Motorová píla, kus dreva, trpezlivá práca a cit pre detail. Dávid Maliňák sa v priebehu uplynulých rokov vypracoval na rešpektovaného rezbára a tvorcu sôch z dreva, ktoré možno obdivovať nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V rozhovore pre náš portál prezradil, ako sa dostal k vyrezávaniu, čo zahŕňa tvorba umeleckých diel motorovou pílou a ako uspel na svojej prvej medzinárodnej súťaži v Rakúsku. Reč bola aj o tipoch pre začiatočníkov, používaných náteroch či rozpracovanom projekte v Pieninskom národnom parku.
Od nášho posledného rozhovoru ubehlo takmer päť rokov. Ak by ste mali vyzdvihnúť to najzásadnejšie, čo sa za ten čas vo vašom živote zmenilo či udialo, čo by ste spomenuli?
Asi najväčšia zmena je v sochách, ktoré robím. Keď sa teraz pozriem na práce, ktoré som robil pred piatimi rokmi, určite vidím veľký posun v kvalite aj celkovom spracovaní. Oveľa viac dbám na anatómiu – či už pri zvieratách, alebo pri ľuďoch – a snažím sa viac si všímať detaily, ktoré robia sochu prirodzenejšou. Človek sa časom naučí lepšie pracovať s drevom aj s motorovou pílou a veľa vecí už robí automaticky. Stále sa však snažím posúvať ďalej a zlepšovať sa pri každej jednej práci.
Nedávno ste sa zúčastnili na svojej prvej súťaži vo vyrezávaní z dreva motorovou pílou v rakúskom Perneggu. Ako ste sa vôbec ocitli na takomto podujatí u našich susedov?
Pozval ma tam Markus Weigmann, hlavný organizátor súťaže. Videl moju prácu na sociálnych sieťach a páčila sa mu, tak som dostal pozvanie. Bol som rád, že som mal možnosť zúčastniť sa na takejto akcii, pretože išlo o moju prvú medzinárodnú súťaž a zároveň o príležitosť vidieť prácu rezbárov z rôznych krajín.
Ako dlho trvala súťaž a v čom spočívala jej podstata? Koľko bolo účastníkov?
Súťaž prebiehala tri dni, počas ktorých sme vyrezávali väčšie sochy. Každý deň sa konal aj 45-minútový speedcarving, teda rýchlorezba, v rámci ktorej mal rezbár za krátky čas vytvoriť menšiu sochu. Tieto práce sa potom dražili. Na hlavnej súťaži sa zúčastnilo 39 rezbárov z 18 krajín, takže konkurencia bola naozaj veľká.
Na čom ste počas troch spomenutých dní pracovali a ako to nakoniec dopadlo s meraním síl v nabitej konkurencii toľkých šikovných umelcov?
Robil som sochu vlčice s dvoma mláďatami. Chcel som vytvoriť niečo, čo bude pôsobiť prirodzene a zároveň to bude v súlade s prírodou. Socha mala celkom úspech a nakoniec som skončil na druhom mieste. Vyhral rezbár z Ekvádoru. Veľmi ma potešilo už len to, že moja práca zaujala medzi viacerými vydarenými sochami od toľkých kvalitných rezbárov z rôznych krajín. Bola to pre mňa veľká skúsenosť a určite aj motivácia do ďalšej práce.
Druhé miesto na takto zastúpenom podujatí je fantastický úspech, gratulujeme. Nielen za ním, ale aj celkovo za vašou šikovnosťou sú roky driny a tréningu. Umelcom s motorovou pílou v rukách sa asi nestane len tak hocikto zo dňa na deň. Je takáto aktivita vôbec vhodná pre začiatočníkov bez akýchkoľvek skúseností? V čom tkvie jej najväčšia náročnosť?
Je to práca občas nebezpečná, no keď už človek vie, čo píla dokáže a ako sa správa, všetko je jednoduchšie. Začiatočníkom odporúčam poradiť sa s niekým, kto im ukáže, ako s pílou pracovať a čoho sa vyvarovať. Dôležité je mať pred náradím rešpekt a nesnažiť sa všetko urýchliť. Najťažšie je asi získať cit pre materiál aj pre samotnú pílu. Človek sa veľa učí praxou a skúsenosťami, pretože každé drevo reaguje na náradie trochu inak.
