Vybrať si kuchynskú linku z masívu alebo drevotriesky?

Uprednostňujete vôňu pravého dreva, alebo vám pre príjemný pocit v domácnosti stačí len pekný drevený dekor? Kuchynské linky z masívu majú svoje výhody aj nevýhody, rovnako ako kuchyne z drevotrieskových a drevovláknitých dosiek. Prečítajte si, v akých podobách sa drevo môže v kuchyni najčastejšie vyskytovať a aké sú výhody aj nevýhody laminovaných povrchov.

Drevo do kuchyne jednoducho patrí. Či už v podobe doplnkov, alebo samotného nábytku z masívneho dreva. Použitie dreva v kuchyni má svoju dlhú tradíciu, v dnešnej dobe je však aj otázkou finančnej dostupnosti a životnej filozofie. Kuchynské linky z masívneho dreva totiž patria k tým najdrahším, pričom zároveň vzdávajú hold remeselnej poctivosti. Okrem toho, masívne drevo je možné patinovať a dodať tým kuchyni aj nádych do úplne iných interiérových štýlov. Masív v kuchyni sa dnes najčastejšie používa len na časti zostavy, ako sú otvorené police, rámy dvierok, rímsy a nožičky alebo drevená pracovná doska. Štandardne sa nábytok nevyrába z jedného kusa dreva, pretože tento materiál stále pracuje, a zároveň je problém z kmeňa vyhotoviť časti nábytku tak veľkých rozmerov, aby boli z jedného kusa dreva.

Masívne drevo a vlhkosť v kuchyni

Masívna kuchynská linka je vhodná pre tých, ktorí obľubujú prirodzený vzhľad dreva – ten vynikne použitím lakov a olejov. Masívny nábytok má svoju cenu aj morálnu hodnotu. Na výrobu kuchynských liniek je najvhodnejšie drevo duba, buka, čerešne či jaseňa. Smrekové drevo by síce znížilo cenu takejto kuchynskej linky, nemala by však dlhú životnosť – je príliš mäkké, vhodné napríklad na výrobu kuchynských dvierok, ale určite nie na pracovnú dosku. Masívne drevo je odolný materiál a ak sa aj v priebehu času poškodí, väčšinou je možné nechať nábytok opraviť. Musíte však rátať s tým, že pod vplyvom vlhkosti môže drevo meniť svoj tvar. Je to „živý“ materiál, ktorý reaguje na zmenu vlhkosti aj teploty.

Drevené plošné materiály na výrobu kuchynskej linky

Veľkou výhodou kuchynskej linky z masívu od stolára je jej výroba na mieru a využitie každého centimetra. Ak sa bojíte problémov s vlhkosťou, jednou z možností je použitie škárovky – jednovrstvovej masívnej dosky. V porovnaní s ostatnými drevenými plošnými materiálmi má najväčší objem dreva v pomere k lepidlu. Najčastejšie ju vidíme na pracovných doskách. Nábytkové dvierka z tohto materiálu by mali byť zasadené do konštrukcie, aby sa časom nepokrútili od vlhkosti. Tento proces je totiž nezvratný. Škárovka sa vyrába lepením jednotlivých drevených hranolčekov. Pri výrobe pracovných dosiek sa najčastejšie využíva škárovka z buka a duba, na dvierka sa používa smrek a borovica.

Moderným ekologickým materiálom vhodným na kuchynské dvierka je aj biodoska, trojvrstvová lepená masívna doska. Jej názov je síce nový, ale princíp lepenia priečne a pozdĺžne ľudia poznajú už tisíce rokov. Jednotlivé vrstvy sú vzájomne zlepené pod 90-stupňovým uhlom, čím sa docieli väčšia stálosť a odolnosť voči pokrúteniu či prehnutiu. Biodoska je materiál dostupný v mnohých drevinách, v ponuke predajcov nájdete napríklad jelšu, buk, dub, javor, brezu, jaseň, čerešňu, smrek aj borovicu. Takisto sa môže frézovať, brúsiť, lakovať či moriť. Je tvarovo stálejšia ako škárovka, čo sa odráža aj na jej vyššej cene.

Prírodný materiál, ktorý milujú dizajnéri

Odolným prírodným materiálom v kuchyni, ktorý rokmi len získa na kráse, bude preglejka, teda vrstvy drevenej dyhy zlepené dohromady. Má síce najvyšší podiel lepidla v porovnaní s ostatnými drevenými plošnými materiálmi, ale aj najlepšie vlastnosti. Takto vyrobená doska z borovicového, brezového alebo topoľového dreva je veľmi pevná a radí sa medzi udržateľné materiály. Navyše, váš domov dotvorí jedinečnou kresbou dreva, ktorú dopĺňa charakteristická vôňa. Oproti masívu má výhodu v stálosti tvaru. V porovnaní s drevotrieskovými a drevovláknitými doskami je zasa trvácnejšia.

