Keď sa povie drevokazný hmyz, mnohí si automaticky predstavia lykožrúta alebo červotoča. Škodcov milujúcich drevo je však rozhodne viac. Hoci nie každý ohrozuje naše drevené výrobky, stále zostáva dosť takých, pred ktorými sa treba mať na pozore. Ktoré škodce dreva je dobré poznať, aké podmienky im vyhovujú a čo robiť, aby sa hmyz v dreve neusídlil?
Drevokazný hmyz neobľubuje len starožitnosti
„Drevokazný hmyz je pojem, ktorý si laická verejnosť spája so starosťami správcov skanzenov, reštaurátorov starých oltárov a sôch či ľudí v galériách, ktorí sa snažia zachrániť vzácne drevené rámy stáročných obrazov. Málokto si ho dáva do súvisu so zariadením vlastnej domácnosti či s drevenými predmetmi každodennej potreby. Vylúčiť sa to však nedá,“ hovorí amatérsky entomológ Jozef Valko.
Drevokaznému hmyzu sa môže zapáčiť každý príbytok, ktorý sa neskladá len z betónu, plastu, kovu a zo skla. Jeho larvy pochrúmu drevené podlahy, schodiská, dvere, okná, obklady, stropy, konštrukčné prvky, ale aj skrine, nábytok, dokonca i hudobné nástroje a nádoby na potraviny. Pravdaže, za istých okolností.
Predpokladá sa, že najväčšou hrozbou je taká kombinácia zostatkovej vlhkosti dreva a teploty okolia, ktorá dokáže spustiť vývin vajíčok hmyzu zavlečených do dreva. Tu však treba poznamenať, že väčšine škodlivého hmyzu vyhovuje rovnaká teplota a vlhkosť, akú v interiéri potrebujeme aj my. Účinnou prevenciou sú teda pravidelné prehliadky všetkého dreveného, čo v dome (alebo aj na terase a vo dvore) máte.
Hmyz v dreve dokáže narobiť riadne škody
Drevokazný hmyz – larvy aj dospelé jedince – poškodzuje opracované drevo tým, že doň pod povrchom vyhlodáva chodbičky, ktoré sa takto postupne spájajú a vytvárajú dutiny vyplnené odpadovou drvinou. Voľným okom môžete na povrchu dreva vidieť vletové a výletové otvory, pričom sa z nich zvyknú sypať jemné piliny. Tieto narušenia dreva vedú k jeho oslabeniu – stráca celistvosť, pevnosť, dochádza k jeho rozkladu. Nezriedka sa stáva aj obeťou plesní, ktoré škodce do chodieb zavlečú z vonkajšieho prostredia.
Vedeli ste, že drevo je potravou nedospelého hmyzu?
Drevo je pre niektoré druhy hmyzu životne dôležité. Viažu sa naň vývojové štádiá, bez ktorých by sa postupne – z vajíčok, lariev a kukiel – nevyvinuli dospelé chrobáky, motýle alebo blanokrídlovce, napríklad niektoré mravce. V nábytku či konštrukčnom dreve po nich zostávajú tzv. požerky. Ide o materské a larválne chodby, vajíčkové výklenky a výletové otvory. Podľa ich umiestnenia, hĺbky, dĺžky, počtu, sfarbenia a tvaru je možné presne identifikovať typ hmyzu, ktorý sa v dreve dočasne alebo dlhodobo zabýval. Zároveň sa z nich odvodzuje plán záchrany napadnutého nábytku či stavebných konštrukcií a pravdepodobnosť jeho úspešnosti.
Dobre známe škodce dreva – červotoče
Azda najznámejším škodcom dreva sú nedospelé štádiá červotočov. Žijú v úplnej skrytosti. Obvykle objavíte až prázdne chodbičky po larvách, ktoré sa zmenili na dospelé chrobáčiky a poškodený nábytok opustili. Pretrváva názor, že ak je v noci v dome absolútne ticho, tak ste obklopení zdravým drevom – veď drobný červotoč vydáva pri hryzení povestný zvuk tikania. Nedá sa však na to spoliehať; záleží na druhu červotoča.
