Keď sa povie drevokazný hmyz, mnohí si automaticky predstavia lykožrúta alebo červotoča. Škodcov, ktoré milujú drevo, je však rozhodne viac. Hoci nie každý ohrozuje naše drevené výrobky, stále zostáva dosť takých, pred ktorými sa treba mať na pozore. Ktoré škodce dreva je dobré poznať, aké podmienky im vyhovujú a čo robiť, aby sa u nás neusídlili?

Hmyz neobľubuje len starožitnosti

„Drevokazný hmyz je pojem, ktorý si laická verejnosť spája so starosťami správcov skanzenov, reštaurátorov starých oltárov a sôch, či ľudí v galériách, ktorí sa snažia zachrániť vzácne drevené rámy stáročných obrazov. Málokto si ho dáva do súvisu so zariadením vlastnej domácnosti či drevenými predmetmi každodennej potreby. Vylúčiť sa to však nedá,“ hovorí amatérsky entomológ Jozef Valko.

Drevokaznému hmyzu sa môže zapáčiť každý príbytok, ktorý sa neskladá len z betónu, plastu, kovu a skla. Jeho larvy pochrúmu drevené podlahy, schodiská, dvere, okná, obklady, stropy, konštrukčné prvky, ale aj skrine, nábytok, dokonca i hudobné nástroje a nádoby na potraviny. Pravdaže, za istých okolností.

Predpokladá sa, že najväčšou hrozbou je taká kombinácia zostatkovej vlhkosti dreva a teploty okolia, ktorá dokáže spustiť vývin vajíčok hmyzu zavlečených do dreva. Tu však treba poznamenať, že väčšine škodlivého hmyzu vyhovuje tá istá teplota a vlhkosť, ktorú v interiéri potrebujeme aj my. Účinnou prevenciou sú teda pravidelné prehliadky všetkého dreveného, čo v dome máte. O skutočný problém si „koleduje“ ten, kto ušetril na prvotnej impregnácii a ochranných náteroch, prípadne sa pri stavbe domu uspokojil so surovým a lacným kalamitným drevom a akúkoľvek ďalšiu kontrolu a údržbu vynecháva.

Najčastejšie poškodenie dreva škodcami

Drevokazný hmyz – larvy aj dospelé jedince – poškodzuje opracované drevo tým, že doň pod povrchom vyhlodáva chodbičky, ktoré sa postupne jeho prácou spájajú a vytvárajú dutiny vyplnené odpadovou drvinou. Voľným okom môžeme na povrchu dreva vidieť vletové a výletové otvory, pričom sa z nich zvyknú sypať jemné piliny. Tieto narušenia dreva vedú k jeho oslabeniu – stráca celistvosť, pevnosť, dochádza k jeho rozkladu. Nezriedka sa stáva aj obeťou plesní, ktoré škodce do chodieb zavliekli z vonkajšieho prostredia.

Vedeli ste, že drevo je potravou nedospelého hmyzu?

Drevo je pre niektoré druhy hmyzu životne dôležité. Viažu sa naň vývojové štádiá, bez ktorých by sa postupne – z vajíčok, lariev a kukiel – nevyvinuli dospelé chrobáky, motýle alebo blanokrídlovce, napríklad niektoré mravce. V nábytku či konštrukčnom dreve po nich zostávajú tzv. požerky. Týmto názvom sa označuje poškodenie rastlinného tkaniva hmyzom. V prípade dreva ide o materské a larválne chodby, vaječné výklenky a výletové otvory. Ich umiestnenie, hĺbka, dĺžka, počet, sfarbenie a tvar dokážu presne identifikovať typ drevokazného hmyzu, ktorý sa v dreve dočasne alebo dlhodobo zabýval. Zároveň sa z nich odvodzuje plán záchrany napadnutého nábytku či stavebných konštrukcií a pravdepodobnosť jeho úspešnosti.

Známe žrúty alebo Druhy červotočov

Snáď najznámejším škodcom dreva sú nedospelé štádiá červotočov. Žijú v úplnej skrytosti. Obvykle objavíte až prázdne chodbičky po larvách, ktoré sa zmenili na dospelé chrobáčiky a poškodený nábytok opustili.

