Viete si to predstaviť – drevený mrakodrap týčiaci sa až do neba? Utópia? Zatiaľ áno, hoci vo svete sa na takýchto plánoch usilovne pracuje. Architekti zvučných mien odštartovali preteky v tom, kto vymyslí najvyššiu stavbu priateľskú voči ľuďom i životnému prostrediu. Dokonca i na Slovensku už môžu drevostavby narásť o trochu vyššie než na klasické dve podlažia.
Súperi o titul
Osemnásť poschodí a 85,4 metra do výšky má drevená stavba Mjösa Tower v Nórsku. Sú v nej kancelárie i hotel a každé poschodie je skonštruované tak, aby vzdorovalo ohňu celých 90 minút! Budova bola dokončená na jar 2019. Kostru a fasádu má drevenú. Časti vyšších poschodí sú síce z betónu – aby sa vežiak vo vetre nerozkýval – no spodných desať poschodí je postavených výlučne zo špeciálne lisovaného odľahčeného dreva.
Inovatívny materiál vznikol spájaním mnohých tenkých vrstiev reziva adhéznymi látkami. Na rozdiel od klasického stavebného dreva je výsledkom odolnejší, pevnejší, tvarovo a rozmerovo stabilnejší drevný materiál. Navyše, budova bola postavená bez toho, aby po nej zostal akýkoľvek stavebný odpad! Architekti z ateliéru Voll Arkitekter, ktorí Mjösa Tower vymysleli, veria, že svojim počinom inšpirujú kolegov po celom svete a aj tí začnú navrhovať krásne a účelné stavby bez negatívnej záťaže a dopadu na okolie.
V tesnom závese za Mjösa Tower je rakúsky projekt HoHo Wien. Drevený vežiak má 84 metrov a 24 poschodí. Bude v ňom nákupné centrum, byty, kancelárie i hotel so všetkými vymoženosťami a luxusom. Skolaudovaný zatiaľ nie je, no slávny po celom svete sa stal ešte skôr, než z neho bolo možné vidieť čokoľvek iné než stavebné plány a efektné vizualizácie. HoHo bude zo 75 percent drevený a bude súčasťou celej novej ekologicky zmýšľajúcej a fungujúcej obytnej štvrte vo Viedni.
Tretie miesto si zatiaľ drží rumunská stavba Peri-Săpânţa Monastery so 75 metrami. Nie je to nijaký moderný kancelársky priestor, ale presná replika rozľahlého dreveného kláštora. Vďaka veži si získal titul najvyššia drevená stavba Európy – teda, kým ho nezačali predbiehať moderné „mrakodrapy“.
Zo zámorských drevostavieb je najznámejší študentský internát, ktorý vyrástol pri univerzite v kanadskom Vancouveri. Brock Commons Talwood Hous sa týči do výšky 53 metrov. Nie je síce celý z dreva, no drevo je jeho dominantným prvkom. Kým ho neprekonala nórska Mjösa Tower, bol držiteľom titulu „najvyššia moderná drevostavba na svete“.
Japonsko tromfne všetkých
Ani v USA nie sú viacposchodové drevené obytné bloky nijakým tabu. Austrália bežne povoľuje drevostavby do výšky 8 poschodí, podobne ako v Európe Fínsko. Tiež si kladiete otázku: A čo krajiny, ktoré musia bežne čeliť tajfúnom a zemetraseniam?
Áno, práve v japonskom Tokiu sa plánuje výstavba absolútne najvyššej drevostavby. Hotová bude až po roku 2040, no mala by byť stavbou, ktorá doposiaľ nemá obdobu: 350 metrov a celkovo 70 poschodí pretkaných prirodzenou zeleňou a záhradami, a to všetko len s desiatimi percentami ocele! Všetky, naozaj absolútne všetky konštrukcie, pri ktorých to bude možné, v nej budú z dreva.
I Japonci začali opäť veriť, že drevo je ideálny stavebný materiál. Možno ho obnovovať aj recyklovať. Podľa japonských staviteľov je v ich krajine nielen dostupné, ale i ideálne na stavby v seizmickom prostredí: Je poddajné, ohýba sa spolu so zemou a pohyb zároveň výborne absorbuje. Do dreva majú byť pridávané len špeciálne výstužné rúrky.
Vedeli ste, že?
Stavebným materiálom, ako oceľ a betón, dokáže konkurovať aj bambusová trstina. Hovorí sa jej aj bambusové drevo a viacerí odborníci ju začínajú považovať za stavebný materiál budúcnosti. Bambus vyniká nesmiernou pevnosťou, tvrdosťou, odolnosťou voči vlhku a zmenám prostredia, ako aj odolnosťou voči ohňu a požiaru, a pritom je ľahší ako oceľ. Vďaka rýchlemu rastu bambusovej trstiny je zároveň mimoriadne dostupný. Thajsko, Taiwan, Bali, Čína, Jáva, Malajzia – tu všade sa objavujú moderné bambusové stavby. Sú to hotely, mosty, športové haly, pozoruhodné reštaurácie i obytné domy. Ich zástancovia a projektanti ponúkajú svoje vedomosti celému svetu. Prvý bambusový dom stojí už aj v susednom Česku, neďaleko Brna.
Kde sa stratilo Slovensko?
Ak hovoríme o výškových drevostavbách, spomeňme si na našich predkov a dômyselné drevené zvonice a kostolné veže, ktoré zhotovovali. Prečo by sme mali na ich zručnosť a um zabudnúť? Aj legislatíva sa pomaly mení. Už dva roky možno na Slovensku stavať drevostavby do výšky päť podlaží. Projekt konštrukčného riešenia však musí spĺňať prísne podmienky, a to najmä protipožiarne:
- všetky nosné i deliace konštrukcie musia mať nehorľavé plášte,
- všetky dutiny musia byť vyplnené nehorľavou izoláciou z minerálnej vlny,
- minerálna vlna sa musí použiť aj na zateplenie fasády.
Drevené budovy sa považujú za zdravé, flexibilné, energeticky úsporné a voči životnému prostrediu ohľaduplné. Tak zabudnime na predsudky a skúsme im dať šancu i na Slovensku!