Druhy červotočov:
- Červotoč hnedý(Ernobius mollis) napáda drevo s kôrou alebo jej pozostatkami po nedôslednom odstránení. Pri hryzení „netiká“. Do domov sa tento drevokazný hmyz dostáva ešte počas výstavby – s menej kvalitnými trámami. V bytoch sa takmer nevyskytuje.
- Červotoč hlavatý (Anobium pertinax) je pravý nočný „tikač“. Jeho larvy sa dorozumievajú pravidelnými údermi hláv do dreva. Tieto rytmické zvuky sa nazývajú umrlčie hodiny. Napáda staršie suché ihličnaté drevo, napríklad trámy, ale aj podlahy a obklady.
- Červotoč pásikavý(Anobium punctatum) poškodzuje okná, dvere, schody, konštrukčné prvky domov, nábytok a hudobné nástroje z ihličnatého aj listnatého dreva. Obľubuje staršie drevo – mení ho doslova na prach. Jedna samica nakladie 20 až 50 vajíčok a larvy v dreve prežijú asi tri roky. Do domov a bytov sa obvykle zavlečie s drevom určeným do krbu. Žiaľ, tieto samice rady kladú vajíčka v tesnej blízkosti miest, kde sa vyliahla predchádzajúca generácia. V noci môže byť počuteľné ich tiché chrumkanie alebo škrabanie.
- Červotoč obyčajný(Ptilinus pectinicornis) miluje staršie drevo listnatých stromov. Spolu s červotočom bukovým (Xestobium plumbeum) je známy tým, že v dreve, ktoré obsadil, dokáže žiť trvale. Hrozbou nie sú len jeho larvy, ale aj dospelé chrobáky, ktoré sa ďalej rozmnožujú. Ak je tento hmyz v dreve, bystré uši môžu začuť slabý škrabot.
Samozrejme, známe sú aj ďalšie druhy červotočov, ako napríklad červotoč škvrnitý (Xestobium rufovillosum) so záľubou v zárubniach a trámoch z hrabu, jedle, buka či červotoč hladký (Anobium nitidum), ktorý má rád listnaté dreviny, ale aj smrek.
Vedeli ste, že?
Mnohí si myslia, že s červotočmi sa poráta zima, teda že mrazy týchto neželaných návštevníkov dreva vykynožia. Nie je to tak. Je pravda, že červotoče sú aktívne v letných mesiacoch, keď samičky zakladajú novú generáciu na miestach tej predchádzajúcej. Larvy však v dreve prezimujú a začiatkom leta sa kuklia. Po vyliahnutí vyletia z dreva von, pričom po nich na povrchu zostávajú početné otvory zhruba s priemerom 1,5 mm.
Hmyz v dreve, ktorý je postrachom – fuzáče
K najškodlivejším druhom drevokazného hmyzu patrí fuzáč krovový (Hylotrupes bajulus). Mnohí ho u nás poznajú skôr pod českým názvom tesárik. Jedna samica nakladie tristo vajíčok, ktoré sa na dospelé chrobáky vyvíjajú i desať rokov. Páči sa im kvalitné, dobre vysušené stavebné ihličnaté drevo, dokonca hrany trámov. Larvy sú veľké, merajú aj viac než dva centimetre, no povrch dreva nechávajú nepoškodený, až kým nevylezú von ako dospelé chrobáky. Potom po nich zostáva spúšť – chodbičky oválneho prierezu dokážu poškodiť statiku napadnutých konštrukcií.
Pohromou je aj fuzáč fialový (Callidium violaceum). Napáda vždy drevo s kôrou. Najradšej má ešte živé, väčšinou ihličnaté stromy.
