Slovník

Viaczložkové nátery na báze polyakrylových živíc a zmesi pigmentov, ktoré možno riediť vodou a zároveň sú vodeodolné. Sú šetrné k životnému prostrediu a bez nepríjemného zápachu.

Okrajová časť dreva na priečnom reze, ktorá prilieha ku kôre, pri jadrových drevinách je rozpoznateľná podľa svetlejšieho sfarbenia. Ide o aktívnu časť dreva, pretože jej úlohou je privádzať živiny a vodu z koreňov stromu do kmeňa a konárov a má tiež zásobovaciu funkciu.

Sú charakteristické tým, že v nich nie je badateľný rozdiel medzi jadrovou a beľovou časťou na priečnom reze.

Špeciálne prostriedky určené na likvidáciu škodlivých organizmov. Pridávajú sa do impregnácií. Podľa druhu škodcov sa delia na fungicídy (ochrana pred hubami, plesňami, baktériami a mikroorganizmami) a insekticídy (ochrana pred hmyzom).

Hovorovo nazývaný aj „šmirgeľ“. Patrí medzi takzvané brusivá, čiže nástroje, ktoré slúžia na odstránenie starých vrchných vrstiev náterov, na zdrsnenie, vyhladenie alebo vyleštenie povrchov. Brúsny papier treba vyberať podľa toho, na aký druh povrchu ho ideme použiť, napríklad brúsenie parkiet, nábytku a pod.

Patria medzi základné drevné pletivá a ich funkciou je rozvádzať vodu s minerálnymi látkami z koreňov do koruny. Nachádzajú sa iba v dreve listnatých drevín. Makrocievy majú priemer väčší ako 0,1 mm, na priečnom reze vyzerajú ako vpichy a na pozdĺžnom reze ako ryhy. Mikrocievy majú priemer do 0,1 mm a nedajú sa makroskopicky pozorovať. Kruhovito-pórovité drevo (napríklad drevo dubov, brestov, jaseňa štíhleho, agátu bieleho) má veľkosť jarných ciev okolo 0,2 až 0,4 mm, čo umožňuje dobrú rozlíšiteľnosť ciev na všetkých rezoch. Letné cievy nie sú okom viditeľné, v prípade niektorých driev však malé cievy vytvárajú zhluky, ktoré sú badateľné ako svetlé prúžky. Roztrúseno-pórovité drevo (napríklad drevo buka lesného, jelše lepkavej, hrabu obyčajného, briez, javorov, líp, vŕb) vytvára len mikrocievy, a teda na takomto dreve sú cievy ľudským okom neviditeľné. Cievy a ich usporiadanie sú dôležitým znakom makroskopického určovania dreva niektorých listnatých drevín.

Nátery určené na dekoráciu a ochranu rôznych povrchov. Vylepšujú kvalitu, zvýrazňujú estetický vzhľad, odolnosť a trvácnosť ošetrených plôch.

Prírodný „kompozitný“ materiál pochádzajúci prevažne z kmeňov a konárov stromov, ktorý obsahuje celulózu, hemicelulózy a lignín. Patrí medzi najobľúbenejšie materiály, ktoré sú obnoviteľné a majú široký rozsah využitia. Drevo je odolné, pevné, elastické, tvárne, ľahko spracovateľné, veľmi rozmanité a má vynikajúce tepelno-izolačné vlastnosti. K nedostatkom patrí slabšia odolnosť voči UV žiareniu, vlhkosti aj biologickým škodcom.

Patria k biologickým škodcom dreva. Ide o vreckaté a stopkatovýtrusné cudzopasné organizmy, pre ktoré drevo predstavuje zdroj živín. Tie postupne spotrebúvajú a svojimi výlučkami zároveň rozkladajú celulózu alebo aj lignín, rozrušujú štruktúru dreva a znehodnocujú tak jeho konštrukčné vlastnosti. Medzi najznámejšie a najnebezpečnejšie patrí drevomorka domáca.

