Stalo sa vám už niekedy toto? V predajni ste si vyberali náter na drevo pre váš projekt. Predavač vám ukázal príslušnú vzorkovnicu. Rozhodovali ste sa medzi rôznymi odtieňmi a napokon ste si jeden konečne vybrali. Doma ste poctivo podľa návodu natreli výrobok a potom prišlo rozčarovanie. Výsledok nezodpovedal vzorkovnici v predajni a už vôbec nie vašim predstavám. Napríklad už po prvom nátere bol odtieň dreva tmavší, a to výrobca odporúčal aspoň dve vrstvy. Na rad logicky prichádzajú otázky: Prečo? Kde sme spravili chybu? Dôvodov môže byť viacero. A práve o tých si povieme viac v nasledujúcich riadkoch.

Hneď na úvod treba povedať, že reč bude o lazúrach, resp. lazúrovacích či klasických lakoch, ktoré nezakrývajú textúru dreva a pôvodný vzhľad alebo to robia len čiastočne. V ponuke predajcov pritom nájdete mnohé odtiene – od prírodných hnedých až po výraznejšie farby, ako sú napríklad červená a modrá. Ich aplikácia je jednoduchá, no ak chcete dosiahnuť želaný farebný efekt, treba mať na pamäti niekoľko skutočností, na ktoré zvyknú upozorňovať aj samotní výrobcovia náterových látok v návodoch na použitie. Pozrime sa teda, čo ovplyvňuje finálny odtieň náteru:

1. Druh použitého dreva

Odtiene si vyberáme zo vzorkovnice, ktorá obyčajne pozostáva z malých drevených doštičiek natretých konkrétnymi odtieňmi lazúry. Bývajú z jedného druhu dreva, napríklad zo smrekového. Ak však na náš projekt použijeme iné, napríklad tmavšie drevo, odtieň prirodzene nebude identický ako vo vzorkovnici. To znamená, že pri výbere odtieňa treba brať do úvahy v prvom rade prírodnú farbu dreva, ktoré ideme natierať. Platí pritom, že:

  • Svetlé drevo bude po natretí tým istým náterom vždy svetlejšie ako tmavé.
  • Drevo, ktoré viac nasiakne náterovou hmotou (mäkké listnaté alebo pri ihličnatom dreve jarné drevo ročného kruhu), zostane po natretí tmavšie v porovnaní s tvrdým drevom rovnakého odtieňa. Dôvodom je, že prijme viac pigmentov a farbív, ktoré sa zachytia v povrchových vrstvách.

Tip pre vás:

Keď si pozeráte vzorkovnicu (napr. lazúrovacích lakov), všimnite si okrem svojho vytúženého odtieňa aj odtieň najsvetlejší, resp. označený ako bezfarebný či nejako podobne. Prečo? Pretože všetky vzorky vo vzorkovnici sú vyrobené z rovnakého dreva a pri bezfarebnom odtieni vidíte, aký odtieň asi malo drevo pred natretím. Ak je odtieň vášho rovnaký, aj výsledok by mal byť veľmi blízky odtieňu vo vzorkovnici.

Ukážka zo vzorkovnice lazúry Belinka TopLasur UV Plus

2. Kvalita opracovania povrchu

Hladký povrch dreva pri použití toho istého náteru ostane svetlejší v porovnaní s drsnejším rovnako sfarbeným drevom. Na drsnejšom, slabšie obrúsenom povrchu dreva je farebný odtieň výraznejší. Zapamätajte si, že:

  • Povrch kvalitne ofrézovaný alebo brúsený brúsivom jemnej zrnitosti (150 a viac) bude po natretí svetlejší oproti povrchu pílenému či brúsenému brúsivom hrubej zrnitosti (80 a menej). Na doplnenie, drsnosť povrchu závisí aj od spôsobu brúsenia, teda od technológie. Pri použití brúsiva rovnakej zrnitosti zanechá pásová brúska najdrsnejší povrch, jemnejší zanechá vibračná a najhladší excentrická brúska.

3. Počet vrstiev náteru

Silnejšie a plnšie farebné tóny získavame viacnásobným natieraním. To znamená, že čím viac vrstiev náteru aplikujeme, tým intenzívnejší odtieň dosiahneme. Rozdiel je pritom medzi tmavými a zosvetľujúcimi lazúrami:

  • Čím viac nánosov tmavšej lazúry použijeme, tým tmavší, resp. intenzívnejší bude výsledný odtieň.
  • Čím viac nánosov zosvetľujúcej lazúry použijeme, tým svetlejší bude výsledný odtieň. Je to tak preto, že čím viac pigmentov svetlej lazúry (rovnako ako tmavej) sa aplikuje, tým viac sa prekrýva pôvodné drevo.

Tip pre vás:

Pigmenty obsiahnuté v lazúrach majú ochrannú funkciu. Čím viac ich lazúra obsahuje, tým lepšie je drevo chránené pred zosivením. Preto sa odporúča vyberať si do exteriéru nie svetlé, ale stredne tmavé odtiene lazúr – tie totiž zaručujú dlhšiu životnosť drevených výrobkov vystavených slnečnému žiareniu. Zároveň sa treba vyhnúť veľmi tmavým odtieňom – tie absorbujú viac žiarenia, resp. tepla, čím sa drevo vo väčšej miere vysušuje a následne praská.

