Štvornohému miláčikovi odpustíme veľa. Často viac než vlastným deťom. Stačí jeden povestný psí pohľad a aj mláčku na novučičkom koberci, dokonca i čerstvú kôpku pri dverách dokážeme omilostiť. Lenže čo, keď príde rad na nábytok? Dajú sa stopy po zuboch a pazúroch na dreve opraviť?
Opravovať či neopravovať?
Ako inak – môže to byť poriadne drahé. Niektoré škody sa ani neoplatí opravovať. Čas majstra, náročnosť práce plus cena znehodnotených plôch – napríklad novej dyhy – môžu byť finančne náročnejšie než celý nový kus nábytku. Platí to obzvlášť dnes, keď zohnať šikovného stolára na čokoľvek menšie než kompletné zariadenie interiéru s rozlohou aspoň 150 m2 je takmer nemožné.
Ak máte doma štvornohé zlatíčko, ktoré rado skúma drevený nábytok aj hĺbkovo – teda aj zubami a pazúrikmi, a nie iba uslineným jazykom – zostávajú vám na začiatok dve možnosti: Zmieriť sa so škodami a tolerovať straty, alebo si zdokonaliť zručnosti domáceho hobby majstra.
Čo sa opraviť dá?
- Najľahšie je obnoviť povrch svetlého dreveného masívu, ktorý utrpel len veľmi jemný hryz alebo škrabanec. V tomto prípade ho stačí zbrúsiť a znova natrieť rovnakým prípravkom, akým bolo ošetrený pôvodne – transparentným lakom, svetlou lazúrou alebo ich kombináciou.
- Hlbší vryp pazúrov či zubov si medzi brúsením a novým náterom vyžaduje tmel. Vzniknuté jamky ním musíte vyplniť, aby sa zaistila celistvosť povrchu. Tmelom vyplnené miesto môže vyzerať ako prirodzená nedokonalosť dreva a možno ho ani nezbadáte. Stále však hovoríme o ľahkej oprave.
- Maličké trhlinky – preliačiny s malým priemerom i hĺbkou na moderných materiáloch, akými sú drevotrieskové dosky s povrchovým vzorom dreva, možno jednoducho opraviť voskami, ktoré odporúčajú samotní výrobcovia.
- Pre laika náročnejšie, ale s trochou trpezlivosti a zručnosti sú zvládnuteľné opravy vyhryznutých alebo vylomených menších kusov a plôch z nábytku. Ale len v prípade, že ste ich našli a zostali vcelku. Na pôvodné miesto ich treba prilepiť. Ďalej sa postupuje podobne ako pri menších odreninách – poškodené miesto treba zabrúsiť, vzniknuté drobné škáročky vytmeliť a napokon všetko zjednotiť náterom.
Opravujete? Dodržte základné postupy
Nátery nanášajte vždy na odmastený, suchý a mierne zdrsnený povrch. Všetky rozlepené spoje treba nanovo zlepiť, skrutky dotiahnuť. Na veľké plochy je niekedy lepšie nanášať farbu alebo lazúru striekaním, prípadne špeciálnym valčekom. My vám odporúčame vodou riediteľnú lazúru na drevo: BORI UV Protection. Viac informácií sa o nej dozviete tu: https://www.efarby.sk/bori-uv-protection-vodourieditelna-lazura-na-drevo-p1231. Vodou riediteľné lazúry na interiérový nábytok z masívu je dobré pretrieť ešte vodou riediteľným lakom. Zvýši sa tak mechanická odolnosť náteru a zjednoduší sa údržba povrchu nábytku. Na viac namáhané povrchy – napríklad stolovú dosku – použite radšej odolnejší polyuretánový lak.
S čím môže byť problém?
- So všetkými časťami, kde evidentne poriadny kus materiálu chýba. Obzvlášť, ak je strhnutá veľká povrchová vodorovná plocha pravej dyhy alebo laminátu a na obnovu je nutné natiahnuť úplne novú vrstvu.
- So starším nábytkom s vysoko lesklým povrchom.
- S modernými vysokolesklými materiálmi.
- S veľmi tmavými plochami, ktoré boli počas rokov života ošetrované mastnými leštidlami.