Larva červotoča

V tejto súvislosti pretrváva názor, že ak je v noci v dome absolútne ticho, ste obklopení zdravým drevom – veď drobný červotoč vydáva pri hryzení povestný zvuk tikania. Nie je to však záruka. Červotoč hnedý (Ernobius mollis) napáda drevo s kôrou alebo jej pozostatkami po nedôslednom odstránení a pri hryzení „netiká“. Do domovov sa dostáva ešte počas výstavby – s menej kvalitnými trámami. V bytoch sa takmer nevyskytuje.

Pravý nočný „tikač“ je červotoč umrlčí (Anobium pertinax). Jeho larvy sa dorozumievajú pravidelnými údermi hláv do dreva. Tieto rytmické zvuky sa nazývajú „umrlčie hodiny“. Napáda staršie suché ihličnaté drevo, napríklad trámy, ale aj podlahy a obklady.

Červotoč pásikavý (Anobium punctatum) poškodzuje okná, dvere, schody, konštrukčné prvky domov, nábytok a hudobné nástroje z ihličnatého aj listnatého dreva. Obľubuje staršie drevo – mení ho doslova na prach. Jedna samica nakladie 20 až 50 vajíčok a larvy v dreve prežijú asi tri roky. Do domov a bytov sa obvykle zavlečie s drevom určeným do krbu! Žiaľ, tieto samice rady kladú vajíčka v tesnej blízkosti miest, kde sa vyliahla predchádzajúca generácia.

Červotoč obyčajný (Ptilinus pectinicornis) miluje staršie, ale listnaté drevo a výrobky z neho. Spolu s červotočom bukovým (Xestobium plumbeum) je známy tým, že v dreve, ktoré obsadil, dokáže žiť trvale. Hrozbou nie sú len jeho larvy, ale aj dospelé chrobáky, ktoré sa ďalej rozmnožujú.

Samozrejme, známe sú aj ďalšie druhy červotočov, ako napríklad Xestobium rufovillosum so zaľúbením v zárubniach a trámoch z hrabu, jedle, buka, Ptilinus pectinicornis pochutnávajúci si na topoľoch a vŕbach, či Anobium nitidum, ktorý má rád listnaté dreviny, ale aj smrek.

Červotoč umrlčí

Vedeli ste, že?

Mnohí si myslia, že sa s červotočmi vysporiada zima, teda že mrazy týchto neželaných návštevníkov dreva vykynožia. No nie je to tak. Je pravda, že červotoče sú aktívne v letných mesiacoch, kedy samičky zakladajú novú generáciu v miestach tej predchádzajúcej. Larvy však v dreve prezimujú a začiatkom leta sa kuklia. Po vyliahnutí vyletia z dreva von, pričom po nich na povrchu zostávajú početné otvory zhruba s priemerom 1,5 mm.

Fuzáče, pílovky a ďalší hmyzí záškodníci

K najškodlivejším druhom drevokazného hmyzu patrí fuzáč krovový (Hylotrupes bajulus). Mnohí ho u nás poznajú skôr pod českým názvom tesárik. Jedna samica nakladie tristo vajíčok, ktoré sa na dospelé chrobáky vyvíjajú i desať rokov! Páči sa im kvalitné, dobre vysušené stavebné ihličnaté drevo, dokonca hrany trámov. Larvy sú veľké, merajú i viac než dva centimetre, no povrch dreva nechávajú nepoškodený, až kým nevylezú von ako dospelé chrobáky. Potom po nich zostáva spúšť – chodbičky oválneho prierezu dokážu poškodiť statiku napadnutých konštrukcií.

Pohromou je aj fuzáč fialový (Callidium violaceum). Napáda vždy drevo s kôrou. Najradšej má ešte živé, väčšinou ihličnaté stromy. Vajíčka nakladie až do hĺbky desať centimetrov, čím zabezpečí, že početné potomstvo sa začne vyvíjať až v spracovanom dreve – možno práve vo vašom vysnívanom a novotou voňajúcom dome.

