Patrí k našim najbežnejším drevinám a mimo Európy ho nenájdete. Reč je o buku lesnom, ktorého drevo je široko využiteľné a obľúbené napríklad pre svoju vizuálnu neutrálnosť, ľahkú opracovateľnosť a cenovú dostupnosť. Čo je pre túto drevinu charakteristické, aké sú výhody aj nevýhody bukového dreva, na čo všetko sa dá využiť? Nielen o tom sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Podľa čoho ho spoznáte?

Rod buk tvorí desať druhov, ktoré nájdete v miernom pásme Európy, ako aj východnej Ázie a Severnej Ameriky. Na Slovensku je pôvodný len buk lesný (Fagus sylvatica) – opadavý listnatý strom, ktorý zároveň patrí k našim najrozšírenejším drevinám. Spoznáte ho podľa viacerých znakov. Dorastá do výšky 30 až 40 m, má vysoko nasadenú, kužeľovitú až metlovito rozloženú korunu a do vysokého veku je jeho kôra tenká, hladká, striebrosivého sfarbenia. Listy majú elipsovitý tvar, bývajú dlhé zhruba od 4 do 15 cm a široké od 3 do 10 cm. Pokryté sú drobnými chĺpkami, na lícnej strane sú lesklé a ich okraje mierne zvlnené. Samčie kvety rastú v previsnutých jahňadách, samičie sú dvojkveté, umiestnené na konci výhonkov v šupinatej čiaške červenkastej farby. Vidieť ich možno v máji súčasne s tým, ako sa rozvíjajú listy. Plody, tzv. bukvice, dozrievajú v októbri a ukrývajú sa po dvoch v zdrevnatenej ostnatej čiaške. Majú podobu trojhranných nažiek a veľkosť zhruba 1 cm.

Buk lesný prvých pár rokov rastie veľmi pomaly, v desiatich rokoch dosahuje výšku ani nie jeden meter. Výškový rast vrcholí medzi 30. až 50. rokom a celkovo končí, keď má buk okolo 100 rokov. Čo sa týka hrúbky kmeňa, tá dosahuje v pokročilom veku približne 1,5 m. V ranej fáze rastu je citlivý najmä na mrazy, vo všeobecnosti obľubuje tieň. Často ho možno vidieť v porastoch s jedľami, dubmi a smrekmi. Nemá rád ani vysýchavé, ani premokrené pôdy, potrebuje však dostatok zrážok či primeranú vzdušnú vlhkosť.

Vedeli ste, že?

Buk je dosť citlivý na znečistené ovzdušie. Z takýchto oblastí preto postupne ustupuje. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov však patrí medzi najmenej ohrozené druhy drevín.

Aké je drevo buka lesného?

Bukové drevo je stredne tvrdé (hustota približne 710 kg/m3), ťažké, hutné, roztrúsene pórovité, lesklé a pevnejšie ako dubové. Má pomerne vysokú pevnosť v ohybe, vysokú rázovú húževnatosť a pevnosť v tlaku. Má rovné vlákna, široké stržňové lúče, jemnú pravidelnú štruktúru, husté ročné kruhy a svetlé ružovkasté či žltohnedé sfarbenie. Žiaľ, je málo odolné voči hubám a hmyzu (ako napríklad červotoče a fuzáče) a pri striedavom pôsobení vody a vzduchu rýchlo podlieha hnilobe. Veľmi pracuje (rýchlo schne, zároveň však mení tvar), šúverí sa a veľmi zosychá. Nemá farebne odlíšené jadro, avšak u buka sa často môžete stretnúť s tzv. nepravým či mrazovým jadrom.

zoťaté stromy - kmene buka

Vedeli ste, že?