Pílovky a ďalšie škodce dreva
Rovnako ako fuzáče sa správajú pílovky. Blanokrídlovce podobné osám vyhľadávajú čerstvo spílené stromy. Samičky jemne prepichnú kôru kmeňa a do dreva nakladú desiatky až stovky vajíčok. Malé larvičky sa vyvíjajú dva až tri roky. Chodbičky v dreve za sebou pevne upchávajú pilinami, takže rozsiahle poškodenie často uniká pozornosti pri spracovaní dreva. Mladé pílovky sa prehryzú von až z hotových výrobkov – z nábytku, podlahy, trámov.
A aby tých drevokazných škodcov nebolo málo, v skratke dávame do pozornosti ešte aspoň zopár:
- Drevokaz čiarkovaný (Xyloterus lineatus) – samičky robia chodbičku kolmo na os kmeňa a larvy zas kolmo na túto chodbičku, pričom drevo týmto spôsobom veľmi znehodnocujú. Navyše larvy sa často vyskytujú spolu s podhubím huby Ceratocystis pilifera, ktoré rastie vnútri larvových chodbičiek, v dôsledku čoho tieto černejú (tzv. modrenie dreva). Tento druh drevokazného hmyzu napáda ihličnaté dreviny.
- Hrbohlav parketový (Lyctus linearis) – žije hlavne na poloopracovanom dubovom dreve a uskladnenom dreve listnatých stromov. Napáda drevnú beľ a nepohrdne ani exotickými druhmi. V interiéroch pozor najmä na dubové parkety, resp. parkety z tvrdého dreva – tie má hrbohlav ozaj rád.
- Mravec drevokaz (Camponotus ligniperdus) – žije v dreve, často takom, ktoré osídľujú červotoče či fuzáče. Mravce sa drevom neživia, no do dreva prenášajú huby a plesne, čím prispievajú k jeho rýchlejšej degradácii.
Vedeli ste, že drevo potrebujú aj vzácne druhy hmyzu?
Na Slovensku ide o nedospelé štádiá niektorých mimoriadne raritných, krásnych a zákonom chránených chrobákov: fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), fuzáč alpský (Rosalia alpina), fuzáč zavalitý (Ergates faber) a fuzáč hrubý (Prionus coriarius). Ani jeden z nich však nevyletí z vašej vzácnej starožitnej skrine v obývačke. Ich populácie sa viažu na poranené, odumierajúce alebo čerstvo spadnuté stromy v lesoch s minimálnym podielom ťažby.
Keď sa drevokazný hmyz spojí s hubami
Za dokonalú skazu dreva sa považuje jedna konkrétna huba – legendárny drevokaz slzivý (Serpula lacrymans). Jeho neuveriteľne rýchle pôsobenie sa končí úplnou deštrukciou napadnutého dreva. Hmyz si však dokáže niektoré huby v dreve aj vypestovať. Medzi takéto chrobáky patrí jadrohlod dubový (Platypus cylindrus). Napáda oslabené duby, buky, bresty, hraby alebo ovocné stromy a aj kmene, z ktorých ešte nebola odstránená kôra. Larvy sa potom neživia priamo drevom, ale hubami, ktoré im matky pestujú v dlhých materských chodbách. Na dreve spôsobujú tzv. technické poškodenie.
Podobne sa správajú drevokazy a drvináre. Pri hĺbení chodieb rozširujú spóry symbiotických húb a tie prechádzajú aj do ovzdušia. Napádajú vyťažené vlhké drevo ihličnanov alebo spodnú časť už ležiacich stromov.
Čo robiť, aby sa hmyz v dreve neusídlil?
Laický boj s drevokazným hmyzom spočíva predovšetkým v prevencii. Býčia krv sa už nepoužíva, no impregnačný náter s fungicídnymi a insekticídnymi účinkami je alfou a omegou dôslednej starostlivosti. Vytvorí chemický štít proti drobným organizmom, no na druhej strane nechráni proti ďalším nepriaznivým účinkom, ako je napríklad UV žiarenie. To znamená, že po prvotnom ošetrení impregnantom má nasledovať ďalšia ochranná vrstva – lazúra, lak, olej alebo farba.