Preglejka použitá v kuchyni potrebuje vhodnú povrchovú úpravu, aby bola odolná voči vode. Drevo môže byť ošetrené olejom, vtedy prirodzene dýcha, má zvýraznenú kresbu a výsledný povrch je skôr matný. Či už sa na finálnu úpravu použije olej, vosk, alebo laky, konečný výsledok je takmer identický s pôvodným výrazom dreveného masívu. Nečudo, že tento materiál je veľmi obľúbený medzi dizajnérmi aj architektmi.

Dyhovaná kuchyňa

Pravý povrch dreva dosiahnete aj skombinovaním drevotrieskovej dosky s prírodnou krájanou alebo lúpanou dyhou. Nosičom môže byť aj latovka, materiál podobný biodoske, ktorý je určený na ďalšie spracovávanie. Na jeho povrchu môže byť nalisovaná dyha rôznej kvality pre ďalšie povrchové úpravy. Najčastejšie sa používajú domáce dreviny, ako dub, buk, javor či orech a čerešňa, ale obľúbené sú aj dyhy exotických drevín (napríklad tmavá dyha wenge). Dyhované dvierka dokážu vytvoriť rovnako príjemnú a útulnú atmosféru ako dvierka z masívneho dreva. Lúpaná dyha má krásnu tangenciálnu kresbu (paraboly). Navyše, tento materiál nie je taký náchylný na mechanické poškodenie a tvarové deformácie. Jeho prednosťou je aj nižšia cena.

Drevotrieska – najpoužívanejší materiál v kuchyniach

V kuchyni sa dnes drevo objavuje najčastejšie v podobe drevotriesky, ktorá je najpoužívanejším materiálom na výrobu kuchynských liniek. Drevotriesková doska bez povrchovej úpravy sa označuje ako DTD. Hoci to na prvý pohľad nevidieť, prevažnú časť linky tvorí korpus. Hrúbka korpusových DTD by mala byť aspoň 18 mm, dôležitým údajom je však aj hustota udávaná v kg/m3. Materiál použitý na kuchynskú linku by mal mať hustotu minimálne 600 kg/m3, aby v ňom pánty a kovania držali pevne. Drevotrieska sa môže polepiť dyhou alebo laminátom – pri laminovaní je na ne nalisovaný dekoratívny papier impregnovaný melamínovou živicou. Dosky môžu byť laminované obojstranne alebo len z jednej strany.

Laminované drevotrieskové dosky môžu byť použité aj na pracovnú dosku či kuchynskú zástenu. V podstate ide o najlacnejšie doskové materiály na výrobu nábytku. Ich výhodou je široká ponuka dekorov a výber z mnohých povrchových štruktúr, ktoré imitujú plastický efekt dreva. Laminované materiály nie sú náročné na údržbu, majú odolný hygienický povrch a jednoducho sa čistia (postačia papierové alebo textilné utierky).

Slabosťou takejto linky sú však hrany a spoje, ktoré zle odolávajú vode a pare. Navyše, ak sa lamino poškriabe, nedá sa opraviť. Pre kuchynské pracovné plochy a zásteny preto niektorí výrobcovia na nosnú DTD dosku začali nanášať aj ďalšiu povrchovú kryciu vrstvu overlay, ktorá má zabezpečiť zvýšenú odolnosť voči oderu, teplu aj vode.

Lakované kuchynské dvierka

Alternatívou drevotriesky môže byť MDF doska, stredne hustá drevovláknitá doska laminovaná impregnovaným dekoratívnym papierom. Okrem laminovania (resp. fóliovania) a dyhy sa jej povrch upravuje aj lakovaním, vďaka čomu vznikajú obľúbené kuchyne s vysokým leskom či aktuálne trendové kuchyne s matným leskom. MDF dosky umožňujú vytvárať aj plynulé zaoblené a ohnuté plochy. Vo všeobecnosti sú dobrou voľbou pri návrhu kuchyne, pretože sú tvarovo stálejšie ako masív. Ich prednosťou je aj variabilita úpravy frézovaním. Vytvorené vzory či drážky je možné potiahnuť fóliou a vytvoriť jednoliaty povrch.