Pri slovnom spojení ovocný strom zrejme len málokomu príde na um jarabina oskorušová, ktorá je na našom území vzácne sa vyskytujúcou drevinou. Ide o mohutný strom dožívajúci sa niekoľko stoviek rokov, ktorého drevo patrí spomedzi ostatných v Európe k najťažším. Pozornosť si vyslúžila najmä oskoruša v Modre s priemerom kmeňa 160 cm, ktorá je zo všetkých známych oskoruší najväčšou na svete. Čo ďalšie sa oplatí o tomto krásnom a zároveň užitočnom strome vedieť?

Jarabiny patria do čeľade ružovitých (Rosaceae) a vyskytujú sa ako v Európe, tak aj v Ázii, Severnej Amerike a severnej časti Afriky. K rodu prislúcha viac ako 90 stromov a krov. Okrem jarabiny oskorušovej sú na našom území rozšírené napríklad jarabina vtáčia, brekyňová či mukyňová. Jarabiny možno nájsť v nížinách aj vo vysokohorských polohách, obyčajne na stanovištiach s dostatkom svetla.

Podľa čoho ju spoznáte

Jarabina oskorušová, známa aj ako oskoruša, resp. odborne Sorbus domestica, je listnatý strom, ktorý sa u nás môže dožiť až 500 rokov (najstaršou na Slovensku je podľa všetkého smolinská oskoruša v okrese Senica, ktorej sa odhaduje okolo 400 rokov), v teplejších oblastiach Európy aj o niekoľko desiatok rokov viac. Vyhovujú jej svetlé stanovištia, suchšia a kamenistá pôda s obsahom vápnika. Hoci ide o teplomilnú drevinu, dobre znáša aj mrazy, a to až do –30 °C. Neprekáža jej sucho ani smog či exhaláty a je odolná voči chorobám.

Oskoruša sa vyznačuje mohutným vzrastom, badať však rozdiely medzi solitérmi a stromami rastúcimi v lesných porastoch. Oskoruša ako solitér býva nižšia (15 m), máva pravidelnú guľovitú korunu (môže byť široká až do 20 m) a obvod kmeňa aj viac ako 3,5 m. V lesoch býva vzrast vyšší (okolo 30 m) a koruna užšia. Kôra oskoruše je hladká zhruba do siedmeho roka, potom šupinatie a v staršom veku praská a je brázdovitá.

Listy rastú striedavo. Dosahujú dĺžku 15 až 25 cm, pričom z jednej listovej vetvy vyrastá zhruba 13 až 21 lístkov dlhých 3 až 6 cm. Tie sú podlhovasté, špicaté a zúbkovito tvarované. V mladosti sú pokryté chĺpkami, v staršom veku chĺpky postupne vymiznú. Na jeseň sa sfarbujú na žlto, až bordovo. Drobné obojpohlavné kvety sa objavujú v súkvetiach, tzv. chocholíkoch s priemerom 10 – 14 cm v máji alebo júni. Majú bielu farbu, ojedinele ružovú. Odkvitnú do 14 dní.

Plodmi jarabiny oskorušovej sú dužinaté malvice zelenkastohnedej farby, nezriedka s červenkastým nádychom na strane obrátenej k slnku. Sú jablkovitého alebo hruškovitého tvaru a dosahujú veľkosť 2 až 3 cm. V južných krajinách Európy môžu plody dosahovať až 5 cm. Dozrievajú v septembri a októbri.

Odolné drevo oskoruše

Má ružovkastohnedú farbu, peknú kresbu a je veľmi pevné, ťažké (objemová hmotnosť udávaná v rôznych zdrojoch v rozmedzí 800 – 930 kg/m³), húževnaté a elastické. Farebné jadro sa začína tvoriť až vo vyššom veku, býva červenohnedé, niekedy pruhované, po spílení zreteľne odlíšiteľné od beľového dreva. Drevné vlákna postupne so zvyšujúcim sa vekom stromu zvyknú rásť do špirály, čo v priereze dáva drevu zaujímavú kresbu, no zároveň sa v dôsledku toho ťažko štiepi. Má tendenciu trhať sa a deformovať, po vysušení sa však vyznačuje dobrou rozmerovou stálosťou a je veľmi trvanlivé. S drevom sa pracuje ľahko a dobre sa leští.

Vďaka svojej pevnosti, odolnosti voči treniu, tlaku, vibráciám a opotrebovaniu sa drevo jarabiny oskorušovej v minulosti používalo najmä na výrobu predmetov, ktoré museli zniesť veľké namáhanie. Vyrábali sa z neho časti vínnych lisov a mlynských zariadení či formy na odlievanie kovov. Okrem toho sa používalo napríklad na pažby pušiek, rukoväte nástrojov, ozubené kolesá, hoblíky, intarzie, rytiny, hudobné nástroje (napríklad flauty, klavíry) a, samozrejme, nábytok.