A čo by ste poradili tým, ktorí by si chceli vyskúšať vyrezávanie sôch z dreva? Ako postupovať pri práci a na čo si dávať pozor?
Ja som sa väčšinu vecí učil z internetu. Tam som odpozoroval náradie, píly aj rôzne postupy práce. Na internete je dnes veľa videí a ukážok, z ktorých sa človek dokáže naučiť základné veci. Potom je najdôležitejšie skúšať, trénovať a nevzdávať sa, aj keď nie vždy sa darí podľa predstáv. Každý si časom nájde svoj spôsob práce a zistí, čo mu najviac vyhovuje.
Mimochodom, ako dlho trvalo vám, kým ste sa dostali na takúto úroveň, a čím všetkým ste si museli preskákať?
Začal som menšími obrazmi podľa fotiek ešte v roku 2014, keď som sa zranil na futbalovom zápase a zrazu som mal veľa voľného času. Neskôr, približne v roku 2016, som si kúpil pílu a skúšal prvé sochy. Zo začiatku to bolo hlavne o skúšaní a učení sa na vlastných chybách.
Kde všade dnes môže verejnosť obdivovať vaše diela a čo treba urobiť, ak by niekto chcel od vás sochu z dreva na zákazku?
Moje sochy sa v súčasnosti dajú vidieť nielen po celom Slovensku, ale aj v Poľsku či Česku. Veľa prác je v exteriéroch, pri chatách, penziónoch alebo v rôznych oddychových zónach. Väčšinou si ma ľudia nájdu na sociálnych sieťach, prostredníctvom ktorých mi aj píšu. Tam vidia moju tvorbu a podľa toho sa potom dohodneme na konkrétnej práci alebo predstave, ktorú by chceli pretaviť do výsledného diela. Mnoho z mojej tvorby majú možnosť pozrieť si aj na mojej webovej stránke Z fotky do dreva.
Keďže vaše sochy z dreva sa dajú obvykle vidieť v exteriéri, kde sú prirodzene vystavené vonkajším vplyvom počasia, pravdepodobne musia byť patrične ošetrené kvôli dlhšej životnosti. S akými produktmi máte v tomto smere najlepšiu skúsenosť, čo používate a čo odporúčate aj ďalším hobby rezbárom a umelcom?
Ja osobne už dlhé roky používam produkty od Belinky, hlavne Belinka Oil Exterior. S týmto olejom sa výborne pracuje a je naozaj kvalitný. Pri dreve, ktoré je vonku, je ozaj dôležité, aby bolo dobre ošetrené, aby odolávalo rôznym škodlivým vplyvom počasia a škodcom. Dobré skúsenosti mám aj so základným impregnačným náterom Belinka Base a s náterom Belinka Toplasur UV Plus, ktorý efektívne chráni drevo pred pôsobením slnečného žiarenia. A osvedčili sa mi aj vodou riediteľné laky, ako napríklad Tessarol Akryl lak.
Na záver nášho rozhovoru by sme sa ešte radi pristavili pri vašej súčasnej tvorbe a takisto nazreli do budúcnosti. Na čom aktuálne pracujete a aké sú vaše plány na najbližšie obdobie?
Momentálne dokončujem projekt v Pieninskom národnom parku – rozprávkové lavičky na prekrásnych miestach. Budú k nim QR kódy, vďaka ktorým sa budú dať priamo na jednotlivých miestach prehrávať tematické rozprávky. Celkovo ide o desať lavičiek a desať rozprávok. Je to zaujímavý projekt, ktorý spája drevo, prírodu aj rozprávky. Okrem toho ma tento rok čakajú ešte ďalšie projekty pre mestá a aj dokončenie jednej práce z betónu.
Zdá sa, že sa rozhodne nebudete nudiť. Nech sa vám v práci darí a nech všetko vyjde na výbornú. Ďakujeme za rozhovor.
