Je pravda, že veľké stromy rastú najpomalšie a lesov na našom území v poslednom období ubúda? Napriek vysokému podielu kalamitných ťažieb sa Slovensko v štatistikách umiestňuje medzi krajiny s najvyššími zásobami dreva či výmerami lesov. Čo všetko ste možno o lesoch nevedeli a ktorým mýtom ste mohli aj vy uveriť?
Mýtus číslo 1: Čím sú stromy staršie, tým pomalšie rastú
Pri väčšine tvorov sa ich rast v určitom veku zastaví. Pri stromoch je to však naopak. S pribúdajúcim vekom svoj rast dokonca urýchľujú. Potvrdila to štúdia zverejnená v magazíne Nature. Zároveň ukázala, že staré stromy zohrávajú kľúčovú úlohu v raste lesa, pretože pri obrovských stromoch je rýchly rast štandardom a môže prekročiť aj 600 kg za rok. Staré stromy v porovnaní s mladšími a menšími absorbujú väčšie množstvo uhlíka z atmosféry, predovšetkým vďaka novým listom a čoraz väčšiemu obvodu a povrchu. Ak teda chceme stromy využívať v boji s klimatickou krízou, treba ich nechať zostarnúť.
Mýtus číslo 2: Stromy v lese nevedia komunikovať
Stromy nie sú individuálne organizmy, ale sú prepojené pod zemou prostredníctvom koreňového systému a v lese spolupracujú. Toto spoločenstvo sa navzájom podporuje v raste, aktívne komunikuje a pomáha si. Dokazuje to výskum profesorky Suzanne Simardovej z Univerzity v Britskej Kolumbii v Kanade, ktorá dokonca hovorí o hierarchii stromov a materských stromoch. Príkladom komunikácie sú buky – nekvitnú každý rok, ale len raz za dva až tri roky. Aby zvýšili svoju šancu na opelenie, kvitnú koordinovane a naraz. Koreňový systém stromov, ale aj ostatných rastlín v lese, je napojený na vlákna húb, a komunikácia prebieha cez ektomykorízu (symbióza húb a vyšších rastlín).
Mýtus číslo 3: Lesov na našom území neustále ubúda
Zo Zelenej správy 2020, ktorá prináša údaje o stave lesného hospodárstva za rok 2019, vyplýva, že výmera lesných pozemkov a lesných porastov sa v Slovenskej republike dlhodobo zvyšuje. Podľa posledných dostupných údajov dosiahla výmera lesných porastov 1,95 milióna ha, čo je približne o 1,5 % viac ako v roku 1990. Priemerný ročný nárast výmery lesných porastov predstavuje 943 ha. Prevládajú u nás stabilnejšie listnaté a zmiešané lesy, ktorých zastúpenie sa každoročne zvyšuje. Treba však povedať, že percento nárastu výmery lesných porastov môže byť skreslené faktom, že niekedy dochádza k preklasifikovaniu pôdy na lesnú napriek tomu, že pôda v skutočnosti nie je skutočným lesom, ale len zarastený pasienok a podobne.
Veková štruktúra lesov je však nevyrovnaná – najviac sú zastúpené lesné porasty s vekom nad 70 rokov a mladé lesné porasty do 20 rokov. Vyšší podiel mladých lesných porastov súvisí s obnovou lesa v dôsledku ťažby a pôsobenia škodlivých činiteľov (hmyzí škodcovia, kalamity). K týmto štatistikám sa však ozývajú aj kritické hlasy – hoci sa rozloha holín u nás podľa oficiálnych údajov zvyšuje, vyťažená plocha zostáva lesným pozemkom a ráta sa do údajov o lesnatosti krajiny.
Mýtus číslo 4: Vyťažené lesy sa už neobnovujú
Lesy jednotlivých krajín sveta sú veľmi rôznorodé, kritériá trvalo udržateľného obhospodarovania lesov sa preto pre jednotlivé krajiny líšia. Zákon NR SR č. 326/2005 Z. z. o lesoch u nás upravuje vymedzenie lesných pozemkov a ich ochranu, vlastníctvo lesných pozemkov a využívanie lesov. Vykonávateľ ťažby je podľa neho povinný uskutočňovať ju takým spôsobom, aby sa minimalizovali negatívne dôsledky na pôdu, následný lesný porast a priľahlé stromy. Nie je pravda, že lesy nie sú po ťažbe znova zalesňované.
Obhospodarovateľ lesa je zo zákona povinný zalesniť holinu do dvoch rokov a v ochranných lesoch do troch rokov od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla. Problémom je, že aktuálne tvoria až polovicu celkových ťažieb dreva kalamitné náhodné ťažby, ktoré narúšajú plánované obhospodarovanie lesov. Zákonom stanovená dvojročná lehota na obnovu lesa je pre vývoj prirodzenej obnovy krátka. Osobitosť prístupu k obnove kalamitných plôch je daná aj vekom porastov, v ktorých kalamita vznikla.
Mýtus číslo 5: Lesy treba ochraňovať neustálymi zásahmi
Skutočná ochrana prírody spočíva podľa Petra Wohllebena, autora nemeckého bestselleru Tajný život stromov, v tom, že prírodu ochránime pred zásahmi človeka. Sám je lesníkom a toto povolanie v súčasnosti prirovnáva skôr k hospodárom, ktorých úlohou je vyťažiť z lesa čo najviac pre drevársky priemysel. Pri masívnej ťažbe dreva dochádza k nadmernému utláčaniu lesnej pôdy, čo likviduje mikroorganizmy a tiež zabraňuje vsiaknutiu dažďovej vody do pôdy. Rovnako varuje pred vysádzaním smrekových a borovicových monokultúr. O les sa podľa neho treba starať tak, aby bol v čo najlepšej kondícii a dokázal sa sám ubrániť škodcom a klimatickým zmenám.
Tu však treba doplniť, že o tom, ako sa starať o les, sa vedú nekonečné polemiky. Či budeme chrániť hlavne „procesy“ – teda prirodzené javy, ktorými príroda zabezpečuje život v lese, a všetko ponechávať len na ňu (výsledkom bude prales), alebo budeme chrániť hlavne „hodnoty“ – a teda sa snažiť rozumnými zásahmi pestovať zdravý les produkujúci kvalitnú surovinu pre priemysel. Obidva druhy lesa budú mať spoločenskú hodnotu, ale úplne inú, a budú aj odlišne vyzerať.