Keďže oskoruša sa stala vzácnou drevinou, jej drevo zoženiete len ťažko a za veľmi vysokú cenu. Hoci teda ide o kvalitné drevo, dnes je hlavným problémom jeho nedostatok. Stále sa však lokálne používa napríklad na výrobu hudobných nástrojov, hoblíkov, dlát, hriadeľov, biliardových gúľ, pravítok, nožov, pažieb pušiek a pištolí atď.

Zdroj: hanika.de

Tip pre vás

Ak by sa vám podarilo dostať sa k tomuto vzácnemu drevu a rozhodnete sa niečo z neho vyrobiť, nezabudnite, že rovnako ako iné druhy dreva, aj toto je potrebné podľa účelu a miesta použitia chrániť impregnáciou a/alebo povrchovým náterom. Vhodné budú najmä bezfarebné lazúry (napríklad Belinka Lasur, Bori tenkovrstvová lazúra) či oleje (napríklad Belinka Oil Interier, Belinka Oil Exterier), ktoré neprekryjú krásnu kresbu tejto nevšednej dreviny.

Využitie plodov

Plody oskoruše sú vhodné na priamu konzumáciu a aj tepelné spracovanie. Chuť plodov je trpkastá, kyselkavá, avšak zjemní sa, ak sa plody zhruba týždeň nechajú odležať (uhniličiť), prípadne ak zamrznú. Obsahujú množstvo vitamínov, minerálnych látok a sú silným antioxidantom. Pozitívne účinky majú na tráviace ústrojenstvo a pôsobia proti kŕčom.

Vyrábajú sa z nich mnohé produkty, vhodné sú napríklad na prípravu lekvárov, kompótov, omáčok, destilátov (známa je najmä pálenka oskorušovica), čajov, usušené a pomleté plody možno použiť ako posýpku na sladké jedlá.

Vedeli ste, že?

Na plodoch oskoruše si rady pochutnávajú aj vtáky a lesná zver. V prírode údajne vyklíčia len semená, ktoré prešli tráviacim traktom zvierat.

Výlety za oskorušou

Ak ste nemali možnosť vidieť tento strom na vlastné oči, určite stojí za to spraviť si výlet a presvedčiť sa o jeho majestátnosti. Na Slovensku môžete poobdivovať napríklad oskoruše v Modre (s obvodom kmeňa 484, 420, 254 cm), oskorušu v Hrušove (obvod kmeňa 289 cm) a v Tekovských Nemciach (obvod kmeňa 240 cm), ktoré majú odhadom 150 rokov. Na Morave stojí za pozornosť Muzeum oskoruší v obci Tvarožná Lhota, ku ktorému patrí aj náučná Oskorušova stezka. Pokocháte sa na nej mohutnými oskorušami vrátane 500-ročnej Adamcovej oskoruše s obvodom kmeňa 460 cm. V múzeu si môžete zakúpiť rôzne suveníry a produkty z oskoruší. Pravidelne sa tu organizuje Slávnosť oskoruší a tzv. oskorušobranie, pričom cieľom je okrem iného opäť spopularizovať tento strom a podporiť jeho zachovanie pre ďalšie generácie.

Ak aj vás zaujal a máte naň miesto, pouvažujte, či si ho nezasadiť. Ak sa ujme, jeho krásny vzrast a plody si budete vychutnávať nielen vy, ale ešte aj potomkovia vašich potomkov.

Predchádzajúci článokZvieratká z dreva ozdobia interiér aj exteriér. Môžete si ich vyrobiť aj sami
Ďalší článokTipy na záhradné dekorácie z dreva
Tím Čarodreva tvoríme my: milovníci prírody, ekológie, turistiky, dizajnu, architektúry, ale aj zruční majstri, ktorí našli vášeň v renováciách. Ochrannú ruku nad nami drží Ing. Stanislav Košúth, PhD., ktorý sa venuje práci s drevom asi od svojich 15 rokov. Maturoval na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene v odbore Výroba nábytku. Na Technickej univerzite vo Zvolene pokračoval štúdiom v odbore Drevárske inžinierstvo. Na pôde svojej alma mater niekoľko rokov pracoval ako technik a vedeckovýskumný pracovník. Neskôr sa venoval výrobe nábytku a jeho montáži, od postelí a komôd, až po kuchynské linky. V súčasnosti síce pracuje v inom odvetví, ale výroba nábytku zostala jeho veľkým hobby. Okrem toho rád chodieva na turistiku a venuje sa hubárstvu.