Aké škodce si robia zálusk na drevo?

Keď sa povie drevokazný hmyz, mnohí si automaticky predstavia lykožrúta alebo červotoča. Škodcov, ktoré milujú drevo, je však rozhodne viac. Hoci nie každý ohrozuje naše drevené výrobky, stále zostáva dosť takých, pred ktorými sa treba mať na pozore. Ktoré škodce dreva je dobré poznať, aké podmienky im vyhovujú a čo robiť, aby sa u nás neusídlili?

Hmyz neobľubuje len starožitnosti

„Drevokazný hmyz je pojem, ktorý si laická verejnosť spája so starosťami správcov skanzenov, reštaurátorov starých oltárov a sôch, či ľudí v galériách, ktorí sa snažia zachrániť vzácne drevené rámy stáročných obrazov. Málokto si ho dáva do súvisu so zariadením vlastnej domácnosti či drevenými predmetmi každodennej potreby. Vylúčiť sa to však nedá,“ hovorí amatérsky entomológ Jozef Valko.

Drevokaznému hmyzu sa môže zapáčiť každý príbytok, ktorý sa neskladá len z betónu, plastu, kovu a skla. Jeho larvy pochrúmu drevené podlahy, schodiská, dvere, okná, obklady, stropy, konštrukčné prvky, ale aj skrine, nábytok, dokonca i hudobné nástroje a nádoby na potraviny. Pravdaže, za istých okolností.

Predpokladá sa, že najväčšou hrozbou je taká kombinácia zostatkovej vlhkosti dreva a teploty okolia, ktorá dokáže spustiť vývin vajíčok hmyzu zavlečených do dreva. Tu však treba poznamenať, že väčšine škodlivého hmyzu vyhovuje tá istá teplota a vlhkosť, ktorú v interiéri potrebujeme aj my. Účinnou prevenciou sú teda pravidelné prehliadky všetkého dreveného, čo v dome máte. O skutočný problém si „koleduje“ ten, kto ušetril na prvotnej impregnácii a ochranných náteroch, prípadne sa pri stavbe domu uspokojil so surovým a lacným kalamitným drevom a akúkoľvek ďalšiu kontrolu a údržbu vynecháva.

Najčastejšie poškodenie dreva škodcami

Drevokazný hmyz – larvy aj dospelé jedince – poškodzuje opracované drevo tým, že doň pod povrchom vyhlodáva chodbičky, ktoré sa postupne jeho prácou spájajú a vytvárajú dutiny vyplnené odpadovou drvinou. Voľným okom môžeme na povrchu dreva vidieť vletové a výletové otvory, pričom sa z nich zvyknú sypať jemné piliny. Tieto narušenia dreva vedú k jeho oslabeniu – stráca celistvosť, pevnosť, dochádza k jeho rozkladu. Nezriedka sa stáva aj obeťou plesní, ktoré škodce do chodieb zavliekli z vonkajšieho prostredia.

Známe žrúty alebo Druhy červotočov

Snáď najznámejším škodcom dreva sú nedospelé štádiá červotočov. Žijú v úplnej skrytosti. Obvykle objavíte až prázdne chodbičky po larvách, ktoré sa zmenili na dospelé chrobáčiky a poškodený nábytok opustili.

V tejto súvislosti pretrváva názor, že ak je v noci v dome absolútne ticho, ste obklopení zdravým drevom – veď drobný červotoč vydáva pri hryzení povestný zvuk tikania. Nie je to však záruka. Červotoč hnedý (Ernobius mollis) napáda drevo s kôrou alebo jej pozostatkami po nedôslednom odstránení a pri hryzení „netiká“. Do domovov sa dostáva ešte počas výstavby – s menej kvalitnými trámami. V bytoch sa takmer nevyskytuje.

Pravý nočný „tikač“ je červotoč umrlčí (Anobium pertinax). Jeho larvy sa dorozumievajú pravidelnými údermi hláv do dreva. Tieto rytmické zvuky sa nazývajú „umrlčie hodiny“. Napáda staršie suché ihličnaté drevo, napríklad trámy, ale aj podlahy a obklady.