Patrí k biologickým škodcom. Priamo či nepriamo napáda čiastočne opracované drevo, ale aj rôzne hotové drevené predmety, nábytok, podlahy, krovy či celé drevené konštrukcie. Drevu škodia najmä larvy, ktoré si v ňom vytvárajú spleť chodbičiek, ale aj dospelý hmyz. Viditeľnou známkou sú drobné otvory v dreve, jemné piliny, takzvané požerky, a v prípade niektorých druhov škodcov aj počuteľné hryzkanie. K najznámejšiemu drevokaznému hmyzu patrí červotoč, fúzač krovový, hrbohlav či piloritka.

Doskový drevný materiál, ktorý sa vyrába z drobných drevných častíc, ako sú hobliny, triesky, piliny, lamely či rôzne druhy pazderia, a to ich rozdrvením na potrebnú jemnosť, navrstvením do koberca a následným lisovaním za tepla spoločne s lepidlami. Označuje sa skratkou DTD.

Doskový materiál z drevných vlákien, ktorý sa vyrába pôsobením teploty alebo tlaku. Podľa technológie rozlišujeme mäkké drevovláknité dosky (nízky tlak lisovania), polotvrdé (lisované MDF dosky) a tvrdé dosky (lisované HDF dosky). Samotné vlákna sa sceľujú splstením – vzájomným prepletením vlákien a využitím lepiacich schopností lignínu pri pôsobení tepla (bez alebo len s minimálnym prídavkom lepidla).

Tenký plátok dreva s hrúbkou približne 0,3 – 7 mm vytvorený z masívneho dreva lúpaním, krájaním alebo pílením. Dyha zachováva autentickú kresbu masívneho dreva. Najčastejšie slúži na dekoráciu väčších plôch výrobkov používaných v interiéri (parkiet, obkladov či nábytku) a vyrobených z iných drevných materiálov ako masívu, napríklad z drevovláknitých dosiek, no tiež na výrobu preglejok a latoviek.

Povrchový krycí náter s obsahom pigmentov, ktorým možno dekoračne zafarbiť drevo alebo kov, zvyčajne v kombinácii s vhodným základom. Typický je preň jednoliaty povrch a hodvábny smaltovaný lesk. Náter zároveň chráni materiál pred poveternostnými a ďalšími neželanými vplyvmi. Keďže úplne prekrýva štruktúru dreva, je vhodný aj na ošetrenie a estetické vylepšenie menej kvalitného dreva.

Chemická ochrana proti plesniam, parazitným hubám, baktériám a mikroorganizmom. Fungicídy zvyšujú odolnosť dreva, ktoré je vystavené vlhkosti alebo nie je dostatočne odolné voči biologickým škodcom.

Patria medzi lazúry, ktoré zabezpečujú dekoráciu a ochranu dreva v interiéri alebo v exteriéri, odlišujú sa však svojou gélovou štruktúrou, vďaka ktorej nátery zo štetca nekvapkajú a nestekajú ani z vertikálnych povrchov. Aplikácia je teda jednoduchšia.

Zoťatý odvetvený kmeň stromu skrátený na dĺžku vhodnú pre transport. Ďalej sa spracováva priečnym delením – skracovaním, čím vznikajú piliarske výrezy.

Používajú sa ako nátery na ochranu a dekoráciu dreva, ktoré vytvárajú pevný lakový film (nazývajú sa aj lakové lazúry). Na rozdiel od tenkovrstvových lazúr vsakujú do dreva minimálne, no na druhej strane obsahujú viac farebných pigmentov, takže zabezpečujú aj UV ochranu dreva.