Obzvlášť dôležité je ošetriť všetko drevo, ku ktorému sa po zabudovaní do stavby už nebude možné dostať. Pozor! Ak nakúpite zelenkasté stavebné rezivo, stále to neznamená, že bolo dostatočne ošetrené proti hubám a hmyzím škodcom. „V našich predajniach ponúkame cenovo prijateľné stavebné drevo. Zelená farba je náter proti tzv. skladovým škodcom. Zákazníkom pripomínam, že je nutné ošetriť ho impregnáciou proti ostatným drevokazným škodcom,“ radí predavač jednej zo siete predajní.
TIP
Keď kupujete drevo, vždy sa pýtajte, čím už bolo ošetrené a čím ho ešte treba ošetriť. Príklady konkrétnych impregnácií na ochranu pred drevokazným hmyzom a hubami:
Po impregnovaní dreva môžete na jeho ochranu pred vonkajšími vplyvmi (UV žiarenie, voda, vlhkosť atď.) použiť napríklad nasledujúce prípravky:
Biocídy používajte bezpečným spôsobom. Pred použitím si vždy prečítajte etiketu a informácie o výrobku.
Keď je na prevenciu neskoro a škodce dreva už „úradujú“
Ak sa už hmyz v dreve zabýval, na impregnačný náter s preventívnymi účinkami je neskoro. Treba pristúpiť k sanácii, pričom v tomto prípade je nutné siahnuť buď po impregnantoch, ktoré sú určené aj na hubenie hmyzu, alebo po iných špeciálnych prípravkoch, ktoré škodce dreva likvidujú. Táto práca si bude vyžadovať čas, trpezlivosť a v neposlednom rade precíznosť.
Ťažšie štádiá napadnutia hmyzom patria už len do rúk profesionálov. Nežiadaných hostí môže z dreva dostať koncentrovaný chemický nástrek alebo injektáž, zvýšená teplota, teda ohrev poškodeného dreva najmenej na 55 °C a aspoň na jednu hodinu, mikrovlnné žiarenie či ionizujúce gama žiarenie. Ionizujúce žiarenie alebo zvýšenie teploty mikrovlnami či iným spôsobom zohriatia dokáže hmyz spoľahlivo zahubiť. Ak je však drevo poškodené natoľko, že viac neplní svoju mechanickú funkciu, už mu niet pomoci. Veľmi napadnuté drevo, ktoré už nestojí za záchranu, sa odporúča spáliť, aby sa škodce nerozšírili do iných drevených prvkov v okolí.
Dobre vedieť
Ak chcete kúpiť stavebné drevo, je možné siahnuť po sušenom rezive. Vysoká teplota pri sušení ho spoľahlivo sterilizuje, takže čokoľvek živé v ňom bolo, určite zahynulo. Takéto drevo je však pomerne drahé. Lacnejšou alternatívou je kúpiť nesušené, ale na účely sterilizácie zahriate na cca 70 °C v celom priereze. V takomto dreve sa neukrýva živý drevokazný hmyz, ale aj tak je potrebné preventívne ho naimpregnovať. Na výrobu nábytku a podobných produktov sa spravidla vždy používa drevo sušené, teda sterilné.
Pozor! Ak bolo drevo vysušené či teplotou sterilizované, ale dlho uložené v sklade reziva (v exteriéri), znova sa v ňom môžu objaviť drevokazné škodce – hmyz.
Drevokazný hmyz: nepodceňujte prvé príznaky napadnutia dreva
Drevokazný hmyz dokáže dlhé roky nepozorovane ničiť nábytok, podlahy, nosné konštrukcie domu aj rôzne drevené prvky na terase či v záhrade. Práve preto sa oplatí venovať pozornosť prvým signálom, ako sú drobné otvory v dreve, jemné piliny či podozrivé škrabanie. Prevencia, kvalitná impregnácia a pravidelná kontrola drevených prvkov sú najúčinnejším spôsobom, ako škodce dreva zastaviť, skôr než spôsobia vážne poškodenie. Ak sa už hmyz v dreve objaví, rozhodujúci je rýchly zásah – čím skôr problém odhalíte a začnete riešiť, tým väčšia šanca na záchranu dreva.
