Pozor na drevokazné huby. Nie je ľahké zbaviť sa ich

Drevokazné huby rozkladajú drevo a znižujú jeho pevnosť. To môže mať vážne následky, najmä ak je vsadené do rôznych nosných konštrukcií. Niektoré sa dajú zlikvidovať pomerne ľahko, s inými je to boj, ktorý si vyžaduje veľké odhodlanie, precíznosť a hlavne odbornosť. S akými hubami sa možno najčastejšie stretnúť v našich podmienkach, čím sa vyznačujú a ako sa likvidujú?

Hnedá a biela hniloba dreva

Huby možno podľa toho, čo je zdrojom ich obživy, rozdeliť do dvoch skupín. Celulózovorné huby, ako už z názvu vyplýva, sa živia najmä celulózovou zložkou dreva a spôsobujú tzv. deštrukčnú hnilobu. Lignín sa mení na humusové látky, následkom čoho drevo postupne tmavne a kockovito sa rozpadá. Činnosť tejto skupiny húb sa označuje ako červená alebo hnedá hniloba.

Druhú skupinu tvoria lignínovorné huby. Živia sa nielen celulózou, ale aj lignínom a spôsobujú tzv. korozívnu hnilobu. Drevo mäkne, bledne, tvoria sa v ňom komôrky a dochádza k jeho drobeniu. Činnosť týchto húb sa nazýva biela hniloba.

Drevokazné huby ohrozujúce aj drevo v interiéroch

Existuje veľké množstvo húb, ktoré sú pre drevo hrozbou. Do obytných priestorov sa neraz dostanú spolu s drevom, ktoré huba napadla už v prírode. Obľubujú vlhkosť a obyčajne sa rozrastú v stavbách, v ktorých je nejaký problém spojený s vlhkosťou a vodou (poškodená zatekajúca strecha, zlá hydroizolácia, prasknuté vodovodné potrubie a podobne). Väčšine vyhovuje nedostatok svetla (preto sa s nimi môžeme často stretnúť napríklad vo vlhkých pivniciach), sú však aj také, ktorým slnečné žiarenie neprekáža. Priblížme si teraz aspoň niektoré:

Drevokaz slzivý (Serpula lacrymans)

Huba známa aj pod českým názvom drevomorka domáca je v našich končinách azda najväčším postrachom. Považuje sa za najnebezpečnejšiu celulózovornú hubu z čeľade Coniophoraceae. Nájsť ju možno najčastejšie vo vlhkých pivniciach, v suterénoch či chatách. V prípade, že sa nákaza dostane do uzatvoreného priestoru s priaznivou vlhkosťou a teplotou, veľmi rýchlo sa vytvára mycélium (t. j. súbor vzájomne prepletených hubových vlákien). Plodnica môže dorásť za priaznivých podmienok až do priemeru 30 cm a po splynutí s ďalšími plodnicami môže vytvárať plošné útvary dlhé až 1 m. Sfarbenie huby sa postupne mení od bielej, žltkastej cez oranžovú, červenohnedú až po hnedohrdzavú.

Plodnice drevokazu slzivého sa vyvíjajú obvykle od jari do jesene, vo vykurovaných objektoch však rastú aj cez zimu. Vyhovujú im miesta so slabým prúdením vzduchu, pričom práve prúdom vzduchu sa roznášajú výtrusy do celého priestoru, až napokon dôjde k jeho úplnému zamoreniu. Huba sa však môže šíriť nielen výtrusmi. Existuje napríklad aj taká možnosť, že sa úlomky živého mycélia alebo napadnutého dreva, ktoré obsahujú živé mycélium, prenesú na iné, nepostihnuté miesto. Preto treba byť pri asanáciách stavieb veľmi opatrný, aby sa huba na odevoch, náradí a podobne nepreniesla inam.

