes bajulus). Jedna samica nakladie tristo vajíčok, ktoré sa na dospelé chrobáky vyvíjajú i desať rokov! Páči sa im kvalitné, dobre vysušené stavebné ihličnaté drevo, dokonca hrany trámov. Larvy sú veľké, merajú i viac než dva centimetre, no povrch dreva nechávajú nepoškodený, až kým nevylezú von ako dospelé chrobáky. Potom po nich zostáva spúšť – chodbičky oválneho prierezu dokážu poškodiť statiku napadnutých konštrukcií!

aki-skodcovia-si-robia-zalusk-na-drevo

Pohromou je aj fúzač fialový (Callidium violaceum). Napáda vždy drevo s kôrou. Najradšej má ešte živé, väčšinou ihličnaté stromy. Vajíčka nakladie až do hĺbky desať centimetrov, čím zabezpečí, že početné potomstvo sa začne vyvíjať až v spracovanom dreve – možno práve vo vašom vysnívanom a novotou voňajúcom dome.

Rovnako sa správajú pílovky. Blanokrídlovce podobné osám vyhľadávajú čerstvo spílené stromy. Samičky jemne prepichnú kôru kmeňa a do dreva nakladú desiatky až stovky vajíčok. Malé larvičky sa vyvíjajú dva až tri roky. Chodbičky v dreve za sebou pevne upchávajú pilinami, takže rozsiahle poškodenie často uniká pozornosti pri spracovaní dreva. Mladé pílovky sa prehryzú von až z hotových výrobkov – nábytku, podlahy, trámov.

Vedeli ste, že drevo potrebujú aj vzácne druhy hmyzu?

Na Slovensku ide o nedospelé štádiá niektorých mimoriadne raritných, krásnych a zákonom chránených chrobákov: fúzač veľký (Cerambix cerdo), fúzač alpský (Rosalia alpina), fúzač zavalitý (Ergates faber) a fúzač hrubý (Prionus coriarius). Ani jeden z nich však nevyletí z vašej vzácnej starožitnej skrine v obývačke. Ich populácie sa viažu na poranené, odumierajúce alebo čerstvo padnuté stromy v lesoch s minimálnym podielom ťažby.

Keď sa hmyz spojí s hubami

Za dokonalú skazu dreva sa považuje jedna konkrétna huba: legendárny drevokaz slzivý (Serpula lacrimans). Jeho neuveriteľne rýchle pôsobenie sa končí úplnou deštrukciou napadnutého dreva.

Hmyz si však dokáže niektoré huby v dreve vypestovať. Medzi takéto chrobáky patrí jadrohlod dubový (Platypus cylindrus). Napáda oslabené duby, buky, bresty, hraby alebo ovocné stromy aj kmene, z ktorých ešte nebola odstránená kôra. Larvy sa potom neživia priamo drevom, ale hubami, ktoré im matky pestujú v dlhých materských chodbách. Na dreve spôsobujú tzv. technické poškodenie.

aki-skodcovia-si-robia-zalusk-na-drevo

Podobne sa správajú drevokazy a drvináre. Pri hĺbení chodieb rozširujú spóry symbiotických húb a tie prechádzajú aj do ovzdušia. Napádajú vyťažené vlhké drevo ihličnanov alebo spodnú časť už ležiacich stromov.

Čo s tým robiť?

Laický boj s drevokazným hmyzom spočíva predovšetkým v prevencii. Býčia krv sa už nepoužíva, no impregnačný náter s fungicídnymi a insekticídnymi účinkami je alfou dôslednej starostlivosti. Vytvorí chemický štít proti drobným organizmom. Nechráni však proti vlhkosti. Tá dokáže jeho účinok oslabiť. To znamená, že po prvotnom ošetrení má nasledovať ďalšia ochranná vrstva – lazúra, lak, olej alebo farba. Tento systém funguje tiež ako prvá pomoc pri podozrení na napadnutie škodcami.

Obzvlášť dôležité je ošetriť všetko drevo, ku ktorému sa už po zabudovaní v stavbe nebude možné dostať. Ale pozor: ak nakúpite zelenkasto nafarbené stavebné rezivo, stále to neznamená, že bolo dostatočne ošetrené proti hubám a hmyzím škodcom. „V našich predajniach ponúkame cenovo prijateľné stavebné drevo. Zelená farba je náter proti tzv. skladovým škodcom. Zákazníkom pripomínam, že je nutné ošetriť ho impregnáciou proti ostatným škodcom,“ radí predavač jednej zo siete predajní.

TIP

Keď kupujete drevo, vždy sa pýtajte, čím už bolo ošetrené a čím ho ešte treba ošetriť!

Nechce sa vám natierať?

