Drevené stavby a montované domy si našli v rámci individuálnej výstavby na našom trhu svoje pevné miesto. Rýchlosť ich realizácie oslovuje čoraz viac ľudí. Pri montáži akejkoľvek drevenej konštrukcie je však dôležité dodržiavať určité pravidlá. Ku ktorým najčastejším chybám počas nej dochádza a ktoré konštrukčné chyby môžu drevu „zavariť“?
Zle pripravené základy
Pri montáži akejkoľvek drevenej konštrukcie sú dôležité základy, ktoré musia byť dobre pripravené a správne osadené. Stavba základovej dosky si vyžaduje technické znalosti a skúsenosti, pretože aj malá chyba sa môže neskôr prejaviť veľkými následkami.
„Drevostavba je ľahšia, takže základy nebývajú také masívne. Je tu možnosť využiť aj nekonvenčné spôsoby založenia z bodového podopretia podlahovej konštrukcie objektu, ale zvolený typ základových konštrukcií musí bezpečne preniesť zaťaženie z hornej stavby do základovej pôdy. Musia byť však založené do nezamŕzajúcej hĺbky. Druhou možnosťou je ich založenie na doske z penobetónu – železobetónovej doske, pod ktorou sa nachádza tepelný izolant, napríklad štrkové (granulované) penové sklo, expandovaný polystyrén,“ vymenováva možnosti projektant a konštruktér montovaných stavieb, Ing. Marek Dubeň. Na obozretnosť upozorňuje najmä pri penovom skle – treba si dávať pozor, aby sa v ňom neakumulovala voda, či už spodná alebo atmosférická, ktorá napríklad steká z kopca pri daždi.
Využite geodeta
Pri realizácii základových konštrukcií a následnom osadení drevostavby treba využiť služby geodeta. Tým sa predíde nesúladu medzi projektovaným a realizovaným rozmerom základov. Aj vytýčenie pôdorysu na základovej doske urýchli montáž.
Vo svojej praxi sa projektanti a realizátori často stretávajú s tým, že pri osadení drevostavby neboli dodržané projektované pôdorysné rozmery a výškové úrovne. „Veľkým problémom je, keď je základová doska menšia. Ak je väčšia, zachraňuje sa to jednoduchšie. Riešenie tohto problému závisí od toho, v akej výške sme nad terénom. Vymýšľajú sa náhradné riešenia, ako napríklad oceľové konzoly, ktoré sa zakotvia do základovej dosky a na ktoré sa stavba posadí. Toto všetko je však komplikácia, ktorá sa musí riešiť za pochodu a celú montáž zdržiava a tiež predražuje. V súčasnosti je totiž najdrahší čas, hlavne čas pracovníkov. Takto sa potlačí ďalšia výhoda drevostavieb, a to rýchlosť výstavby. Keď sú základové konštrukcie kvalitne pripravené, montáž postupuje ako pri hraní tetris,“ pokračuje Marek Dubeň.
Nesprávne riešenie problémov pri montáži
Je vhodné, keď základy pod drevodom pripravuje a koordinuje realizačná firma. Samotnú realizáciu však rieši firma, s ktorou dodávateľ drevostavby spolupracuje, resp. spolupracoval a na základe pozitívnych skúseností ju vie investorovi odporučiť. Vtedy je väčšia záruka vzájomnej kompatibility činností, ktoré na seba nadväzujú.
Spolupráca s neoverenými remeselníkmi a neskúsenými firmami máva svoje úskalia. „Jedným z problémov, ktorý môže vzniknúť, sa týka základovej dosky – môže mať správny rozmer, ale zároveň aj väčšie výškové rozdiely medzi jednotlivými rohmi. Tento prípad rieši každá realizačná firma po svojom, niekto použije základové prahy, niekto oceľové platničky alebo expanznú maltu, do ktorej uloží celý panel. Niektorí tento výškový rozdiel len vyklinujú a stavba potom „levituje“. To sa však prejaví po zaťažení stavby, najmä po zime, keď napadne sneh. Stavba „dosadne“ a začnú napríklad praskať sadrokartóny,“ vysvetľuje Marek Dubeň.
Počítajte s opravami
Treba rátať s tým, že každá stavba po plnom zaťažení dosadne a môžu vzniknúť vlásočnicové trhlinky, ktoré sa pri ďalšom maľovaní opravia a pri správne realizovanej konštrukcii sa už nebudú opäť vyskytovať. Spomína si aj na prípad, keď neskúsení montážnici zmenili statickú schému konštrukcie, ktorá bola navrhnutá ako kĺbová, pretože si chceli urýchliť prácu. Výsledkom bolo nadmerné zaťaženie jedného z rámov, ktorý nakoniec museli zosilňovať.