Drevokaz slzivý dokáže zničiť všetko, čo obsahuje celulózu. Jeho likvidácia je náročná, a ak sa k nej nepristúpi včas, môže sa stať, že objekt bude hodný už len demolácie. Azda najhoršia je táto huba v tom, že v prípade zlých podmienok si ide len „pospať“, a keď sa podmienky opäť zlepšia, prebudí sa v plnej sile a začne rásť, pričom môže preliezať aj tehlou či starým betónom. Nestačí zamedziť jej prístup k vode (tú je schopná vytvárať si metabolickými procesmi aj sama), nestačí zmeniť teplotné podmienky (resp. stačilo by, len ide o podmienky v praxi často nerealizovateľné – napríklad na zničenie výtrusov je potrebné vyhriať živné prostredie na 100 °C na 6 hodín), dokonca ani chemický postrek nemusí stačiť, keďže huba prerastá do veľkej hĺbky cez konštrukcie a tam sa postrek nedostane. Životaschopnosť drevokazu je proste mimoriadne veľká. V súčasnosti sa na jeho zničenie používa mikrovlnné žiarenie.

Čo sa týka dreva, v dôsledku napadnutia hubou sa najprv sfarbí do svetlookrova, pričom lom zostáva sprvu vláknitý. Neskôr sa sfarbuje do hnedožlta, až hnedooranžova a začínajú sa tvoriť pozdĺžne aj priečne trhlinky. V poslednom štádiu rozkladu je drevo tmavohnedé, v lome je hladké a úplne stráca pevnosť. Ide o tzv. kockovitý rozpad dreva.

Chrastavka pivničná (Coniophora puteana)

Rozkladá drevo ihličnanov aj listnáčov a nájsť ju možno v lesoch aj na stavbách. Plodnice sú rozliate a vytvárajú povlaky okrúhleho tvaru s priemerom až do 50 cm. V strede majú žltkasté a okrové zafarbenie, okraj je biely. Keď vyzrejú výtrusy, plodnica sa sfarbí do olivovohneda, až kávovohneda. Chrastavka napáda zdravé vlhké drevo, pričom šírenie nákazy prebieha obyčajne smerom od povrchu dovnútra drevnej hmoty. Drevo, ktoré huba napadne, hnedne, až černie a vykazuje kyslú reakciu. Práve tá je veľmi nežiaduca, keďže je optimálna aj pre klíčenie výtrusov drevokazu slzivého. Chrastavka síce pri zníženej vlhkosti obmedzí svoj rast, ale ak sa dostal do priestoru aj drevokaz, ten má dobré podmienky na svoje šírenie.

Húževnatec šupinatý (Lentinus lepideus)

Rastie na kmeňoch ihličnanov a nezriedka ho možno vidieť aj na železničných podvaloch, mostných konštrukciách, telegrafných stĺpoch a plotoch. Dariť sa mu však môže aj vo vlhkých obytných priestoroch, v pivniciach a studniach. Pre klobúk tejto huby je príznačná šírka 4 až 12 cm, biele alebo žltkasté zafarbenie a hnedé šupiny. Mycélium má na svedomí intenzívny rozklad jadrového dreva. Môže napádať aj drevo impregnované dechtovými olejmi, hlavne ak bolo dlhodobo vystavené poveternostným podmienkam. Drevo napadnuté hubou hnedne, krehne a má vanilkovú vôňu.

Trámovka plotová (Gloeophyllum sepiarium)

Vyhovuje jej mŕtve drevo borovíc, smrekov a jedlí. Keďže rozkladá drevo zvnútra, môže napadnúť aj také, ktoré bolo ošetrené fungicídmi len povrchovo. Mycéliu prekáža denné svetlo, nevystupuje preto na povrch. Plodnice huby môžu mať až 8 cm. Klobúčiky sú žltohrdzavé, neskôr gaštanové, chlpaté, hrboľaté. Huba spôsobí hnedú kockovitú hnilobu. Drevo je najprv žlté, potom červené, až hnedé, ľahko sa láme, plocha lomu je hladká a lesklá. V obydliach sa často vyskytuje v strešných konštrukciách – plodnice rastú v priečnych rezoch dreva a tiež v pozdĺžnych trhlinách trámov, pričom sa šíria v 1 až 5 cm širokých pruhoch. Ide o odolnú hubu, ktorá po odstránení vlhkosti z dreva síce prestane rásť a mycélium vyschne, ale pokiaľ v priebehu troch rokov nastanú priaznivé podmienky, prebudí sa k životu a opäť začne rásť.