Ak sa vám naozaj nechce „babrať“ s ďalším natieraním, možno vás postrčí informácia, že ťažšie štádiá napadnutia hmyzom patria už len do rúk profesionálnych odborníkov. Nežiadaných hostí môže z dreva dostať koncentrovaný chemický nástrek alebo injektáž, zvýšená teplota, teda ohrev poškodeného dreva najmenej na 55 stupňov a aspoň na jednu hodinu, mikrovlnné žiarenie, ionizujúce gama žiarenie. No ani tieto náročné a nákladné zásahy už nemusia poškodený nábytok či nosné konštrukcie zachrániť.

Vedeli ste, že drevo je potravou nedospelého hmyzu?

Drevo je pre niektoré druhy hmyzu životne dôležité. Viažu sa naň vývojové štádiá, bez ktorých by sa postupne – z vajíčok, lariev a kukiel – nevyvinuli dospelé chrobáky, motýle, alebo tzv. blanokrídlovce, napríklad niektoré mravce. V nábytku či konštrukčnom dreve po nich zostávajú tzv. požerky. Týmto názvom sa označuje poškodenie rastlinného tkaniva hmyzom. V prípade dreva ide o materské a larválne chodby, vaječné výklenky a výletové otvory. Ich umiestnenie, hĺbka, dĺžka, počet, sfarbenie a tvar dokážu presne identifikovať typ drevokazného hmyzu, ktorý sa v dreve dočasne alebo dlhodobo zabýval. Zároveň sa z nich odvodzuje plán záchrany napadnutého nábytku či stavebných konštrukcií a pravdepodobnosť jeho úspešnosti.

Helios Helios Helios Helios Helios Helios

4 KOMENTÁRE

  1. Keď sme odstranili betonovu podlahu v drevennej chate, bolo tam nespočetne množstvo veľkých okrídlených mravcov. Sú aj v pôde pri chate. Ako ich zlikvidovať? Ďakujem za radu.E
    č

    • Pekný deň prajem, Emília,

      ide pravdepodobne o mravca drevokaza. Tieto mravce nemá zmysel ničiť sprejovými prípravkami, pretože nezaberú. Zostanú na povrchu pôdy alebo zasiahnu len jedince, ktoré vidíte. Drevokazy sú totiž hlboko v pôde – ako ste postrehli – tvoria tam obrovské kolónie a odtiaľ ničia drevo v stenách chaty. Po odstránení podlahy sa mravce pravdepodobne rýchlo rozliezli – ale to neznamená, že ste vyhrali. Naopak, radi sa vracajú. Ako prvú pomoc hľadajte na trhu požerové prípravky, ktorých princípom je obmedzenie plodnosti. Mravce si ich odnesú do hniezda, nakŕmia novú generáciu, no tá bude neplodná. Druhá, nemenej dôležitá, je výzva na ošetrenie dreva v chate, resp. chaty ako takej. Kedy a čím ste ju natierali? Bolo drevo ošetrené aj proti vlhkosti, fungicídom a škodcom? Podľa toho, ako si odpoviete na tieto otázky, sa o ďalšej sanácii samotnej drevenej chaty pokojne poraďte s nami – či už tu, alebo nám napíšte na kontakt@carodreva.sk.

      Držím vám palce a pevne verím, že sa vám tento boj podarí vyhrať.

      Adriána z tímu Čaro dreva

  2. Dobrý deň, v krove dreva sme začali počuť zvuk – asi piaty deň. Je to akoby škrabkanie. Strop je tatranský profil, ktorý sa nedá zdemontovať. Mohlo by ísť o mravce, alebo sa nám usídlil plch? Na zemi nachádzame omrvinky z dreva a polystyrénu. Ďakujem za radu

    • Dobrý deň prajem, pani Jana,

      mravce to pravdepodobne nie sú. Pokiaľ vieme, u nás je len jeden druh mravcov, ktorý je drevokazný. V miestach, kde sú odrobinky dreva, by ste našli aj cestičky a samotných mravcov, ako si nosia materiál do hniezda v nejaký čas dňa.
      Pokiaľ sú na zemi drobné „omrvinky“ dreva, treba zistiť, či náhodou nevypadávajú z nejakého malého otvoru (požerku po hmyze). Vtedy je na príčine larva nejakého drevokazného hmyzu. To je ale nepravdepodobné, lebo hmyz nežerie polystyrén.
      Môže to teda byť vo vašom prípade najpravdepodobnejšie hlodavec alebo podobný živočích.

      Držím vám palce pri pátraní po tomto nepozvanom obyvateľovi.

      Adriána z tímu Čaro dreva

DISKUSIA

Prosím vložte váš komentár
Prosím zadajte vaše meno