Červotoč pásikavý (Anobium punctatum) poškodzuje okná, dvere, schody, konštrukčné prvky domov, nábytok a hudobné nástroje z ihličnatého aj listnatého dreva. Obľubuje staršie drevo – mení ho doslova na prach. Jedna samica nakladie 20 až 50 vajíčok a larvy v dreve prežijú asi tri roky. Do domov a bytov sa obvykle zavlečie s drevom určeným do krbu! Žiaľ, tieto samice rady kladú vajíčka v tesnej blízkosti miest, kde sa vyliahla predchádzajúca generácia.

Červotoč obyčajný (Ptilinus pectinicornis) miluje staršie, ale listnaté drevo a výrobky z neho. Spolu s červotočom bukovým (Xestobium plumbeum) je známy tým, že v dreve, ktoré obsadil, dokáže žiť trvale. Hrozbou nie sú len jeho larvy, ale aj dospelé chrobáky, ktoré sa ďalej rozmnožujú.

Samozrejme, známe sú aj ďalšie druhy červotočov, ako napríklad Xestobium rufovillosum so zaľúbením v zárubniach a trámoch z hrabu, jedle, buka, Ptilinus pectinicornis pochutnávajúci si na topoľoch a vŕbach, či Anobium nitidum, ktorý má rád listnaté dreviny, ale aj smrek.

Fuzáče, pílovky a ďalší hmyzí záškodníci

K najškodlivejším druhom drevokazného hmyzu patrí fuzáč krovový (Hylotrupes bajulus). Mnohí ho u nás poznajú skôr pod českým názvom tesárik. Jedna samica nakladie tristo vajíčok, ktoré sa na dospelé chrobáky vyvíjajú i desať rokov! Páči sa im kvalitné, dobre vysušené stavebné ihličnaté drevo, dokonca hrany trámov. Larvy sú veľké, merajú i viac než dva centimetre, no povrch dreva nechávajú nepoškodený, až kým nevylezú von ako dospelé chrobáky. Potom po nich zostáva spúšť – chodbičky oválneho prierezu dokážu poškodiť statiku napadnutých konštrukcií.

Pohromou je aj fuzáč fialový (Callidium violaceum). Napáda vždy drevo s kôrou. Najradšej má ešte živé, väčšinou ihličnaté stromy. Vajíčka nakladie až do hĺbky desať centimetrov, čím zabezpečí, že početné potomstvo sa začne vyvíjať až v spracovanom dreve – možno práve vo vašom vysnívanom a novotou voňajúcom dome.

Rovnako sa správajú pílovky. Blanokrídlovce podobné osám vyhľadávajú čerstvo spílené stromy. Samičky jemne prepichnú kôru kmeňa a do dreva nakladú desiatky až stovky vajíčok. Malé larvičky sa vyvíjajú dva až tri roky. Chodbičky v dreve za sebou pevne upchávajú pilinami, takže rozsiahle poškodenie často uniká pozornosti pri spracovaní dreva. Mladé pílovky sa prehryzú von až z hotových výrobkov – nábytku, podlahy, trámov.

A aby tých škodcov náhodou nebolo málo, dávame do pozornosti v skratke ešte aspoň zopár:

• Drevokaz čiarkovaný (Xyloterus lineatus) – samičky robia chodbičku kolmo k osi kmeňa a larvy zas kolmo na túto chodbičku, pričom drevo týmto spôsobom veľmi znehodnocujú. Navyše, larvy sa často vyskytujú spolu s podhubím huby Ceratocystis pilifera, ktoré rastie vnútri larvových chodbičiek, kvôli čomu tieto černejú (tzv. modranie dreva). Tento druh drevokazu napáda ihličnaté dreviny.
• Hrbohlav parketový (Lyctus linearis) – žije hlavne na poloopracovanom dubovom dreve a uskladnenom dreve listnatých stromov. Napáda drevnú beľ a nepohrdne ani exotickými druhmi. V interiéroch pozor najmä na dubové parkety, resp. parkety z tvrdého dreva – tie má hrbohlav ozaj rád.
• Mravec drevokaz (Camponotus ligniperdus) – žije v dreve, často takom, ktoré osídľujú červotoče či fuzáče. Mravce do dreva prenášajú huby a plesne, čím prispievajú k jeho rýchlejšej degradácii.