Fuzáč krovový

Rovnako sa správajú pílovky. Blanokrídlovce podobné osám vyhľadávajú čerstvo spílené stromy. Samičky jemne prepichnú kôru kmeňa a do dreva nakladú desiatky až stovky vajíčok. Malé larvičky sa vyvíjajú dva až tri roky. Chodbičky v dreve za sebou pevne upchávajú pilinami, takže rozsiahle poškodenie často uniká pozornosti pri spracovaní dreva. Mladé pílovky sa prehryzú von až z hotových výrobkov – nábytku, podlahy, trámov.

A aby tých škodcov náhodou nebolo málo, dávame do pozornosti v skratke ešte aspoň zopár:

  • Drevokaz čiarkovaný (Xyloterus lineatus) – samičky robia chodbičku kolmo k osi kmeňa a larvy zas kolmo na túto chodbičku, pričom drevo týmto spôsobom veľmi znehodnocujú. Navyše, larvy sa často vyskytujú spolu s podhubím huby Ceratocystis pilifera, ktoré rastie vnútri larvových chodbičiek, kvôli čomu tieto černejú (tzv. modranie dreva). Tento druh drevokazu napáda ihličnaté dreviny.
  • Hrbohlav parketový (Lyctus linearis) – žije hlavne na poloopracovanom dubovom dreve a uskladnenom dreve listnatých stromov. Napáda drevnú beľ a nepohrdne ani exotickými druhmi. V interiéroch pozor najmä na dubové parkety, resp. parkety z tvrdého dreva – tie má hrbohlav ozaj rád.
  • Mravec drevokaz (Camponotus ligniperdus) – žije v dreve, často takom, ktoré osídľujú červotoče či fuzáče. Mravce do dreva prenášajú huby a plesne, čím prispievajú k jeho rýchlejšej degradácii.
Hrbohlav parketový

Vedeli ste, že drevo potrebujú aj vzácne druhy hmyzu?

Na Slovensku ide o nedospelé štádiá niektorých mimoriadne raritných, krásnych a zákonom chránených chrobákov: fuzáč veľký (Cerambyx cerdo), fuzáč alpský (Rosalia alpina), fuzáč zavalitý (Ergates faber) a fuzáč hrubý (Prionus coriarius). Ani jeden z nich však nevyletí z vašej vzácnej starožitnej skrine v obývačke. Ich populácie sa viažu na poranené, odumierajúce alebo čerstvo padnuté stromy v lesoch s minimálnym podielom ťažby.

Keď sa hmyz spojí s hubami

Za dokonalú skazu dreva sa považuje jedna konkrétna huba: legendárny drevokaz slzivý (Serpula lacrymans). Jeho neuveriteľne rýchle pôsobenie končí úplnou deštrukciou napadnutého dreva. Hmyz si však dokáže niektoré huby v dreve aj vypestovať. Medzi takéto chrobáky patrí jadrohlod dubový (Platypus cylindrus). Napáda oslabené duby, buky, bresty, hraby alebo ovocné stromy aj kmene, z ktorých ešte nebola odstránená kôra. Larvy sa potom neživia priamo drevom, ale hubami, ktoré im matky pestujú v dlhých materských chodbách. Na dreve spôsobujú tzv. technické poškodenie.

Podobne sa správajú drevokazy a drvináre. Pri hĺbení chodieb rozširujú spóry symbiotických húb a tie prechádzajú aj do ovzdušia. Napádajú vyťažené vlhké drevo ihličnanov alebo spodnú časť už ležiacich stromov.

Ako chrániť drevo pred škodcami

Laický boj s drevokazným hmyzom spočíva predovšetkým v prevencii. Býčia krv sa už nepoužíva, no impregnačný náter s fungicídnymi a insekticídnymi účinkami je alfou a omegou dôslednej starostlivosti. Vytvorí chemický štít proti drobným organizmom, no na druhej strane nechráni proti ďalším nepriaznivým účinkom, ako je napríklad UV žiarenie. To znamená, že po prvotnom ošetrení impregnantom má nasledovať ďalšia ochranná vrstva – lazúra, lak, olej alebo farba.

