drevo-budova-stavba-mrakodrap-buducnost
Zdroj: faod.dk

Viete si to predstaviť – drevený mrakodrap týčiaci sa až do neba? Utópia? Zatiaľ áno, hoci vo svete sa na takýchto plánoch usilovne pracuje. Architekti zvučných mien odštartovali preteky v tom, kto vymyslí najvyššiu stavbu priateľskú voči ľuďom i životnému prostrediu. Dokonca i na Slovensku už môžu drevostavby narásť o trochu vyššie než na klasické dve  podlažia.  

Súperi o titul

Osemnásť poschodí a 85,4 metra do výšky drevená stavba Mjösa Tower v Nórsku. Sú v nej kancelárie ihotel a každé poschodie je skonštruované tak, aby vzdorovalo ohňu celých 90 minút! Budova bola dokončená na jar 2019. Kostru a fasádu má drevenú. Časti vyšších poschodí sú síce z betónu – aby sa vežiak vo vetre nerozkýval – no spodných desať poschodí je postavených výlučne zo špeciálne lisovaného odľahčeného dreva.  

Mjøstårnet-tower-norsko-drevo-stavba-kancelarie-hotel
Zdroj: newatlas.com

Inovatívny materiál vznikol spájaním mnohých tenkých vrstiev reziva adhéznymi látkami. Na rozdiel od klasického stavebného dreva je výsledkom odolnejší, pevnejší, tvarovo a rozmerovo stabilnejší drevmateriál. Navyše, budova bola postavená bez toho, aby po nej zostal akýkoľvek stavebný odpad! Architekti z ateliéru Voll Arkitekter, ktorí Mjösa Tower vymysleli, veria, že svojim počinom inšpirujú kolegov po celom svete a aj tí začnú navrhovať krásne a účelné stavby bez negatívnej záťaže a dopadu na okolie. 

V tesnom závese za Mjösa Tower je rakúsky projekt HoHo Wien. Drevený vežiak má 84 metrov a 24 poschodí. Bude v ňom nákupné centrum, byty, kancelárie i hotel so všetkými vymoženosťami a luxusom. Skolaudovaný zatiaľ nie je, no slávny po celom svete sa stal ešte skôr, než z neho bolo možné vidieť čokoľvek iné než stavebné plány a efektné vizualizácie. HoHo bude zo 75 percent drevený a bude súčasťou celej novej ekologicky zmýšľajúcej a fungujúcej obytnej štvrte vo Viedni 

HoHo-Wien-budova-stavba-drevo-obchodny-dom-byty-kancelarie-hotel
Zdroj: wien.orf.at

Tretie miesto si zatiaľ drží rumunská stavba Peri-Săpânţa Monastery so 75 metrami. Nie je to nijaký moderný kancelársky priestor, ale presná replika rozľahlého dreveného kláštora. Vďaka veži si získal titul najvyššia drevená stavba Európy – teda, kým ho nezačali predbiehať moderné mrakodrapy. 

peri-Săpânţa Monastery-drevo-stavba-klastor
Zdroj: romaniajournal.ro

Zo zámorských drevostavieb je najznámejší študentský internát, ktorý vyrástol pri univerzite v kanadskom Vancouveri. Brock Commons Talwood Hous sa týči do výšky 53 metrov. Nie je síce celý z dreva, no drevo je jeho dominantným prvkom. Kým ho neprekonala nórska Mjösa Tower, bol držiteľom titulu „najvyššia moderná drevostavba na svete“.  

brock-commons-talwood-hous-stavba-drevo-internat-kanada-vancouver
Zdroj: phoenixglassinc.com

Japonsko tromfne všetkých

Ani v USA nie sú viacposchodové drevené obytné bloky nijakým tabu. Austrália bežne povoľuje drevostavby do výšky 8 poschodí, podobne ako v Európe Fínsko. Tiež si kladiete otázku: A čo krajiny, ktoré musia bežne čeliť tajfúnom a zemetraseniam?  

Áno, práve v japonskom Tokiu sa plánuje výstavba absolútne najvyššej drevostavby. Hotová bude až po roku 2040, no mala by byť stavbou, ktorá doposiaľ nemá obdobu: 350 metrov a celkovo 70 poschodí pretkaných prirodzenou zeleňou a záhradami, a to všetko len s desiatimi percentami ocele! Všetky, naozaj absolútne všetky konštrukcie, pri ktorých to bude možné, v nej budú z dreva 

I Japonci začali opäť veriť, že drevo je ideálny stavebný materiál. Možno ho obnovovať aj recyklovať. Podľa japonských staviteľov je v ich krajine nielen dostupné, ale i ideálne na stavby v seizmickom prostredí: Je poddajné, ohýba sa spolu so zemou a pohyb zároveň výborne absorbuje. Do dreva majú byť pridávané len špeciálne výstužné rúrky.  

w350-drevo-stavba-budova-obnova-recyklacia-buducnost-tokyo
Zdroj: lifegate.it

Vedeli ste, že? 

Stavebným materiálom, ako oceľ a betón, dokáže konkurovať aj bambusová trstina. Hovorí sa jej aj bambusové drevo a viacerí odborníci ju začínajú považovať za stavebný materiál budúcnosti. Bambus vyniká nesmiernou pevnosťou, tvrdosťou, odolnosťou voči vlhku a zmenám prostredia, ako ajodolnosťou voči ohňu a požiaru, a pritom je ľahší ako oceľ. Vďaka rýchlemu rastu bambusovej trstiny je zároveň mimoriadne dostupný. Thajsko, Taiwan, Bali, Čína, Jáva, Malajzia – tu všade sa objavujú moderné bambusové stavby. Sú to hotely, mosty, športové haly, pozoruhodné reštaurácie i obytné domy. Ich zástancovia a projektanti ponúkajú svoje vedomosti celému svetu. Prvý bambusový dom stojí už aj v susednom Česku, neďaleko Brna. 

Kde sa stratilo Slovensko? 

Ak hovoríme o výškových drevostavbách, spomeňme si na našich predkov a dômyselné drevené zvonice a kostolné veže, ktoré zhotovovali. Prečo by sme mali na ich zručnosť a um zabudnúť? Aj legislatíva sa pomaly mení. Už dva roky možno na Slovensku stavať drevostavby do výšky päť podlaží. Projekt konštrukčného riešenia však musí spĺňať prísne podmienky, a to najmä protipožiarne: 

  • všetky nosné i deliace konštrukcie musia mať nehorľavé plášte,  
  • všetky dutiny musia byť vyplnené nehorľavou izoláciou z minerálnej vlny, 
  • minerálna vlna sa musí použiť aj na zateplenie fasády.  

Drevené budovy sa považujú za zdravé, flexibilné, energeticky úsporné a voči životnému prostrediu ohľaduplné. Tak zabudnime na predsudky a skúsme im dať šancu i na Slovensku!

Helios Helios Helios Helios

DISKUSIA

Prosím vložte váš komentár
Prosím zadajte vaše meno