Vlastnosť dreva, ktorá sa vyjadruje pomocou hmotnosti a objemu dreva. Uvádza sa v jednotke kg/m3 alebo tiež g/cm3. Pri využívaní tejto jednotky sa vždy musí rátať aj s vlhkosťou dreva, pri ktorej bolo meranie vykonávané. Tá totiž ovplyvňuje hmotnosť dreva, a teda aj výslednú hodnotu hustoty dreva. Bežne sa hustota uvádza pri vlhkosti 12 %. Podľa hustoty suchého dreva rozlišujeme drevo: veľmi ľahké – do 400 kg/m3 (topole), ľahké – 400 až 500 kg/m3 (smrek, jedľa, borovica, lipa), mierne ťažké – 500 až 600 kg/m3 (smrekovec, vŕba, javor horský), stredne ťažké – 600 až 700 kg/m3 (breza, orech, brest, jaseň, dub, buk) a ťažké – 700 kg/m3 a viac (hrab, agát).

Náter s obsahom biocídov, ktorý zabraňuje vývinu škodcov v dreve. Je vhodné aplikovať ho na drevo vystavené v exteriéri alebo vlhkému prostrediu v interiéri. Oproti povrchovému náteru je redšia a ošetruje drevo do hĺbky. Vyžaduje si ešte povrchový náter, ktorý impregnačné látky uzavrie vo vnútri a ochráni drevo pred poveternostnými vplyvmi.

Chemické prostriedky slúžiace na likvidáciu drevokazného hmyzu, ale aj ako ochrana a prevencia pred drevokazným hmyzom vo všetkých fázach jeho vývoja.

Označuje vnútornú neaktívnu časť drevín s mŕtvym pletivom, ktorá je pri jadrových drevinách v priečnom reze farebne odlíšená, resp. výrazne tmavšia než beľ. Nemá zásobovaciu ani vyživovaciu funkciu, ale zvyšuje stabilitu kmeňa.

Drevo tmavšej farby, ktoré pochádza z vnútornej časti kmeňa. V porovnaní s beľovým drevom má vyššiu trvanlivosť a odolnosť proti hnilobe.

Nachádza sa vo vnútornej časti ročného kruhu a tvorí sa na začiatku vegetačného obdobia. Je zvyčajne svetlejšie, mäkšie a pórovitejšie než letné drevo.

Predstavuje delivé pletivo, ktoré tvorí rozhranie medzi drevom a vnútornou vrstvou kôry, takzvaným lykom. Kambium je dôležité pre hrubnutie a hmotnostný prírastok kmeňa.

Je textúra dreva, ktorú vytvára kombinácia makroskopických znakov (ročných kruhov, stržňových lúčov, ciev, farebnosti jadra a beli, hŕč atď.), a je typická pre určitý rez a drevinu. Na kresbu má vplyv aj orientácia anatomického rezu s ohľadom na vytvorenú reznú plochu. V štruktúre dreva môžu nastať za určitých rastových podmienok rôzne odchýlky, ktoré sa prejavia aj na jeho kresbe. Mnohé z týchto odchýlok sú považované za chyby dreva, sú však aj také, ktoré vytvárajú tzv. zvláštne kresby. Takéto kresby sú pre svoju unikátnosť cenené napríklad v dizajne nábytku či pri výrobe rôznych umeleckých predmetov. Zvláštnu kresbu našich drevín rozdeľujeme na vlnitý lesk, očkovú kresbu, lieskovcové drevo, korenicu. Iné zvláštne kresby sa zvyknú vyskytovať pri exotickom dreve, prípadne ich možno vyrobiť krájaním alebo lúpaním dreva.

Povrchové nátery s vyšším obsahom pigmentov, ktoré na dreve vytvárajú hrubý jednoliaty film. Úplne prekrývajú farbu aj štruktúru dreva, preto nimi možno opatriť aj menej kvalitné drevo. Okrem dekoračného zafarbenia drevo chránia pred poveternostnými vplyvmi, vyžadujú však základný náter.

