Možno ste to nevedeli, ale bambus zaraďujeme prekvapivo medzi trávy. Je to však jediná tráva svojho druhu, ktorá drevnatie. Jedinečné vlastnosti ho predurčujú na mimoriadne využitie v stavebníctve. S architektonickými skvostami z bambusového dreva sa stretneme najmä v Ázii, na Bali, v Thajsku či v oblasti južného Pacifiku, kde majú bambusové objekty svoju tradíciu. Nájdeme ich aj v Latinskej Amerike. Jednoducho, bambusové drevo v týchto končinách hravo konkuruje iným stavebným materiálom.
Existuje množstvo druhov bambusov. Niektoré zdroje hovoria o 1 200, iné dokonca o čísle 1 500. Nie všetky sú však vhodné pre výstavbu. Bambusy spolu pokrývajú asi 14 miliónov hektárov plochy našej zemegule, čo znamená, že na svete rastú miliardy stebiel tejto rastliny. Je udomácnený v Číne, Japonsku, Vietname, Malajzii, Thajsku a Indonézii, ale tiež v Afrike a Južnej Amerike.
Od okrasných rastlín po ponožky
V Európe sa objavil až v druhej polovici 19. storočia. Dnes ho síce nájdeme aj na Slovensku, ale skôr vo forme okrasných rastlín v záhrade, v parkoch či v podobe záhradného nábytku na terase. Do našich končín sa bambusové produkty dostanú len sprostredkovane, pričom inde vo svete, kde je bambus bežnou súčasťou prírody, sa výrobky z neho využívajú na všetko možné aj nemožné – trebárs na príbory, bambusový riad, písacie tabuľky, šperky či papier.
Existuje minimálne tisíc možností, ako ho ľudia vedia využiť – dokonca aj pri potravinách alebo lekárskych a farmaceutických produktoch. V súčasnosti sa používa v čoraz väčšej miere aj ako stavebný materiál na domy, lešenia, ako „preglejka“ na konštrukciu nákladných áut, vodovodov, na ploty, pri výrobe nábytku a tiež na parkety. A navnivoč nevychádzajú ani vlákna z tejto rastliny. Spomeňte si len na módu bambusových ponožiek.
Jedinečný, výnimočný, skrátka super
Kým bambusové vlákna sú hebké, jemné a hladké, bambusové drevo bez problémov konkuruje oceli či betónu. Steblá sú nesmierne pevné a tvrdé, sú dokonca päťkrát pevnejšie ako betón, a pritom je bambus ľahší než oceľ. Výnimočnou vlastnosťou bambusu je zaujímavý pomer pevnosti a hmotnosti. Vďaka pevnosti v tlaku totiž výrazne prevyšuje betón, drevo a tehly. Pevnosťou v ťahu zase konkuruje oceli.
Aj jedinečná dĺžka bambusových tyčí (môžu byť dlhé aj 20 metrov) robí z bambusu mimoriadne zaujímavý stavebný materiál. A ešte sme nespomenuli to, že vykazuje vysokú požiarnu odolnosť, ako aj odolnosť voči zmenám teploty a vlhkosti. Unikátna je aj možnosť pomerne jednoduchého tvarovania. Niektoré konštrukcie si vyžadujú špeciálne tvary – štvorce či oblúky. Bambus sa tvaruje pomocou špeciálnych foriem – ešte v období rastu. Je to omnoho lacnejšie ako napríklad drahé spájanie samostatných drevených dielov.
Nie je bambus ako bambus
Zaujímavosťou je, že podobne ako drevo, aj bambus môžeme spracovať do kompozitného veľkoplošného materiálu, ktorý sa podobá drevotrieske. I z bambusu je možné vyrobiť dosky. Bambusové tyče sa mechanicky rozdelia na malé časti, ktoré sa, tak ako drevo, následne upravia, vrstvia a lepia pod tlakom. Nie je však bambus ako bambus. Kým jeden druh vyrastie až do výšky 40 metrov, iný sotva dva či tri metre. Na konštrukčné potreby sa hodí doslova pár druhov spomedzi vyše tisícky známych. Sú to najmä druhy Guadua či Dendrocalamus.
Bambusové drevo – materiál 21. storočia?
Bambus je ekologicky šetrný materiál a je 100 % biologicky odbúrateľný. Bambusové drevo je na dotyk príjemné a teplé. Mimoriadne rýchlo rastie, niektoré druhy dokážu vyrásť aj meter za deň. Do konštrukčnej veľkosti dorastie zhruba za tri roky. Porovnajte si to so stromom, ktorý rastie desiatky rokov. Je to závratná rýchlosť. Vďaka tomu je veľmi dostupným stavebným materiálom, ktorý sa postupne dostáva aj do sveta „veľkej architektúry“. Navyše pohlcuje veľké množstvo oxidu uhličitého, čiže pomáha bojovať proti globálnemu otepľovaniu. Hoci bambusové drevo nie je v stavebníctve využívané po celom svete, mnohí ho považujú za materiál 21. storočia.
Ekonomicky aj eko(logicky)
Prečo ho teda nevyužívame v stavebnom priemysle aj u nás, v strednej Európe? Dôvod je vcelku prozaický. Kým na väčšine planéty je toto drevo mimoriadne dostupné, u nás je to naopak. Doprava bambusového dreva zo zahraničia a vzdialenosti, ktoré by tento tovar musel prekonať, by z neho v našich končinách razom spravili nie práve najlacnejší stavebný materiál. Nie je celkom jasné ani to, či by spĺňal všetky parametre našich stavebných noriem.
V oblastiach, kde sú bohaté prírodné zdroje, je bambus ideálnym stavebným materiálom. V Európe však k tomu musíme pripočítať uhlíkovú stopu, ktorú by zanechalo spracovanie a doprava na náš kontinent. Z toho dôvodu sa ekologický prínos bambusu v našich končinách stráca.
Na Slovensku je architektúra využívajúca bambusové drevo minimálna. Bambus sa uplatňuje skôr pri výrobe podláh, roliet, plotov alebo nábytku. V susedných Čechách sa však našlo odvážne architektonické štúdio Atelier Štěpán. Postavili Bambusový dom inšpirovaný kultúrou Ďalekého východu. Nájsť ho môžete neďaleko Brna.
Potrebuje láskavé ošetrenie – ako drevo
Bambus sa v našich končinách považuje za odolný, až takmer nevykynožiteľný. Pokiaľ ho necháte voľne rásť v záhrade bez akýchkoľvek hraníc a obmedzení, dokáže postupne vytlačiť konkurenciu a prerásť aj stromy. Možno aj preto si mnohí myslia, že dokáže prirodzene odolať škodcom. Je to však len mýtus. Podobne ako drevo, aj on potrebuje láskavé ošetrenie. Bez vhodnej úpravy by vydržal sotva pár rokov. Obsahuje totiž veľké množstvo škrobu, ktorý hmyz doslova priťahuje. Správne ošetrenie mu však zaručí vysokú odolnosť.