Nepravým jadrom sa nazýva tmavo sfarbené drevo vnútri stromu, ktorý za normálnych podmienok jadro netvorí. Stretnúť sa s ním možno pri listnatých stromoch, pričom ide o dôsledok vniknutia väčšieho množstva vzduchu do štruktúry dreva, napríklad cez ranu po odlomenej vetve. Hranice sa obyčajne nekryjú s ročnými kruhmi. Tvar a sfarbenie bývajú rôzne. Mrazové jadro vzniká pôsobením dlhotrvajúcich a tuhých mrazov premŕzaním kmeňov. Máva okrúhly tvar. Ak je jadro napadnuté hubami, býva lúčovité, na priečnom reze hviezdicovitého tvaru. Pokiaľ natrafíte na drevo buka s nepravým jadrom a to nie je poznačené hnilobou, ide len o estetický nedostatok – jeho fyzikálne a mechanické vlastnosti nie sú narušené.

nepravé jadro v bukovom dreve

Bukové drevo – ako sa s ním pracuje?

Drevo buka lesného sa dobre štiepa a jednoducho opracováva. Majstri si pochvaľujú, že sa ľahko lepí, brúsi, klincuje a leští. Aké sú jeho ďalšie plusy a čo, naopak, možno považovať za mínusy?

Výhody

  • Vynikajúca schopnosť absorbovať impregnačné nátery a moridlá
  • Ľahko povrchovo upravovateľný
  • Dobrá hustota, tvrdosť a pevnosť
  • Pružnosť ideálna na jeho ohýbanie
  • Široké využitie – používa sa v drevárskom, nábytkárskom, stavebníckom či potravinárskom priemysle a i.
  • Neobsahuje živicu
  • Vysoká výhrevnosť – vhodnosť zužitkovania aj ako palivové drevo
  • Cenová dostupnosť

Nevýhody

  • Ťažké drevo
  • Tendencia praskať (dá sa tomu ale predchádzať správnym vysušením, olejovaním a pravidelnou starostlivosťou)
  • Nízka odolnosť voči poveternostným vplyvom, vlhkosti a drevokazným škodcom

Vedeli ste, že?

  • Drevo buka môže byť stmavené do červenohneda pomocou procesu naparovania.
  • Keďže je vo svojom prirodzenom stave vizuálne veľmi neutrálne a jednoducho sa povrchovo upravuje, ľahko sa dá zmeniť tak, aby imitovalo iný druh, najmä tmavšie typy, ako je napríklad mahagón.
  • Známy pigment bister, ktorý sa používa v maliarstve a ktorý kedysi umelci používali ako atrament, sa vyrába vyvarením sadzí z bukového dreva.

Na čo možno drevo buka využiť?

Drevo z buka má vskutku široké uplatnenie. Ak by sme začali od konca, uviesť treba to, že odpad a menejcenné drevo sa spracúva na drevotrieskové lisované dosky (bukas). Hodí sa však aj na výrobu dýh a preglejok. Vzhľadom na to, že je málo odolné voči drevokazným škodcom a poveternostným podmienkam, v exteriéri je jeho ošetrenie kvalitnou impregnáciou a povrchovým náterom absolútna nevyhnutnosť. Bukové drevo je však ideálne na výrobky používané v interiéri. Sú vysokoodolné voči opotrebovaniu, a tak sú vhodné aj na intenzívne používanie. Vďaka tomu, ako aj vďaka svojmu vzhľadu (prípadne ľahkému prispôsobeniu podľa potreby) sa uplatňujú nielen v domácnostiach, ale i v rôznych verejných zariadeniach. Pri dobrej starostlivosti a použití v interiéri sa ich životnosť ráta na desiatky rokov.

Vedeli ste, že?

Bukové drevo sa používa aj pri príprave rôznych lahôdok. Uplatnenie nachádza napríklad pri údení sleďov a syrov. Tiež sa z neho vyrábali geletky na bryndzu, ktoré dnes nahradil obal z bukovej dyhy.