Obzvlášť dôležité je ošetriť všetko drevo, ku ktorému sa už po zabudovaní v stavbe nebude možné dostať. Pozor: Ak nakúpite zelenkasto nafarbené stavebné rezivo, stále to neznamená, že bolo dostatočne ošetrené proti hubám a hmyzím škodcom. „V našich predajniach ponúkame cenovo prijateľné stavebné drevo. Zelená farba je náter proti tzv. skladovým škodcom. Zákazníkom pripomínam, že je nutné ošetriť ho impregnáciou proti ostatným škodcom,“ radí predavač jednej zo siete predajní.

TIP

Keď kupujete drevo, vždy sa pýtajte, čím už bolo ošetrené a čím ho ešte treba ošetriť.

Ak máte záujem o príklady konkrétnych impregnácií, uvádzame vám pár z nich:

Ak zháňate tenkovrstvové lazúry, ponúkame vám pár príkladov:

Ak sa zaujímate o hrubovrstvové lazúry, patrí k nim napríklad:

Oleje na drevo vyrobené z prírodných zložiek, ktoré sú šetrné k zdraviu a k životnému prostrediu, nájdete tu:

Keď je na prevenciu neskoro

Ak sa už hmyz v dreve zabýval, na impregnačný náter s preventívnymi účinkami je už neskoro. Treba pristúpiť k sanácii, pričom v tomto prípade je nutné siahnuť buď po impregnantoch, ktoré sú určené aj na hubenie hmyzu, alebo po iných špeciálnych prípravkoch, ktoré škodce likvidujú. Táto práca si bude vyžadovať čas, trpezlivosť a v neposlednom rade precíznosť.

Ťažšie štádiá napadnutia hmyzom patria už len do rúk profesionálov. Nežiadaných hostí môže z dreva dostať koncentrovaný chemický nástrek alebo injektáž, zvýšená teplota, teda ohrev poškodeného dreva najmenej na 55 °C a aspoň na jednu hodinu, mikrovlnné žiarenie či ionizujúce gama žiarenie. Ionizujúce žiarenie či zvýšenie teploty mikrovlnami alebo iným spôsobom zohriatia dokáže hmyz spoľahlivo zahubiť. Ak je však drevo poškodené natoľko, že viac neplní svoju mechanickú funkciu, už mu nie je pomoci. Veľmi napadnuté drevo, ktoré už nestojí za záchranu, sa odporúča spáliť.

Dobre vedieť

Ak chcete kúpiť stavebné drevo, je možné siahnuť po sušenom rezive. Vysoká teplota pri sušení ho spoľahlivo sterilizuje, takže čokoľvek živé v ňom bolo, určite zahynulo. Takéto drevo je však pomerne drahé. Lacnejšia alternatíva je kúpiť nesušené, ale za účelom sterilizácie zahriate na cca 70 °C v celom priereze. Tiež je potrebné ho impregnovať, ale nehrozí, že by sa v hĺbke skrýval živý drevokaz, ktorý impregnácii unikol. Pre výrobu nábytku a podobných výrobkov sa spravidla vždy používa drevo sušené, teda sterilné.

POZOR: Ak bolo drevo vysušené či teplotou sterilizované, ale dlho uložené na sklade reziva (v exteriéri), znova sa v ňom môžu objaviť drevokazné škodce – hmyz.

Predchádzajúci článok9 tipov na drevené lavičky nielen do záhrady
Ďalší článokDRUHY DREVA: Buk – listnáč s množstvom výhod
Odmalička snívala o tom, že sa stane novinárkou alebo farmárkou. Napokon sa z jedného i druhého vyvinula láska na celý život. Najskôr vyštudovala poľnohospodárstvo na strednej škole, potom žurnalistiku na vysokej. Momentálne sa okrem rodiny a písania venuje projektu malej rodinnej permakultúrnej farmy.