Trámovka jedľová (Gloeophyllum abietinum)

Táto huba sa vyskytuje na mŕtvom dreve smrekov a jedlí. Nájsť ju možno na trámoch zatekajúcich krovov, na plotoch atď. Jej plodnice dorastajú do veľkosti 8 cm, bývajú polorozliate, kávovohnedé alebo čokoládovohnedé. Mycélium spôsobuje intenzívnu hnedú hnilobu, ktorá sa podpisuje pod stratu pevnosti a rozpad dreva.

Pórnatka Vaillantová (Poria vaillantii)

V baniach sa považuje za jednu z najškodlivejších drevokazných húb. Okrem toho si na svoje príde aj v pivniciach, skladištiach, na stropných konštrukciách či železničných podvaloch. Plodnice huby sa od dreva často odchlápajú, najskôr sú biele, neskôr bývajú pokryté šedožltými rúrkami dlhými do 12 mm. Mycélium je biele a vatovité, vytvára pružné vlákna, ktorými sa môže ľahko rozširovať na väčšiu vzdialenosť a ktoré môžu prerastať aj anorganickými substrátmi. Drevo napadnuté hubou hnedne, pozdĺžne i priečne praská na hranolčeky, mäkne a ľahko sa dá drviť na prach. Škodlivosť tejto huby možno porovnať so škodlivosťou drevokazu a chrastavky. Môže prerastať do stien aj starého betónu.

Trúdnikovček radový (Trametes serialis)

V lesoch napáda mŕtve drevo ihličnanov. Povrchové mycélium huby je rovné, biele, neskôr krémovožlté, až svetlohnedé. V domoch vytvára huba niekedy pórovité útvary, ktoré veľkosťou pripomínajú orech či vajíčko. Obľubuje opracované ihličnaté drevo v obytných stavbách, na skládkach a pílach, ako aj v šachtách a tuneloch a zapríčiňuje silnú deštrukciu dreva – to stráca svoje mechanické vlastnosti, hnedne, rozpadá sa na drobné hranolčeky. Jej mycélium preniká do hĺbky, pričom prítomnosť hniloby nemusí byť dlho badateľná. Pôsobí pozvoľna, neskôr však vyvolá intenzívnu hniezdovitú hnedú hnilobu. Mycélium môže prerásť do stien i do starého betónu.

Čechračka pivničná (Paxillus panuoides)

Nájsť ju možno na pňoch ihličnanov, najmä borovíc, výnimočne aj na dreve listnáčov. Plodnice huby sú na boku prirastené k substrátu len malou plochou a mávajú veľkosť až 10 cm. Sfarbenie povrchového mycélia je zelenožlté, nezriedka dofialova. V interiéroch sa huba objavuje na podlahách, policiach, regáloch a stĺpoch. Obľubuje hlavne drevené konštrukcie v starých vlhkých stavbách a môže prerásť aj do stien a starého betónu. Spôsobuje hnedú hnilobu, pričom drevo je najprv žlté, neskôr oranžové a nakoniec červenohnedé, až hnedé. Kockovito sa rozpadá, krehne a poľahky sa dá rozdrviť na prach.

Čiaška kompostová (Peziza cerea)

Ide o nenáročnú hubu, ktorej stačia aj malé zvyšky dreva či iných materiálov, ktoré obsahujú celulózu. Nájsť ju možno na vlhkých drevených podlahách, kobercoch, linoleu, ako aj stenách. Plodnice huby sú miskovité, s priemerom 1 až 5 cm a prisadnuté k podložke. Ich vonkajšia časť je belavá a šupinatá. Obyčajne sa vyskytne na miestach, kde došlo k nejakej havárii (napr. prasknuté vodovodné potrubie). Drevo rozkladá pomaly a vzhľadom na to, že je náročná na vlhkosť, nie je ťažké zbaviť sa jej – stačí odstrániť zdroj vlhkosti.