4. Použitie impregnácie

Keď drevo natierame bez predchádzajúcej impregnácie, farebný tón je intenzívnejší. Je to tak preto, že drevo je nasiakavejšie, a teda schopnejšie absorbovať viac pigmentov. Platí pritom, že:

  • Ak použijeme bezfarebnú impregnáciu, odtieň lazúry zostáva viac-menej bez zmeny.
  • Ak použijeme farebnú impregnáciu, finálny odtieň lazúry sa od pôvodného tónu môže značne odlišovať.

Tip pre vás:

Ak natierate drevené výrobky určené do exteriéru, pokiaľ to účel využitia produktu vyslovene nevylučuje (napríklad v prípade „príbytkov“ pre zvieratá), impregnáciu určite nevynechávajte. Je dôležitá na ochranu výrobku pred drevokazným hmyzom a hubami. Použiť môžete napríklad bezfarebnú Bori impregnáciu s biocídom W alebo Belinku Base SE.

5. Zloženie náteru

Aký odtieň sa nám napokon podarí dosiahnuť, ovplyvňuje aj samotné zloženie náteru, ktorý použijeme. Je rozdiel medzi výrobkami na vodnej a syntetickej či inej báze. Preto je dobré pri výbere náterov a ich aplikácii pamätať na to, že:

  • Transparentná lazúra a lak na vodnej báze sú bez pigmentov a farbív, ovplyvňujú teda pôvodný odtieň a vzhľad len minimálne. Obzvlášť vodou riediteľné nátery ponechávajú odtieň a textúru takmer na nerozoznanie od pôvodného vzhľadu.
  • Epoxidový, polyuretánový, lodný, syntetický, olejový a nitrocelulózový lak zvýrazní textúru dreva a väčšinou potiahne pôvodný odtieň jemne do žlta, resp. medového odtieňa. Rozdiel môže byť podobný, ako keď povrch dreva navlhčíte.
  • Lazúra s farbivami a pigmentmi mierne zvýrazní textúru a zmení odtieň podľa farby pigmentov. Tieto typy lazúr vždy menia pôvodný odtieň dreva na tmavší. Výnimkou sú zosvetľujúce lazúry a lazúry s bielymi pigmentmi. Pri tých však už dochádza k výraznému zakrytiu pôvodnej textúry a farby dreva, podobne ako pri najtmavších odtieňoch lazúr.
  • Alkydové lazúry na syntetickej báze – je pre ne typické, že v tme žltnú (napríklad interiérové obklady v tmavom priestore). Najviditeľnejšie to býva pri bielom odtieni. V praxi to znamená, že napríklad modrý odtieň sa časom v dôsledku nedostatku svetla zmení na zelený. V interiéroch sa preto odporúča používať alkydové lazúry na vodnej báze.

Pozor na miešanie odtieňov

Vybraný odtieň lazúry môžete použiť v nezmenenom stave, no možnosťou je aj vytvorenie vlastného odtieňa kombináciou s iným odtieňom. Ak sa rozhodnete pre túto možnosť, v prvom rade odporúčame miešať len výrobky rovnakého druhu a tej istej značky. Vo všeobecnosti platí, že ak do základného odtieňa primiešate bezfarebný výrobok, intenzita farebného odtieňa sa zníži. Naopak, primiešaním čierneho odtieňa stmavne (tu musíte byť veľmi opatrní, pretože už pridanie malého množstva môže mať výrazné účinky). Pridávaním bieleho odtieňa získava náter pastelový tón.

Skôr ako náter budete aplikovať, je vhodné odskúšať ho na doske opracovanej rovnako ako drevo, ktoré chcete natrieť. Dopredu si dobre vypočítajte, koľko náteru budete potrebovať, pretože pokiaľ si presne nezaznačíte pomer odtieňov, z ktorých ste farbu namiešali, opätovne sa vám rovnaký odtieň ťažko podarí dosiahnuť.

Tip pre vás:

Ponuka lazúr na trhu je široká. Použiť môžete napríklad Bori lazúru, Bori lakovú lazúru, Bori tenkovrstvovú lazúru, Belinku Lasur či Belinku TopLasur UV Plus, ktoré sú dostupné v bezfarebnom variante, ale aj v rôznych odtieňoch.

Na čo nezabúdať

Bez ohľadu na to, aký odtieň ste si vybrali, drevené povrchy musia byť pred aplikáciou náterov suché. Aj zle vysušené drevo môže mať vplyv na odtieň lazúry. Náter môže v dôsledku toho stmavnúť. Okrem toho sa stáva, že zmatnie, napríklad vplyvom vysokej vzdušnej vlhkosti či rannej rosy počas schnutia. Lazúry treba používať za podmienok a v toľkých vrstvách, ako uvádza výrobca.

Predchádzajúci článokAko predísť plesni v dreve?
Ďalší článokSeriál NATIERAME: Ochranné verzus dekoratívne nátery na drevo
Práci s drevom sa venuje asi od svojich 15 rokov. Maturoval na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene v odbore Výroba nábytku. Na Technickej univerzite vo Zvolene pokračoval štúdiom v odbore Drevárske inžinierstvo. Na pôde svojej alma mater niekoľko rokov pracoval ako technik a vedeckovýskumný pracovník. Neskôr sa venoval výrobe nábytku a jeho montáži, od postelí a komôd, až po kuchynské linky. V súčasnosti síce pracuje v inom odvetví, ale výroba nábytku zostala jeho veľkým hobby. Okrem toho rád chodieva na turistiku a venuje sa aj hubárstvu.