Škodce a drevo – čo si zapamätať
- Ako zistím, že v dreve sa nachádza drevokazný hmyz? Najčastejšími znakmi sú malé výletové otvory, jemné piliny pod drevom a oslabená štruktúra materiálu. Pri niektorých druhoch možno v tichu počuť aj jemné škrabanie alebo „tikanie“. Drevokazný hmyz však často pôsobí skryto, preto sa oplatí pravidelne kontrolovať všetky drevené prvky v domácnosti.
- Ktorý hmyz v dreve spôsobuje najväčšie škody? Medzi najnebezpečnejšie škodce dreva patria červotoče, fuzáče a pílovky. Mimoriadne obávaný je fuzáč krovový, ktorého larvy dokážu poškodiť aj nosné trámy a statiku stavby.
- Môžu sa škodce dreva objaviť aj v novom dreve? Áno, niektoré druhy hmyzu sa do dreva dostanú ešte pred jeho spracovaním. Larvy sa potom vyvíjajú ukryté hlboko v materiáli a objavia sa až po zabudovaní dreva či umiestnení nábytku do domu. Riziko je vyššie pri nekvalitne ošetrenom alebo nesprávne skladovanom dreve.
- Pomôže proti drevokaznému hmyzu mráz? Nie úplne. Larvy mnohých druhov dokážu v dreve prezimovať a nízke teploty ich nezahubia. Drevokazný hmyz je síce najaktívnejší počas teplejších mesiacov, no v dreve môže prežiť aj zimu.
- Aké drevo napádajú škodce najčastejšie? Škodce napádajú najmä staršie, vlhké alebo neošetrené drevo. Niektoré druhy preferujú ihličnaté drevo, iné listnaté alebo tvrdé dreviny. Ohrozené sú trámy, podlahy, parkety, nábytok aj drevené obklady, a to či už v interiéri, alebo v exteriéri.
- Dá sa drevokazný hmyz odstrániť svojpomocne? Pri menšom napadnutí môžu pomôcť impregnačné prípravky s insekticídnym účinkom, resp. prípravky hubiace hmyz vo všetkých jeho vývojových štádiách. Dôležité je ošetriť všetky napadnuté miesta dôkladne a opakovane. Pri rozsiahlejšom poškodení je však lepšie obrátiť sa na odborníkov.
- Čo je najlepšou prevenciou proti škodcom dreva? Základom je kvalitná impregnácia a pravidelná kontrola drevených prvkov. Dôležité je používať správne vysušené a ošetrené drevo. Prevencia je vždy lacnejšia než oprava poškodených konštrukcií.
- Sú drobné dierky v dreve vždy znakom škodcov? Vo väčšine prípadov ide o výletové otvory po drevokaznom hmyze. Ak sa pri nich objavujú piliny alebo sa otvory zväčšujú, problém je pravdepodobne aktívny. Staré poškodenia však nemusia znamenať, že hmyz sa v dreve stále nachádza.
- Pomôže natretie dreva obyčajnou farbou? Bežná farba sama osebe drevo pred škodcami spoľahlivo neochráni. Najprv je potrebné použiť impregnačný prípravok proti drevokaznému hmyzu a až potom finálny náter. Kombinácia ochranných vrstiev výrazne predlžuje životnosť dreva.
- Je sušené drevo odolnejšie proti škodcom? Áno. Sušené drevo prechádza vysokou teplotou, ktorá ničí larvy aj vajíčka hmyzu. Aj takéto drevo však treba následne impregnovať a správne skladovať, aby sa doň škodce dreva nedostali neskôr.
- Kedy je potrebné napadnuté drevo vymeniť? Ak drevo stratilo pevnosť a prestáva plniť svoju nosnú alebo ochrannú funkciu, sanácia už nemusí stačiť. Veľmi poškodené drevo sa odporúča odstrániť a nahradiť novým materiálom. Pri nosných konštrukciách je vždy vhodné konzultovať stav s odborníkom.