10 KOMENTÁRE

  1. Keď sme odstranili betonovu podlahu v drevennej chate, bolo tam nespočetne množstvo veľkých okrídlených mravcov. Sú aj v pôde pri chate. Ako ich zlikvidovať? Ďakujem za radu.E
    č

    • Pekný deň prajem, Emília,

      ide pravdepodobne o mravca drevokaza. Tieto mravce nemá zmysel ničiť sprejovými prípravkami, pretože nezaberú. Zostanú na povrchu pôdy alebo zasiahnu len jedince, ktoré vidíte. Drevokazy sú totiž hlboko v pôde – ako ste postrehli – tvoria tam obrovské kolónie a odtiaľ ničia drevo v stenách chaty. Po odstránení podlahy sa mravce pravdepodobne rýchlo rozliezli – ale to neznamená, že ste vyhrali. Naopak, radi sa vracajú. Ako prvú pomoc hľadajte na trhu požerové prípravky, ktorých princípom je obmedzenie plodnosti. Mravce si ich odnesú do hniezda, nakŕmia novú generáciu, no tá bude neplodná. Druhá, nemenej dôležitá, je výzva na ošetrenie dreva v chate, resp. chaty ako takej. Kedy a čím ste ju natierali? Bolo drevo ošetrené aj proti vlhkosti, fungicídom a škodcom? Podľa toho, ako si odpoviete na tieto otázky, sa o ďalšej sanácii samotnej drevenej chaty pokojne poraďte s nami – či už tu, alebo nám napíšte na kontakt@carodreva.sk.

      Držím vám palce a pevne verím, že sa vám tento boj podarí vyhrať.

      Adriána z tímu Čaro dreva

  2. Dobrý deň, v krove dreva sme začali počuť zvuk – asi piaty deň. Je to akoby škrabkanie. Strop je tatranský profil, ktorý sa nedá zdemontovať. Mohlo by ísť o mravce, alebo sa nám usídlil plch? Na zemi nachádzame omrvinky z dreva a polystyrénu. Ďakujem za radu

    • Dobrý deň prajem, pani Jana,

      mravce to pravdepodobne nie sú. Pokiaľ vieme, u nás je len jeden druh mravcov, ktorý je drevokazný. V miestach, kde sú odrobinky dreva, by ste našli aj cestičky a samotných mravcov, ako si nosia materiál do hniezda v nejaký čas dňa.
      Pokiaľ sú na zemi drobné „omrvinky“ dreva, treba zistiť, či náhodou nevypadávajú z nejakého malého otvoru (požerku po hmyze). Vtedy je na príčine larva nejakého drevokazného hmyzu. To je ale nepravdepodobné, lebo hmyz nežerie polystyrén.
      Môže to teda byť vo vašom prípade najpravdepodobnejšie hlodavec alebo podobný živočích.

      Držím vám palce pri pátraní po tomto nepozvanom obyvateľovi.

      Adriána z tímu Čaro dreva

  3. Dobrý deň.

    Prosím vás o radu v krove máme podla fotiek z netu asi larvy Tesaryka prosím vás o radu čo naň zaberá najlepšie v dome bývame už šiesty rok krov bol dodaný z miestnej píly a asi nebol dostatočne ošetrený bol síce zelený ale funkciu to nesplnilo.
    Dakujem s pozdravom Sabo

    • Zdravím vás 🙂

      Píšete, že drevo na krov bolo zelené, čo má evokovať ošetrenie dreva náterom proti škodcom. Stáva sa však, že firma natrie drevo len zafarbenou vodou, ktorá nemá žiadny význam pre ochranu dreva, a ušetrí tým peniaze. Oklamaný zákazník nemá ako zistiť, či je krov ošetrený kvalitne alebo nie. Verím však, že to nie je váš prípad, a teda že firma je seriózna a drevo bolo naimpregnované.

      Problém je v tom, že impregnácia nevsiakne veľmi hlboko, a preto účinkuje len na hmyz, ktorý by sa do dreva len chcel zavŕtať (ako prevencia), alebo je len plytko pod povrchom. Lenže hmyz, ktorý je už v dreve dlhšie a je niekoľko centimetrov hlboko, je pred takouto impregnáciou v bezpečí.

