Všimli ste si zelené, sivé či čierne zamatové mapy na drevených trámoch alebo častiach nábytku? Zlá správa je, že ide pravdepodobne o pleseň. Máme však aj dobrú správu – plesne sa možno zbaviť, aj keď to nemusí byť jednoduché.

Napriek tomu, že plesne ako mikroskopické organizmy nie je vidieť, dokážu na dreve narobiť viditeľnú šarapatu. Plesne existujú všade okolo nás – v ovzduší, vo vode i v pôde. V prostredí sa šíria ako jemné ľahučké spóry, ktoré bez problémov napadnú aj predmety v blízkosti plesňovej nákazy. Spóry sa môžu vo vhodnom prostredí zahniezdiť a vytvoriť hubové vlákno, takzvanú hýfu, ktorá sa ďalej rozrastá. Žiaľ, prítomnosť plesne si často uvedomíme až vtedy, keď sa na infikovanom mieste vytvorí súvislý povlak podobný chumáčom vaty. Prípadne si na povrchoch všimneme škvrny, ktoré sú v závislosti od druhu plesne rôznych farieb – môžu byť napríklad biele, žlté, zelené, modré, sivé či čierne.

Plesne síce nemajú také rýchle deštrukčné účinky na drevný materiál ako drevokazný hmyz alebo huby, no môžu predstavovať nebezpečenstvo pre zdravie človeka. Vytvárajú totiž množstvo výtrusov, ktoré znečisťujú ovzdušie, čo u ľudí môže viesť k astmatickým ťažkostiam, bolestiam hlavy, nevoľnostiam či ku kožným problémom. Navyše farebné útvary neraz nepríjemne zapáchajú zatuchlinou.

Nie je na škodu poznamenať, že plesne si občas ľudia mýlia s výkvetmi. Tie vznikajú zo solí a vytvárajú kryštalický vláknitý povlak, ktorý pripomína práve plesne. Výkvety sa najčastejšie objavujú na stenách zle zaizolovaných stavieb, do ktorých preniká voda.

Čo plesniam vyhovuje a prečo im chutí drevo?

Nie každé drevo predstavuje vhodnú živnú pôdu pre plesne. Tomuto biotickému škodcovi sa darí len vtedy, ak je naraz splnených niekoľko podmienok – optimálna teplota vzduchu (18 – 28 °C, v závislosti od druhu plesne; niektoré rastú aj pri mínusových či, naopak, extrémne vysokých teplotách), slabé prúdenie alebo nedostatočná výmena vzduchu a zvýšená vlhkosť (nad 60 %). Svetlo k svojmu rastu nepotrebuje. Neošetrené drevo vystavené takémuto prostrediu sa postupne degraduje a pre plesne sa stáva vhodným zdrojom organických látok, čiže živín. Najväčšie riziko teda predstavuje drevo, ktoré je umiestnené vo vlhkom a nevetranom priestore.

Ako sanovať drevo?

Na úvod treba povedať, že ak sa objavila pleseň, v prvom rade je potrebné identifikovať príčinu jej vzniku a tú odstrániť. Môže byť za ňou nielen nedostatočné vetranie priestorov, ale aj problémy so zatekaním, zlou hydroizoláciou a podobne. Potom je nutné pristúpiť k likvidácii plesní z infikovaných miest (a ich bezprostredného okolia).

Keď ide o akútne napadnutie dreveného výrobku, infikované časti je najvhodnejšie celé odstrániť. V ostatných prípadoch môžete použiť vhodný biocídny prostriedok proti plesni, ktorý prenikne aj do najhlbších vrstiev hubovitej nákazy, čiže aj do podkladu.

Tip pre vás

Príkladom biocídneho náteru je Bori impregnácia s biocídom.

Je dôležité, aby ste pleseň neodstraňovali čisto mechanicky, napríklad drhnutím kefou alebo vyškrabávaním nasucho. Takto by ste mohli živé spóry rozniesť do okolia a zasiahnuť aj neznečistené, zdravé povrchy. Postupujte radšej nasledujúco:

  • Najskôr napadnuté časti nábytku alebo dreveného povrchu dobre pretrite alebo prestriekajte prípravkom proti plesniam, resp. jeho koncentrátom zmiešaným s vodou.
  • Ak je znečistenie silné, môžete použiť aj slabšie zriedený, prípadne nerozriedený fungicídny prostriedok.
  • Ošetrený povrch nechajte vysušiť.
  • Až následne mechanicky odstráňte pleseň, napríklad pomocou kefy alebo lopatky. Pleseň môžete zmyť horúcou vodou tlakovou hadicou.

V prípade väčšieho znečistenia môžete celú procedúru zopakovať. Ak použijete biocídny prostriedok bez obsahu bielidla, mali by ste počítať s tým, že neodstráni farebné škvrny. Znamená to, že budete musieť ošetrený povrch pretrieť ešte krycou farbou, ktorá sa postará o prekrytie estetických nedostatkov dreva.

Dobrá rada

Pri práci s biocídnymi prostriedkami vždy dodržiavajte bezpečnostné pokyny výrobcu. Používajte ochranný odev, rukavice a ochrannú masku alebo respirátor. Vyhýbajte sa ich aplikácii v obytných a vlhkých miestnostiach. Ideálne je zvoliť prácu vonku alebo v dobre vetranom priestore.