Bezfarebný vrchný náter, ktorý zachováva štruktúru aj prirodzený odtieň dreva, ale vytvára na ňom súvislý film. Najčastejšie sa používa na drevo v obytných priestoroch, na použitie v exteriéri je potrebné, aby obsahoval zložku na ochranu proti UV žiareniu, resp. sa skombinoval s vhodným impregnačným náterom. Zvyčajne je odolný voči domácim čistiacim prostriedkom a bežným domácim chemikáliám (alkohol, ocot a pod.).

Veľkoplošná konštrukčná drevená doska určená do vnútorného suchého prostredia, vyrobená obojstranným preglejovaním latkového stredu a vrstiev dyhy. Používa sa na výrobu nábytku, v stolárskej výrobe či pri zariaďovaní interiérov.

Povrchové polotransparentné nátery, ktoré zachovávajú viditeľnú štruktúru dreva, chránia ho pred poveternostnými a mechanickými vplyvmi a zároveň ho dekoračne zafarbujú vo farebných odtieňoch dreva. Môžu byť tenkovrstvové, ktoré obsahujú len pigmentové sfarbenie, prípadne biocídne látky na ochranu proti škodcom, alebo hrubovrstvové s obsahom UV filtrov a lakov. Lazúry sú paropriepustné, vďaka čomu umožňujú odvetranie vnútornej vlhkosti z dreveného prvku.

Je daný štruktúrou drevných pletív, ako aj reznou plochou a kvalitou opracovania dreva. Drevo vyššej hustoty má vyšší lesk ako drevo pórovité, s nízkou hustotou. Výnimkou je drevo hrabu, ktoré má síce vysokú hustotu, no je bez lesku. Ak vylúčime efekt rezného nástroja, najvyšší lesk možno pozorovať na pozdĺžnych rezoch dreva. Hlavne stržňové lúče, ktoré na radiálnom reze vytvárajú zrkadlové plôšky, môžu významne ovplyvňovať lesk. Najvyššiu pórovitosť a tým aj najnižší lesk možno pozorovať na priečnom reze. Za lesklé považujeme napríklad javorové, platanové alebo bukové drevo. Bez lesku sú napríklad jabloň a hruška. Lesk môžeme zvyšovať povrchovou úpravou dreva.

Drevo nachádzajúce sa na vonkajšej časti ročného kruhu, ktoré sa tvorí na konci vegetačného obdobia. Okrem tmavšej farby je charakteristické väčšou hustotou aj tvrdosťou.

Organická amorfná látka, ktorá v drevnatých rastlinách zabezpečuje drevnatenie bunkových stien. Ihličnaté dreviny obsahujú viac lignínu ako listnaté dreviny.

Lyko je časť kmeňa, ktorá strom zásobuje živinami. Nachádza sa medzi drevom a kôrou. Lykové vlákna nachádzajú svoje využitie napríklad v záhradníctve alebo v ľudovej umeleckej tvorbe – dekoračné lyko sa uplatňuje napríklad pri viazaní alebo aranžovaní.

V našich končinách najcennejších drevný materiál – čisté prírodné drevo. Pred použitím sa upravuje morením a lakovaním. Má originálnu kresbu, treba však počítať s tým, že neustále pracuje a je citlivé na zmeny vlhkosti, pri ktorých môže dochádzať k jeho krúteniu či praskaniu.

Poškodenie dreva, ktoré sa prejavuje modrou farbou. Spôsobujú ho huby, ktoré napádajú čerstvo odumreté navlhnuté drevo práve zoťatého stromu, prípadne opracované drevo, v ktorom je dostatok vlhkosti. Huba primárne nepoškodzuje drevo, ani neovplyvňuje jeho pevnosť.

Povrchový priehľadný náter, ktorý zachováva viditeľnú štruktúru dreva a sfarbuje ho v rôznych odtieňoch dreva, neposkytuje však materiálu ochranu.