I tieto katastrofy sa dajú zachrániť. Avšak, bez profesionálnych zariadení, technologických postupov a rúk odborníkov sa to nezaobíde. Nezvládnete ich s vybavením hobby majstra a bez predchádzajúcich skúseností. Plochy s vysokým leskom a tvrdeným povrchom v domácom prostredí v nijakom prípade nevybrúsite tak, aby to nikto nezbadal. Mastné leštidlá si zasa žiadajú náročné odmasťovanie. Lúpanie starej a naťahovanie novej dyhy je kapitola sama osebe. Žiaľ, vo všetkých týchto prípadoch je aktuálna otázka, či má zmysel pokúšať sa o opravu, alebo bude rozumnejšia celá, hoci aj nákladná výmena nábytku.
Miláčik – ničiteľ
Komukoľvek, naozaj komukoľvek sa môže stať, že s vysnívaným zvieratkom napokon nenájde spoločnú reč. Ak ide o psa, problém vraj nastáva, keď je dlho v byte sám. Začne sa nudiť a následne sa tej nudy pokúša zbaviť. Nemusia to byť hneď apokalyptické nájazdy na nábytok v štýle famóznej filmovej klasiky „Marley a ja“… Na novom zariadení zabolia aj oveľa menšie psie delikty. Žiaľ, veľa chlpáčov vystrája napriek tomu, že svojich majiteľov bezhranične milujú a oni sa im snažia dostatočne venovať.
Byt či príručný sklad dreva?
Aj váš vysnívaný domov sa s príchodom šteniatka začína nenápadne meniť na dreváreň? Zabráňte tomu čo najskôr. Učte šteňa od prvých dní rešpektovať povel „miesto“. Prikážte mu ho nájsť vždy, keď odchádzate z domu. Rovnako vtedy, keď ste doma a psík je dostatočne vybehaný z prechádzky. Do tretice i vtedy, keď zbadáte náznaky deštrukčného správania. Zapamätajte si: Pre malých nespratníkov často nestačí pohodlná deka na kresle vedľa gauča. Ak treba, na povel „miesto“ ho naučte oddychovať v zatváracej ohrádke. Obchody majú širokú škálu ohrád a klietok určených na bezpečný relax domácich miláčikov. Ak ju už časom nebudete potrebovať – lebo psík na ničenie nábytku zabudne – o to lepšie.
Osobitnou kategóriou bývajú mačky. Sú to vznešené krásky, podľa aktuálnej nálady i nežné a prítulné, no s niektorými je ťažké žiť. Škriabu, trhajú, likvidujú. Tu záleží na povahe konkrétneho zvieraťa, či bude majiteľa aspoň trochu rešpektovať, alebo si jeho domácnosť sprivatizuje, vyhlási za svoje výsostné teritórium a bude si v ňom robiť, čo chce.
A čo tak jemný, hebký, ušatý králik? Aj ten dokáže dať nábytku poriadne zabrať. Je to však hlodavec, hrýzť do vecí v svojom okolí je jeho typickou vlastnosťou. Odložte ho do klietky vždy pred odchodom z domu a problém je vyriešený.
Rada nad zlato?
Nábytok alebo živý tvor? Čo je viac? Puto medzi človekom a jeho najlepším štvornohým priateľom, alebo nákladná investícia do interiéru domácnosti? Nikto nechce stáť pred voľbou, či si domáce zvieratko ponechá, alebo ho kvôli jeho neznesiteľnému správaniu dá preč. A kam vlastne, všakže? Mnohí majitelia nespratných domácich miláčikov sa navyše hanbia priznať, že svoje zviera nezvládajú. Chápu to ako osobné zlyhanie. Potichu trpia a vnútorne zúria.
Riešenie však existuje: Ak psovi nestačí dôslednejší výcvik, nedovoľte mu viac voľne behať po byte či dome. Nie, nie je to týranie. Rovnako mačke vyhraďte bezpečné miesto, kde bude oddychovať počas vašej neprítomnosti. Ak máte to šťastie a likvidátora nábytku môžete mať v záhrade, neľutujte ho a naučte ho tráviť tam čas, ktorý vy trávite v práci. Je to cesta radosti zo vzájomného puta, nie zlosti z drahých opráv zbytočne poškodeného nábytku.