      Takže zostávajú 3 možnosti:
      1. Vybrať vŕtačku, dláto, kladivo a vydlabať toho hnusáka ručne. Ak ale nepoznáme rozsah poškodenia (kde všade je, koľko ho je atď.), je to len strieľanie naslepo doslova a do písmena. Tu tiež riskujete, že by ste mohli poškodiť statiku krovu.

      2. Zvýšiť teplotu na hranicu, po ktorú hmyz neprežije (býva to okolo 50 stupňov Celzia). Tu nastáva otázka, či je to vôbec realizovateľné. Jedine tak, že uprostred leta s vysokými teplotami ešte poriadne prikúrite výkonným ohrievačom. Tu však musíte dávať veľký pozor na riziko vzniku požiaru. Treba tiež brať do úvahy, že kým sa teplo dostane do hĺbky dreva, trvá to hodiny.

      3. Zlikvidovanie tesárika mikrovlnami – na tento úkon si určite zavolajte profesionálnu firmu.

      Zhrnuté a podčiarknuté – isto vám odporúčam obhliadku vykonanú profesionálom – ten zistí, či ide skutočne o tesárika a podľa rozsahu poškodenia navrhne kroky na jeho odstránenie.

      Držím vám veľmi palce v tomto boji 🙂

      Adriána z tímu Čaro dreva

  4. Dobrý deň, prosím o radu. V rodinnom dome máme podkrovie z tatranského profilu, cca 3 dni dozadu počujeme z jedného miesta tikanie, mohol by to byť červotoč. Na tatranskom profile v izbe nie je vidieť cestičky ani diery, ani sa nesype drevo, takže je to asi z druhej strany v streche, kde nie je možné sa dostať (je to šikmina na streche). Pomôže nejaký náter na tatranský profil?

    • Dobrý deň, Renáta,

      tikanie môže spôsobovať červotoč umrlčí. Pokiaľ sa s impregnačným náterom nedostanete priamo k hmyzu, nepomôže vám. Je nevyhnutné dostať sa s náterom do miest, kde je hmyz. Bude teda potrebné nájsť cestu, ako sa k napadnutému miestu dostať. Dúfame, že sa vám to podarí.

      Želám vám príjemný deň.
      Natália z tímu Čaro dreva

  5. Dobry den,
    v jari som postavil pergolu so smrekoveho dreva, ktora je otvorena s troch stran.
    Teraz v lete sa na troch zo siedmych vrchnyh hranolkov 7×10 vytvaraju dierky o priemere asi 5 mm.
    Po priereze odpadoveho hranolu som pri dierke uvidel nieco cierne co z neho vyletelo a asi o 4 cm tam bola aj jedna mala larva. hranoly su natrete lazurou a lakom. viete mi poradit co s tym a ci nahodou tie larvy v zime nezmrznu?
    Za odpoved vopred dakujem.

    • Dobrý deň, pán Meskov,
      bohužiaľ, larvy v zime nezmrznú. Len prestanú byť aktívne a na jar zase začnú požierať drevo. Je pravdepodobné, že už boli v dreve predtým, ako ste postavili pergolu. Vašou jedinou možnosťou je použiť prípravok na sanáciu napadnutého dreva. Prípravok je potrebné dostať čo najhlbšie do dreva, napríklad striekačkou do všetkých otvorov, ktoré nájdete, keďže povrch dreva je natretý lazúrou a cez ňu sa impregnácia natieraním do dreva nedostane. Treba však povedať, že je to boj s veternými mlynmi. Otvory, ktoré nájdete, sú vlastne tie, ktorými vyletel dospelý hmyz. K larvám nemusia viesť chodby. Ak je drevo napadnuté viac, po pár rokoch bude prevŕtané tak, že stratí pevnosť.

      Želám vám veľa zdaru a trpezlivosti pri zachraňovaní pergoly.
      Natália z tímu Čaro dreva

Napísať odpoveď pre Renata Zrušenie odpovede

Prosím vložte váš komentár
Prosím zadajte vaše meno