Patria medzi bezfarebné bio impregnácie dreva a drevených prvkov, ktoré sa používajú v interiéri aj exteriéri. Sú zložené z prírodných olejov, poskytujú preto drevu veľmi šetrnú ochranu ohľaduplnú k životnému prostrediu. Oleje vsakujú hlboko do štruktúry dreva, nevytvárajú však tvrdý ochranný film na jeho povrchu, treba ich preto obnovovať pravidelne, ak sa drevený prvok nachádza v exteriéri.

Zaraďujeme ich medzi biologických škodcov dreva. Sú to mnohobunkové organizmy – huby, ktorým sa dobre darí v teplom nevetranom prostredí so zvýšenou vlhkosťou. Predpokladom je aj bohatý zdroj výživy, ku ktorej, okrem potravín, omietky a prachu zo vzduchu, patrí aj drevo. Plesne sa dajú odstrániť fungicídnymi prípravkami.

Povrchové nátery chránia drevo pred poveternostnými a mechanickými vplyvmi a zároveň drevo dekoračne zafarbujú. Rozdeľujeme ich na lazúry (polotransparentné nátery, ktoré zanechávajú viditeľnú štruktúru dreva) a krycie farby (štruktúru dreva úplne prekryjú).

Ide o jav, ku ktorému dochádza vplyvom stálej vlhkosti na dreve infikovanom drevokaznou hubou. Napadnuté drevo sa postupne rozpadá.

Patrí medzi veľkoplošné konštrukčné dosky, ktoré sa tvoria zlepením troch alebo viacerých dyhových listov či takzvaných zosadeniek (dýh zlepených alebo inak spojených hranami), ktoré sú navzájom striedavo pootočené, najčastejšie o 90 stupňov.

Pri pílení kmeňa v rôznych polohách vzhľadom na pozdĺžnu os (stržeň) vytvárame rezné plochy, ktoré sa líšia zobrazenými makroskopickými znakmi. Rozlišujú sa tri základné rezy: priečny rez (P) – je vedený kolmo na pozdĺžnu os kmeňa, pozdĺžny rez radiálny (R) – je vedený pozdĺž osi kmeňa cez stržeň, pozdĺžny rez tangenciálny (T) – je vedený pozdĺž osi kmeňa v určitej vzdialenosti od stržňa (ako dotyčnica ročných kruhov).

Všetky piliarske výrobky vytvorené pozdĺžnym rezaním piliarskeho výrezu. Majú minimálne dve rovnobežné plochy a stanovený druh dreva, rozmery aj kvalitu. Patrí sem doskové rezivo (fošne, dosky), hranené rezivo (hranoly, laty, lišty) a polohranené rezivo (drevené podklady, trámy).

Nazývaný neodborne aj letokruh. Ide o hrúbkový prírastok dreva za obdobie jedného roka, resp. jednej vegetačnej sezóny. Vzniká opakovaným delením buniek v oblasti kambia. Čím bližšie je ročný kruh k stržňu, tým je starší. Čím bližšie je pri kambiu, tým je mladší. Na priečnom reze vyzerá ako kruh.

Proces ozdravenia poškodeného dreva alebo dreva infikovaného drevokaznými hubami či hmyzom. Základom sanácie je určiť správny druh škodcu a rozsah poškodenia. Druhým krokom je výber vhodného prostriedku, ktorý použijeme na likvidáciu škodcov.

Nástroje určené špeciálne na nanášanie a roztieranie náterov a olejov na drevo. Ak používate nátery s obsahom organických rozpúšťadiel, zvoľte štetce z prírodných štetín. Ak uprednostníte nátery na vodnom základe, lepšie sa oplatia štetce s rozštiepenými syntetickými štetinami alebo krátkosrsté velúrové valčeky.

