Zoznámte sa s obávaným fuzáčom krovovým

Nenápadný, ale rozhodne nie neškodný. Taký je fuzáč krovový, ktorý už napáchal nemalé škody v mnohých obydliach. Jeho prítomnosť v dreve zostáva často veľmi dlho bez povšimnutia a zbaviť sa ho nie je jednoduché. Čím sa vyznačuje tento obávaný drevokazný hmyz, podľa čoho zistíme jeho prítomnosť v dreve a ako sa likviduje?

Fuzáč krovový (Hylotrupes bajulus), u nás známy aj pod názvom tesárik či českým tesařík krovový, patrí do čeľade fuzáčovité (Cerambycidae), ktorá je veľmi bohatá na druhy – je ich viac ako 25 000. V našich končinách z nich žije zhruba 1 %. Sú obľúbenými exponátmi zberateľov, mnohé z nich majú totiž krásne farby a pekný tvar tela.

Podľa čoho fuzáča spoznáte?

Fuzáč krovový je dlhý 1 až 2,5 cm, má čiernu alebo čiernohnedú farbu a celé telo pokryté jemnými šedými chĺpkami, ktoré na krovkách často vytvárajú dve priečne biele škvrny. Na rozdiel od samčekov majú samičky na konci tela vysunuté nepravé kladielko a ich tykadlá siahajú približne do štvrtiny dĺžky kroviek. Tykadlá samčekov dorastajú zhruba do polovice dĺžky kroviek.

Od vajíčka po dospelého jedinca

Vývoj tohto hmyzu prebieha od začiatku v dreve. Samička nakladie do štrbín dreva (do hĺbky cca 2 – 3 cm) alebo reziva v priemere 200 vajíčok (často aj omnoho viac). Pomáha jej pri tom kladielko, ktoré vie vysunúť do dĺžky asi 2 cm. Z vajíčok sa liahnu po 1 až 3 týždňoch larvy, ktoré vyhrýzajú drevo vnútri, preto na povrchu nemusí byť badateľné žiadne poškodenie. Larvy dorastajú do dĺžky cca 2 cm, majú svetlú farbu a v dreve žijú 2 až 5 rokov, v niektorých prípadoch dokonca aj nad 10 rokov. Za ten čas v ňom narobia množstvo chodieb (občas prejdú až na, prípadne tesne pod povrch, pričom medzi ním a chodbičkou zostáva len veľmi tenká vrstva približne hrúbky papiera), čím značne porušujú štruktúru a súdržnosť dreva.

Keď larva dorastie, smeruje k povrchu, pod ktorým si zhotoví kolísku, kde sa premení na kuklu a po troch týždňoch na dospelého jedinca. Vyliahnutý chrobák sa prehryzie z dreva von (výletové otvory bývajú eliptického tvaru a veľké 6 až 10 mm). Tam hľadá vhodné miesta, kde môže založiť novú generáciu. Rojenie býva koncom jari, resp. začiatkom leta. Život fuzáča krovového trvá približne len jeden mesiac, po vyliahnutí totižto stráca schopnosť prijímať potravu.

Čo fuzáčovi krovovému chutí a vyhovuje

Fuzáč obľubuje mäkké drevo ihličnanov, napríklad borovicu, smrekovec, jedľu, ale predovšetkým smrek. Má radšej vlhšie drevo, ale prežíva aj v suchom s obsahom vody pod 15 – 20 %. Optimálna je preňho vlhkosť dreva cca 25 – 30 % a teplota vzduchu cca 30 %. Pri vlhkosti pod úrovňou 10 % nedokáže prežiť. Vyhýba sa drevu z jadra stromov, pochutnáva si na beľovom dreve.

Ako už z názvu tohto hmyzu vyplýva, usídľuje sa v krovoch, nepohrdne však napríklad ani nosnými trámami striech, drevenými podlahami, stĺpmi, plotmi či palivovým drevom atď. Fuzáč má veľmi rád teplo, preto sa larvy vyskytujú v teplejších častiach príbytkov a na hornej strane krovov (v takomto prípade je obzvlášť náročné zistiť ich prítomnosť). Vo vykurovaných objektoch bývajú larvy aktívne aj v zime. Do obytných priestorov sa nezriedka dostávajú fuzáče s drevom, ktoré napadli už v prírode či na skládkach.

Podľa čoho zistíme prítomnosť fuzáča v dreve?

To, že je drevo napadnuté fuzáčom, sa dá spoznať na základe viacerých znakov. Ide najmä o nasledujúce:

1. Ak urobí larva chodbičku tesne pod povrchom, potom možno na dreve hmatom nájsť malé výdute, ktoré sa dajú ľahko pretlačiť prstom.
2. Po dospelých jedincoch ostávajú na povrchu dreva okom viditeľné výletové otvory.
3. Ak je v dome úplné ticho, je možné počuť hryzenie a vŕzganie, čo sú zvuky spôsobené larvami, ale aj dospelými jedincami.
4. Na povrchu alebo v blízkosti napadnutého dreva sa môže objaviť jemná drvina, respektíve drobné piliny.
5. Ak začnú vyletovať imága (t. j. dospelé jedince) v interiéri, možno ich vidieť uhynuté v blízkosti okien.

Asanácia napadnutého dreva

Ak ste zistili, že sa u vás usídlil fuzáč krovový, je potrebné pristúpiť k dôkladnej kontrole všetkých drevených prvkov a určiť mieru napadnutia. Ak je rozsiahle, sanovať by sa mali všetky drevené prvky. Napadnuté drevo, ako aj drevené prvky v jeho blízkosti sa odporúča odstrániť a nahradiť novými, ostatné časti by sa mali ošetriť chemickými prípravkami.

Vzhľadom na to, že larvy pôsobia vnútri dreva, impregnácia nemusí stačiť. Na likvidáciu sa odporúča tzv. hĺbková tlaková injektáž. To znamená, že sa v okolí larvy navŕta niekoľko dier, a do tých sa pod tlakom 25 – 30 barov opakovane vstrekuje insekticídny prípravok, ktorý fuzáča zahubí vo všetkých jeho vývojových štádiách.

Okrem injektáže sa zvykne využívať napríklad aj mikrovlnné žiarenie, ošetrenie horúcim vzduchom (používané najmä v historických budovách v záujme záchrany drevených exponátov), plynovanie alebo zmrazovanie.

Na záver sa ako prevencia odporúča ošetriť všetky drevené prvky fungicídnym a insekticídnym prípravkom, aby sa v budúcnosti zabránilo opakovanému napadnutiu dreva škodcami.

V každom prípade je dobré privolať si na pomoc odborníkov, ktorí vedia posúdiť stav napadnutia dreva v objekte a zvoliť správny postup prác aj metódu, ktorá sa pri likvidácii nebezpečného požierača dreva použije. Tak budete mať istotu, že dôjde k zahubeniu všetkého hmyzu a spolu s ním aj prípadných drevokazných húb, ktoré nezriedka koexistujú spolu s fuzáčom či inými škodcami.