Dobre známe plesne alebo aj pleseň je huba

Okrem vyššie spomenutých húb určite treba spomenúť aj plesne, čo sú vlastne mikroskopické huby. Ak majú vhodné podmienky, rastú a tvoria jemné vláknité povlaky na všetkých druhoch organických aj anorganických materiálov. Ich prítomnosť v obytnom priestore prezradia obyčajne farebné škvrny na povrchoch, šedé povlaky, ale aj potuchnutý vzduch. Výtrusy zamorujú ovzdušie a môžu vyvolávať rôzne zdravotné problémy, ako astmatické záchvaty, bolesti hlavy, nevoľnosť, kožné afekty.

Likvidácia drevokazných húb

Ak sa v obytnom priestore vyskytne huba, treba jednak odhaliť ložisko nákazy, jednak zistiť, o aký druh huby ide – od toho závisí, ako sa bude pri jej likvidácii postupovať. Dôležité je rozoznávať dve skupiny húb:

1. Huby, ktoré v dreve intenzívne rozkladajú celulózu a pri tomto procese sú schopné v uzatvorenom objekte samy produkovať vodu, čím prestávajú byť závislé od vlhkosti z okolia. Ak sa nezasiahne, môžu deštruovať celý objekt. Hlavným predstaviteľom tejto skupiny húb je drevokaz slzivý.
2. Huby, ktoré potrebujú k rozvoju vodu, ale nedokážu ju produkovať vlastnou metabolickou činnosťou. Sú teda odkázané na zdroje vody z okolia. Hoci je ich deštruktívne pôsobenie pomalšie, pre objekt sú veľmi nebezpečné, pretože okrem rozkladu dreva môžu zvýšiť jeho kyslosť tak, že sa stane živnou pôdou pre huby prvej skupiny. Hlavnými predstaviteľmi tejto skupiny sú čiaška kompostová a trámovka plotová.

Asanácia objektov od húb 2. skupiny

Základom je eliminovať zdroj vlhkosti a vysušiť objekt. Napadnuté, narušené drevo je nutné odstrániť a vymeniť za zdravé. Drevo, ktoré zostane na svojom mieste, je potrebné očistiť a ošetriť fungicídom. V objekte treba vytvoriť také podmienky, aby sa nemohla zvyšovať vlhkosť zabudovaného dreva.

Asanácia objektov od húb 1. skupiny

Prvým krokom pri odstraňovaní týchto húb je nájsť ohnisko nákazy. Po jeho objavení je potrebné drevenú konštrukciu (napríklad podlahu) rozobrať a postupovať od ohniska v smere rozrastajúcich sa mycéliových vlákien. Skontrolovať treba aj okolie (priľahlé objekty, steny, zárubne, stropy a podobne), pričom netreba zabúdať ani na zabudované drevené konštrukcie.

Drevo napadnuté hubou sa odstráni (aspoň do vzdialenosti 1 m od zjavného napadnutia). Ak sa zistí, že sú napadnuté zárubne či okenné parapety, potom je nutné vybúrať ich a aj murivo zbaviť mycélia a aplikovať naň fungicíd. Odstránené drevo vymeníme za nové, ošetrené fungicídom, ktorý sa aplikuje aj na okolie, v ktorom sa nachádzalo napadnuté drevo. Najmä pri asanácii strešných konštrukcií sa vysoko odporúča prizvať aj odborníkov, aby posúdili stav a riešenie a tak sa predišlo statickému narušeniu stavby.

Napadnutým drevom nekúrime ani ho nenechávame v tesnej blízkosti budovy. Pri spaľovaní dávame pozor, aby vietor hubu nerozniesol do okolia.

Použitý zdroj: J. Baier – V. Peklík: Ochrana dřeva v bytech, chatách a chalupách, SNTL