Stržňové lúče sú horizontálne cesty, ktoré rozvádzajú v kmeni živiny. Tvoria vejárovito uložené čiary od stredu kolmo na obvod kmeňa. Vo všeobecnosti ich najlepšie možno vidieť na radiálnom reze, kde sa dajú vnímať ako rôzne veľké lesklé plôšky (nazývané aj zrkadielka). Na tangenciálnom reze sú viditeľné ako jemné zvislé čiarky farebne odlišné od okolitého dreva. Stržňové lúče majú všetky dreviny, no nie pri každej sú okom viditeľné. Nemožno ich vidieť napríklad v prípade ihličnanov a niektorých listnatých drevín, ako sú topoľ či vŕba. Dobre viditeľné sú napríklad pri jelši, hrabe či buku. Najväčšie stržňové lúče majú duby. V prípade niektorých drevín, ako sú napríklad javor, breza alebo lipa, sú viditeľné iba na radiálnom reze. Stržňové lúče ovplyvňujú textúru dreva a majú vplyv aj na vlastnosti dreva. Obmedzujú napríklad rozmerové zmeny dreva v radiálnom smere v procese sušenia, a preto drevo zosychá menej v radiálnom smere ako v tangenciálnom smere. Ovplyvňujú i mechanické vlastnosti dreva, pretože radiálne orientovaná rovina stržňového lúča je slabšia a v dôsledku toho sa drevo ľahšie trhá pozdĺž lúčov v radiálnom smere.

Ide o tmavo sfarbené škvrny rovnobežné s hranicou ročných kruhov. Vznikajú v dôsledku poškodenia kambia larvami múch rodu Agromyza, ktoré doň kladú vajíčka. Po vyliahnutí sa larva prehryzie von a chodbička, ktorá po nej zostala, sa vyplní hojivým tkanivom. Toto miesto potom vnímame ako škvrnu, ktorá môže byť rôzne veľká. Škvrny nie sú považované za chybu dreva. Vyskytujú sa iba v dreve listnáčov, najčastejšie pri drevinách rodu jelša, breza, javor a hruška.

Poškodenie – zmena tvaru dreva, ktorá vzniká v dôsledku zmeny vlhkosti. Šúverenie môže byť priečne alebo pozdĺžne, pri ktorom dochádza k vytváraniu priehybov alebo stočenia.

Typ dreveného obkladu, pre ktorý je charakteristický spoj pera a drážky s priznaným spojom v tvare písmena V. Najčastejšie sa vyrába z kvalitného masívneho smrekového, smrekovcového alebo borovicového dreva. Používa sa ako interiérový alebo exteriérový obklad fasád, altánkov, prístreškov či presahov striech.

Transparentné nátery na drevo, ktoré mu poskytujú dekoratívnu a hĺbkovú ochranu. Vsakujú hlboko do dreva, chránia ho pred poveternostnými vplyvmi a zušľachťujú jeho povrch.

Lak s hustejšou gélovou konzistenciou, ktorý nesteká ani pri aplikácii na zvislé povrchy.

Používajú sa na vyrovnávanie a obnovu drevených povrchov, na ktorých sú rôzne nerovnosti alebo defekty, a to ešte pred nanesením dekoratívnych základných farieb.

Je úmerná hustote dreva. Je to odpor, ktorý kladie materiál proti vniknutiu – vtlačeniu cudzieho predmetu. Určuje napríklad odolnosť podlahy voči poškodeniu tenkým opätkom topánok.

Pod vplyvom ultrafialového žiarenia drevo starne a rozrušuje sa. Ochranu dreva pred vplyvom slnečného žiarenia zabezpečujú pigmenty. Súčasťou UV ochrany dreva bývajú aj UV absorbéry v náterovej látke, ktoré tlmia dopad slnečného žiarenia a bránia zosiveniu dreva. Ultrafialové žiarenie je zložka svetla s kratšou vlnovou dĺžkou ako viditeľné svetlo.

Jedna zo základných vlastností náteru, ktorá popisuje jeho tekutosť.