Z buka sa robia schodiská, zábradlia, balustrády, ozdobné lišty, funkčné a úžitkové prvky (ako nožičky nábytku, rukoväte náčinia, príbor), hračky, dekorácie a doplnky, a, samozrejme, aj nábytok, ako stoly, postele, skrine atď. Obzvlášť známe sú ohýbané stoličky z bukového dreva. Spomenúť treba aj podlahové krytiny, ktoré buk predurčuje i na vysoké zaťaženie.

nábytok z bukového dreva

Tip pre vás

Na impregnáciu nábytku z bukového dreva v interiéri môžete použiť Belinka Impregnant, ktorý je na vodnej báze. Ako povrchový náter je ideálna napríklad lazúra Belinka Lasur alebo Belinka Toplasur UV Plus dostupná v mnohých farebných odtieňoch. Alternatívou je použitie oleja Belinka Oil Interier, ktorý je vhodný aj na podlahy.

V exteriéri možno použiť napríklad kombináciu Bori impregnácie s biocídom WBori tenkovrstvovej lazúry, na podlahy je určený olej Belinka Oil Decking.

Ozdoba záhrad a parkov

Kvôli svojmu veľkému rozšíreniu u nás sa môže buk lesný javiť ako všedný strom poskytujúci najmä úžitkovú hodnotu. Pravdou ale je, že má viaceré zaujímavé odrody, ktoré sú veľmi atraktívne a vhodné na výsadbu v záhradách či parkoch. K týmto sa radí napríklad buk lesný atropurpurea, ktorý má krásne tmavočervené listy počas celej sezóny až do opadania. Fastigiata a Dawyck sú zas zaujímavé najmä pre svoj stĺpovitý vzrast, Pendula previsnutými konármi a odroda Tricolor je vyhľadávaná pre svoje listy s ružovými okrajmi.

buk

buk

Z odrody Atropunicea možno tvarovať živý plot, mladý buk odrody Asterix sa pre svoj veľmi pomalý rast sadí aj do črepníkov a umiestňuje na balkóny či terasy. Výber tej správnej odrody na určité miesto závisí od lokálnych podmienok (slnečné verzus tienisté stanovište, zloženie pôdy) a celkovo od plochy, ktorú máme k dispozícii. Niektoré menšie kultivary sú optimálne aj do malých záhrad, iné sú vhodné do veľkých záhrad a parkov. Najmä farebnejšie či tvarovo zaujímavé varianty vyniknú ako solitéry, ktoré budú pýchou každého pozemku.

živý plot z buka

Vedeli ste, že?

  • Staré bukové lesy a pralesy Karpát sú zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Sú doň zapísané tri lokality nachádzajúce sa v Národnom parku Poloniny, konkrétne Stužica, Havešová a Rožok, a jedna lokalita z Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
  • Bukové a zmiešané bukové lesy sú najrozšírenejším lesným biotypom na Slovensku.

Predchádzajúci článokAké škodce si robia zálusk na drevo?
Ďalší článokRozhovor s Ondrejom Prívarom: „Terasa má byť miestom odpočinku.“
Tím Čarodreva tvoríme my: milovníci prírody, ekológie, turistiky, dizajnu, architektúry, ale aj zruční majstri, ktorí našli vášeň v renováciách. Ochrannú ruku nad nami drží Ing. Stanislav Košúth, PhD., ktorý sa venuje práci s drevom asi od svojich 15 rokov. Maturoval na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene v odbore Výroba nábytku. Na Technickej univerzite vo Zvolene pokračoval štúdiom v odbore Drevárske inžinierstvo. Na pôde svojej alma mater niekoľko rokov pracoval ako technik a vedeckovýskumný pracovník. Neskôr sa venoval výrobe nábytku a jeho montáži, od postelí a komôd, až po kuchynské linky. V súčasnosti síce pracuje v inom odvetví, ale výroba nábytku zostala jeho veľkým hobby. Okrem toho rád chodieva na turistiku a venuje sa hubárstvu.