Impregnácia ako druhý krok

Druhým logickým krokom je ošetrenie dreva, ktoré bude pôsobiť preventívne a zabráni novému šíreniu nákazy. Najskôr povrch prebrúste a natrite vhodným impregnačným prostriedkom. Pri výbere impregnácie a určovaní počtu náterov treba zvážiť, či drevný materiál bude vystavený vlhkosti vnútri domu alebo vplyvom premenlivého počasia v exteriéri.

Ošetrenie impregnáciou s biocídom (resp. fungicídom) by mal sprevádzať ešte povrchový náter farbou alebo lazúrou. Tá na drevenom povrchu vytvorí ochranný film, ktorý zabráni kontaktu používateľa s účinnými látkami vnútri dreva a navyše drevu poskytne vhodnú ochranu proti rôznym vonkajším vplyvom.

Tip pre vás

Príkladom povrchového náteru je hrubovrstvová lazúra Belinka TopLasur UV Plus, ktorá drevo účinne chráni pred náročnejšími poveternostnými vplyvmi.

Zásady prevencie alebo ako predchádzať vzniku plesní

Ak ste s plesňou ešte nemali do činenia, postarajte sa o to, aby vo vašej domácnosti nedostala šancu. Jej vzniku môžete zabrániť rôznymi spôsobmi:

  1. V prvom rade je rozhodujúce použitie kvalitného dreva, ktoré nejaví známky nákazy a je dostatočne vysušené. Ak máte v dome zabudované drevo, napríklad v trámovej konštrukcii, ktoré nebudete môcť opätovne pretierať impregnačným prostriedkom, siahnite po naozaj kvalitnom rezive. K takému patria napríklad KVH hranoly. Tu máte istotu, že ide o rozmerovo stabilné drevo, ktoré bolo vysušené na požadovanú vlhkosť a správne skladované.
  2. V druhom bode zvážte, kde bude drevený prvok umiestnený. Ak sa bude nachádzať v blízkosti pôdy alebo vo vlhkom prostredí, treba zvoliť naozaj odolné a trvanlivé drevo, ako dub, gaštan, agát alebo rôzne exotické druhy, napríklad tík. Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť, aby bol kontakt dreva s pôdou či vodou obmedzený na minimum, napríklad vybudovaním vhodného betónového základu.
  3. Treťou podmienkou prevencie je správne vyhotovenie konštrukčných detailov z dreva. Nesprávne urobené spoje bez možnosti odvedenia vlhkosti, príliš úzky prístrešok alebo nedostatok odvetrávaných medzier môžu byť „pozvánkou“ pre nežiaducu biotickú nákazu.
  4. Štvrtým a nemenej dôležitým bodom je správne ošetrenie dreva kvalitnými nátermi, ktoré treba pravidelne obnovovať.

Okrem toho v rámci prevencie treba zabezpečiť životný priestor tak, aby v ňom bola optimálna vzdušná vlhkosť. Čo to znamená v praxi?

  • Vetrajte pravidelne každý deň v krátkych, ale intenzívnych intervaloch.
  • Ideálne je vytvoriť prievan (na niekoľko minút).
  • Ak sa v domácnosti zdržujete celý deň, potom treba vetrať aspoň trikrát za deň. Ak v domácnosti cez deň nie ste, vetrať treba ráno a večer.
  • Dobré vetranie treba zabezpečiť najmä v miestnostiach, v ktorých vzniká vyššia vlhkosť, pričom tá môže kondenzovať. Ide najmä o priestory kuchyne a kúpeľne, prípadne miestnosti, v ktorej sušíte bielizeň.
  • V miestnostiach, v ktorých neviete zabezpečiť dostatočné vetranie, môže pomôcť odvlhčovač vzduchu.
  • Vlhkosť vzduchu by mala byť do 50 %.
  • Počas vykurovacej sezóny by rozdiel medzi nočnými a dennými teplotami nemal byť väčší ako 5 °C.

Ak predsa natrafíte na plesňové ochorenie dreva, riešenie problému nezľahčujte ani neodkladajte na neskôr. Čím skôr zasiahnete, tým lepšie sa vám podarí s plesňou zatočiť. V prípade komplikácií alebo špecifických problémov sa môžete obrátiť na odborníkov, ktorí sa vyznajú v sortimente prostriedkov na ničenie biotických škodcov dreva. Zapamätajte si, že úspešné odstránenie plesne je jedna vec, avšak treba sa vyrovnať nielen s ňou, ale aj s tým, čo ju zapríčinilo. V opačnom prípade sa u vás skôr či neskôr s najväčšou pravdepodobnosťou objaví znova.

Helios Helios Helios Helios Helios Helios
Predchádzajúci článokRozhovor s Karolom Krčmárom: Tvorba posúva spoločnosť dopredu
Ďalší článokČo ovplyvňuje finálny odtieň náteru na drevo?
Srdcom aj dušou copywriterka, ktorá má rada hru so slovami, ale neverí fráze, že „papier“ znesie veľa. Písanie ju baví aj preto, že sa pri ňom stále niečo nové naučí. Miluje knihy aj audioknihy, dizajn a architektúru a nedokáže prestať kupovať tony magazínov. Jej obľúbeným miestom je okrem iného kuchyňa, kde hravo vypečie s hladom i s nudou.

DISKUSIA

Prosím vložte váš komentár
Prosím zadajte vaše meno