Nátery riediteľné vodou, ktoré sú ohľaduplné voči životnému prostrediu, nemajú nepríjemný zápach a zároveň zabezpečujú optimálnu ochranu dreva.

Vlastnosť dreva, ktorá sa prejavuje najmä pri čerstvo spílenom alebo opracovanom dreve. Niektoré druhy dreva majú výraznejšiu, iné takmer nebadateľnú vôňu. Najintenzívnejšie vonia drevo s vyšším obsahom živice, ako borovica, smrek či smrekovec.

Náter, ktorý má zvyčajne impregnačný charakter, slúži teda na základnú a preventívnu ochranu dreva pred hubami, plesňami či drevokaznými škodcami. Tvorí prvú vrstvu s ochrannou funkciou, ktorá zároveň zlepšuje priľnavosť vrchných vrstiev náteru. Zvyčajne sa teda používa v kombinácii s povrchovým náterom, resp. lazúrou alebo krycou farbou.

Jav spôsobený nesprávnym skladovaním dreva (pri teplote nad 20 °C), ku ktorému dochádza najmä v oblasti beli, ale aj v zóne zrelého dreva (v prípade guľatiny „bezjadrových“ drevín, hlavne buka). Zaparenie prebieha v niekoľkých fázach, pričom v závere dochádza k napadnutiu drevokaznou hubou až k hnilobe. Dôsledkom je zníženie fyzikálnych a mechanických vlastností dreva.

Vytečená miazga nachádzajúca sa pri niektorých ihličnatých stromoch, ktorá má podobu hnedastej až žltkastej tuhej či polotuhej látky. Je rozpustná v organických rozpúšťadlách, nie však vo vode. Má ochrannú funkciu a spôsobuje príjemnú vôňu dreva.

Nazývaný aj smolník. Ide o niekoľko centimetrov veľkú dutinu, ktorá je vyplnená tekutou alebo vysušenou živicou. Tento útvar je vlastne trhlinou v dreve, do ktorej natiekla živica z porušených živičných kanálikov. Príčinou vzniku týchto útvarov býva ohýbanie kmeňa stromu silným vetrom. Živičník je považovaný za chybu dreva.

Ide o útvary, v ktorých sa tvorí živica. Nachádzajú sa len v niektorých ihličnatých drevinách. Orientované sú v pozdĺžnom a radiálnom smere. Pozdĺžne a radiálne živicové kanáliky sú navzájom poprepájané a v dreve vytvárajú sieť. Pozdĺžne kanáliky majú väčší priemer ako radiálne. Rozmery kanálikov sú závislé od druhu dreviny. Najväčšie kanáliky z našich drevín majú borovice. Na pozdĺžnych rezoch sa kanáliky ukazujú ako tmavšie, kratšie alebo dlhšie čiarky, ktoré sú uložené v letnom dreve blízko hranice ročného kruhu. Priečne živicové kanáliky bývajú uložené do niektorých zo stržňových lúčov, majú menší priemer ako pozdĺžne kanáliky a sú prakticky voľným okom neviditeľné. Stretávame sa aj s tvorbou živicových kanálikov v jarnom dreve, na začiatku vegetačného obdobia. Tieto sa nazývajú traumatické kanáliky a vytvárajú sa vo väčšom množstve, ak strom rastie v strese.

Lazúrovacie nátery, ktoré slúžia na zosvetlenie pôvodných tmavých lazúrových náterov. Nie sú vhodné ako samostatné nátery, možno ich však následne pretrieť akýmkoľvek odtieňom inej lazúry. Sú zvyčajne náročnejšie na prácu.

Proces, ktorý vyplýva z hygroskopickej schopnosti dreva – dokáže v závislosti od vonkajších podmienok absorbovať, ale aj strácať vlhkosť. V dôsledku toho buď naberá na objeme, čiže napučiava, alebo zosychá. Počas zosychania drevo zmenšuje svoj objem aj rozmery.