Spod zeme až do oblakov: Ako rastie, žije a hynie strom

V prírode všetko plynie – vzniká, rastie, starne i hynie. A tak je to i s pľúcami našej planéty, so stromami a lesmi. Ako dlho strom rastie? Môže vlastne umrieť? Ktoré stromy rastú najrýchlejšie? Čítajte a dozviete sa.

Čo bolo skôr? Semeno alebo strom?

Nielen pri sliepkach, ale i pri stromoch sa možno zamotať v tejto filozofickej dileme. Zhodnime sa, že na začiatku bolo semeno. Semienko zasadené do pôdy si musí nájsť svoje miestečko, usadiť sa. Keď pukne, vyženie korienok a následne výhonok. Ten si prirodzene hľadá cestu k svetlu, až vyjde spod pôdy na povrch. Potom začnú rásť listy, rastlinné pletivo stonky privádza z koreňov do listov vodu a tvrdne – vzniká teda drevo a strom postupne mohutnie. Nielen nad povrchom, ale aj pod zemou, kde sa rozrastá v podobe koreňovej sústavy, ktorá strom upevňuje v pôde a z ktorej zároveň čerpá potrebné živiny pre svoj život a rast. Slovom popísané tak rýchlo, no v realite vzniká verzia stromu s pevným pňom a hustou, širokou korunou roky až stáročia. Ako dieťa, tak aj strom rastie i počas spánku, resp. v noci – 66 % novej hmoty pribúda vo dne a zvyšných 34 % v noci.

Dlhý zdravý život stromu

Aby strom prosperoval a žil život v zdraví, potrebuje v prvom rade vhodnú lokalitu. Všeobecne sa preukázalo, že stromy, ktoré žijú vo svojom prirodzenom, „divokom“ habitate, t. j. v lesoch, na lúkach, pri poliach, žijú dlhšie než tie v záhradách či v zastavanom urbanistickom prostredí. Prečo? Stromy v mestách a zastavaných územiach trpia nedostatkom živín, zasolenou, zhutnenou pôdou a znečisteným ovzduším. Odborníci arboristi sa však snažia dopriať zdravý život i „mestským“ stromom – zasolenie je možné čiastočne redukovať sadrou, zhutnenie sa rieši kompresorovým vháňaním vzduchu do koreňového systému a nedostatok živín aplikovaním organo-minerálnych hnojív a húb, ktoré symbioticky žijú na koreňoch, odoberajú cukry, a tak umožňujú ľahší prísun minerálnych látok.

Kedy možno strom vyrúbať?

Možno ste o tom ešte nepočuli, no ani strom vo vlastnej záhrade si nemôžete vyrúbať podľa ľubovôle. Treba sa riadiť Zákonom o ochrane prírody a krajiny (543/2002 Z. z.). Súhlas na výrub dreviny sa nevyžaduje v nasledujúcich prípadoch:

a) na stromy s obvodom kmeňa do 40 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, a súvislé krovité porasty v zastavanom území obce s výmerou do 10 m štvorcových a za hranicami zastavaného územia obce s výmerou do 20 m štvorcových,

b) pri obnove produkčných ovocných drevín na účely výsadby nových ovocných drevín, ak sa ich výsadba uskutoční do 18 mesiacov odo dňa výrubu,

c) na stromy s obvodom kmeňa do 80 cm, meraným vo výške 130 cm nad zemou, ak rastú v záhradách a záhradkárskych osadách, okrem stromov rastúcich na pozemkoch, ktoré sú územným plánom obce určené na zastavanie,

d) pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka, alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku,

e) v ďalších prípadoch uvedených v zákone 543/2002.

Avšak napriek tomu, že nie je potrebný súhlas, treba o výrube informovať orgán ochrany prírody. Pri nedodržaní zákona fyzickej osobe hrozí pokuta do 3 319,39 eur a prepadnutie veci, podnikateľovi alebo právnickej osobe do 9 958,17 eur a prepadnutie veci.

Nie je jedno ani to, kedy sa rozhodnete pre výrub – najvhodnejší čas na pílenie stromov či rôzne arboristické zásahy je od začiatku novembra do marca, teda počas vegetatívneho spánku stromov, kedy sú v útlme a nehniezdi v nich vtáctvo. Aby ste si boli istí, či pri výrube stromov konáte v súlade so zákonom, určite sa oboznámte s jeho znením.

Koľko rokov sa dožíva strom a môže vlastne umrieť?

Odpoveďou na otázku „Dokedy strom rastie?“ by pokojne mohlo byť „Do nekonečna.“ – veľkosť koreňov a stoniek je totiž neobmedzená. Nový výskum dokonca odhalil krásnu skutočnosť, a to fakt, že stromy sú nesmrteľné, rovnako ako elfovia zo ságy Pán prsteňov. Čo to v praxi znamená? Nemôžu umrieť na starobu, iba na následky napadnutia škodcami, v dôsledku sucha, zasiahnutia bleskom a, samozrejme, pričinením človeka, teda kvôli výrubu. Zmeny spojené so starnutím a umieraním sa prejavujú len na listoch, v dreve mladých a starých stromov vedci žiadne rozdiely nezaznamenali.