Keď sa hmyz spojí s hubami

Za dokonalú skazu dreva sa považuje jedna konkrétna huba: legendárny drevokaz slzivý (Serpula lacrymans). Jeho neuveriteľne rýchle pôsobenie končí úplnou deštrukciou napadnutého dreva. Hmyz si však dokáže niektoré huby v dreve aj vypestovať. Medzi takéto chrobáky patrí jadrohlod dubový (Platypus cylindrus). Napáda oslabené duby, buky, bresty, hraby alebo ovocné stromy aj kmene, z ktorých ešte nebola odstránená kôra. Larvy sa potom neživia priamo drevom, ale hubami, ktoré im matky pestujú v dlhých materských chodbách. Na dreve spôsobujú tzv. technické poškodenie.

Podobne sa správajú drevokazy a drvináre. Pri hĺbení chodieb rozširujú spóry symbiotických húb a tie prechádzajú aj do ovzdušia. Napádajú vyťažené vlhké drevo ihličnanov alebo spodnú časť už ležiacich stromov.

Ako chrániť drevo pred škodcami

Laický boj s drevokazným hmyzom spočíva predovšetkým v prevencii. Býčia krv sa už nepoužíva, no impregnačný náter s fungicídnymi a insekticídnymi účinkami je alfou a omegou dôslednej starostlivosti. Vytvorí chemický štít proti drobným organizmom, no na druhej strane nechráni proti ďalším nepriaznivým účinkom, ako je napríklad UV žiarenie. To znamená, že po prvotnom ošetrení impregnantom má nasledovať ďalšia ochranná vrstva – lazúra, lak, olej alebo farba.

Obzvlášť dôležité je ošetriť všetko drevo, ku ktorému sa už po zabudovaní v stavbe nebude možné dostať. Pozor: Ak nakúpite zelenkasto nafarbené stavebné rezivo, stále to neznamená, že bolo dostatočne ošetrené proti hubám a hmyzím škodcom. „V našich predajniach ponúkame cenovo prijateľné stavebné drevo. Zelená farba je náter proti tzv. skladovým škodcom. Zákazníkom pripomínam, že je nutné ošetriť ho impregnáciou proti ostatným škodcom,“ radí predavač jednej zo siete predajní.

Keď je na prevenciu neskoro

Ak sa už hmyz v dreve zabýval, na impregnačný náter s preventívnymi účinkami je už neskoro. Treba pristúpiť k sanácii, pričom v tomto prípade je nutné siahnuť buď po impregnantoch, ktoré sú určené aj na hubenie hmyzu, alebo po iných špeciálnych prípravkoch, ktoré škodce likvidujú. Táto práca si bude vyžadovať čas, trpezlivosť a v neposlednom rade precíznosť.

Ťažšie štádiá napadnutia hmyzom patria už len do rúk profesionálov. Nežiadaných hostí môže z dreva dostať koncentrovaný chemický nástrek alebo injektáž, zvýšená teplota, teda ohrev poškodeného dreva najmenej na 55 °C a aspoň na jednu hodinu, mikrovlnné žiarenie či ionizujúce gama žiarenie. Ionizujúce žiarenie či zvýšenie teploty mikrovlnami alebo iným spôsobom zohriatia dokáže hmyz spoľahlivo zahubiť. Ak je však drevo poškodené natoľko, že viac neplní svoju mechanickú funkciu, už mu nie je pomoci. Veľmi napadnuté drevo, ktoré už nestojí za záchranu, sa odporúča spáliť.