Nedostatočná konštrukčná ochrana dreva
Je všeobecne známe, že drevo v exteriéri musí odolávať rozličným poveternostným vplyvom. Pri drevostavbách je nutné zabezpečiť konštrukčnú ochranu dreva, ktorá sa rieši rôznymi opatreniami, či už materiálovou optimalizáciou alebo dizajnovou optimalizáciou konštrukcií, prvkov a detailov.
„Každá drevená konštrukcia by mala byť konštrukčne chránená. Tu stačí uplatnenie všeobecnej zásady, že by mala byť 300 mm nad terénom. Niekedy sa to však nedá dodržať, a preto musíme navrhnúť a realizovať iné opatrenia. Napríklad, keď chceme použiť drevo ako obkladový materiál až k odkvapovému chodníku. Vtedy sú dôležité precízne pripravené podkonštrukcie a použitie kvalitnejších druhov dreva, odolných voči poveternostným vplyvom. Inak by drevo rýchlejšie degradovalo v tej časti, ktorá je vystavená náročnejším podmienkam. Na konštrukciu drevostavby by sa voda nemala dostať vďaka kvalitnej hydroizolácii,“ ubezpečuje projektant montovaných stavieb. A jedným dychom dodáva, že už videl aj to – hlavne, ak sa zanedbajú terénne úpravy, zmení sa terén, či dôjde k lokálnym záplavám a extrémnym búrkam – keď sa na stavbu valí voda z kopca. Našich predkov v takýchto prípadoch zachraňovali suché kanále a zelené medze na poliach.
Nevhodné drevo
Všeobecnou radou, ako sa vyhnúť rôznym chybám v drevovýrobe, je použiť kvalitné rezivo, ktoré je vysušené a opracované. Vysušené drevo proti vniknutiu vody ochránia nátery, ktoré súčasne zabraňujú aj vniknutiu biologických škodcov do dreva. Aj tu si však podľa odborníka na montované domy treba dať pozor na to, aký bude zdroj dreva. Stretol sa už totiž aj s prípadmi, keď drevo namiesto ošetrenia fungicídnym náterom bolo napustené iba farebnou zložku – farbivom rozpusteným vo vode. V konečnom dôsledku nebolo ošetrené, len zafarbené, aby tak pôsobilo. Iné prípravky zase nesmú čerstvo po aplikovaní prísť do kontaktu s vodou. Keď na ne zaprší, vymyjú sa, takže účinnosť ochrany dreva bude nízka.
Nerešpektovanie vlastností dreva
Drevo nie je homogénny prvok, neustále pracuje, a preto je vhodné niektoré škáry podľa typu konštrukcie a spojov priznávať a umožniť mu tak pracovať. V našich končinách je obľúbený tatranský profil, ktorý buď môžeme lepiť rôznymi polyuretánovými lepidlami alebo montovať na podkonštrukciu. „Hustota rastru záleží od hrúbky obkladového materiálu, aby nedochádzalo k priehybom. Dôležité je zvoliť správny kotviaci prvok podľa toho, či sa tatranský profil používa v interiéri alebo exteriéri. Práve pri montáži v exteriéri ho netreba dorážať natesno. Drevo bude pracovať a mohlo by dôjsť k tomu, že sa pokrúti,“ vysvetľuje Marek Dubeň.
Montáž tatranského profilu
Pri montáži tatranského profilu – dreveného obkladu sa odporúča rozmerať si a načrtnúť raster, prípadne použiť laserovú vodováhu, aby sme drevo zrovnali.
V prípade kvalitnejších obkladových materiálov, ktoré sú trojvrstvové, zjednodušuje montáž „click“ systém a perodrážka zo všetkých štyroch strán. „Pri obkladových materiáloch sa dá robiť aj skrytá montáž, keď kotviace prvky nie sú vidieť. Je to však náročnejšie; treba si vyriešiť plán uloženia a rozvrhnúť si, kde budú prírezy a spoje. V exteriéri som už mal aj požiadavky na šindeľ, klasický i z cédrového dreva. Vychádzali sme pri tom z ľudovej architektúry kostolíkov, ktoré sú tu už 500 rokov. Šindeľ sa vymenil každých približne 50 rokov, pričom chránil konštrukciu – pod šindľami bola totiž vzduchová medzera, kde prúdil vzduch, takže nosné drevo bolo v suchu,“ podelil sa odborník na záver o skúsenosť, ktorú odpozoroval od našich predkov.
