slovensko-ukryva-svetovu-raritu-drevene-kostoly

Drevo sprevádzalo našich predkov od nepamäti. Pre obyčajných ľudí bolo nielen materiálom na výstavbu domov, ale aj na budovanie kaplniek, modlitební či kostolov. Aj vďaka tomu majú drevené sakrálne pamiatky v našej kultúre a architektúre svoje nezastupiteľné miesto.

Slovenské drevené kostoly sa často prezývajú aj „perly Karpát“. Sú zaujímavé tým, že takmer všetky boli vybudované výlučne z dreva – bez jediného klinca alebo kovového spoja. V mnohých sa dokonca ešte dnes konajú bohoslužby.

Najviac takýchto náboženských stánkov sa nachádza na severovýchode Slovenska, vyskytujú sa však aj v pohraničnej oblasti Poľska či Ukrajiny. Sú natoľko výnimočné, že mnohé z nich získali status národných kultúrnych pamiatok. Ich jedinečnosť dokonca ocenila aj organizácia UNESCO, keď vybrané slovenské drevené chrámy zaradila do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.

Prečo sa nepoužil jediný klinec?

To je zrejme otázka, ktorá logicky napadne každému. Prvá odpoveď súvisí so samotnou vierou. Klince sa totiž spájali s ukrižovaním Krista. Vtedajším staviteľom sa preto nezdalo vhodné používať akékoľvek kovové časti pri výstavbe duchovného chrámu. Výnimku predstavovala len umelecká výzdoba. Majstri tesári preto museli vymyslieť odolné a pevné drevené spoje. Napriek tomu, že vzhľad drevených kostolov je pomerne jednoduchý, sú bohato zdobené maľbami a drevorezbou.

Bohužiaľ, tieto stavby v minulosti neraz podľahli požiarom či zlému počasiu. Aj preto sa nezachovali v takom hojnom počte. Nebolo však výnimkou, ak ich po čase nahradili murované chrámy. Niektoré drevené kostoly dokonca predali do iných obcí, ktoré si výstavbu vlastného náboženského stánku nemohli dovoliť.

Neskôr sa tieto stavby celé premiestňovali kvôli záchrane vzácneho historického dedičstva, a z toho dôvodu sa stali napríklad súčasťou ľudových skanzenov. Niektoré sú zachovanými originálmi, iné iba replikami pôvodných stavieb. K najznámejším rímskokatolíckym dreveným kostolom dnes patria chrámy v Trnovom, Rudne, ale aj chrámy v Tvrdošíne a Hervatove, ktoré majú gotickú výzdobu a patria k najstarším na Slovensku. Na našom území sa nachádzajú aj stavby, ktoré síce nie sú celodrevené, ale ich strecha je vyrobená z dreva.

Artikulárne kostoly

Ďalší dôvod, prečo sa na Slovensku stavali čisto drevené chrámy, treba hľadať v náboženských nepokojoch a protireformačnom hnutí. To tvrdo zakročilo proti evanjelickej cirkvi a odobralo veriacim množstvo kostolov. Isté práva im uznal až panovník Leopold I. na Šopronskom sneme v roku 1681. V takzvaných artikulách (článkoch) vytýčil prísne podmienky výstavby nových evanjelických chrámov. Aj preto sa tieto kostoly nazývajú artikulárne. Duchovné stánky nesmeli mať základy, vežu ani zvon, museli byť postavené v priebehu jedného roka, a to výlučne z dreva a mimo miest. Vchod bol pritom umiestnený tak, aby nebol otočený do dediny.

Artikulárne kostolíky dnes nájdete v Leštinách, Istebnom, Hronseku, Kežmarku a vo Svätom Kríži. Ten posledný preniesli z niekdajšej obce Paludza, ktorú zaplavili pri výstavbe Liptovskej Mary. Do kostola v Leštinách chodieval napríklad slovenský básnik Pavol Orságh Hviezdoslav. V chráme v Hronseku sa zasa ženil Andrej Sládkovič. Kostol sa zachoval dodnes, hoci mal najhoršie možné podmienky na „prežitie“ – jeho výstavbu povolili jedine v časti na kraji obce, ktorú často postihovali záplavy.

Drevené chrámy východného obradu

Kým rímskokatolíckych drevených kostolov sa zachovalo jedenásť a evanjelických artikulárnych kostolov iba šesť, pomerne veľkú skupinu aj v súčasnosti predstavujú gréckokatolícke a pravoslávne chrámy, prezývané cerkvy (cerkev alebo cerkva). Okrem drevenej konštrukcie pútajú pozornosť svojimi barokovými a rokokovými ikonostasmi, čiže trojdverovými skriňami s vyobrazením ikon. Sú krásnym prepojením medzi západnou a východnou kultúrou. Jedným z najvzácnejších je gréckokatolícky Kostol sv. Michala Archanjela v Ladomírovej, ktorý ukrýva nádherný päťposchodový ikonostas.

Drevené cerkvy majú základnú konštrukciu zrubového typu. Tesárom a staviteľom dovoľovala vytvoriť chrámy s rôznym tvarom pôdorysu, trebárs aj náročného mnohouholníka. Vyhľadávaným materiálom bolo najmä drevo z ihličnatých stromov, ale aj drevo duba či tisu.

Putovanie za drevenými sakrálnymi chrámami

Ak milujete spoznávanie Slovenska, môžete už toto leto podniknúť Karpatskú drevenú cestu. Začína sa v Starom Smokovci a končí sa v Sobranciach. Na trase v dĺžke okolo 300 km si môžete pozrieť 50 drevených chrámov. V samotnom okrese Svidník nájdete až 17 drevených sakrálnych stavieb.

Ak nemáte čas navštíviť celú päťdesiatku existujúcich drevených kostolíkov, určite by ste nemali vynechať aspoň poklady Karpatského oblúka, ktoré v roku 2008 doplnili Zoznam svetového dedičstva UNESCO. Ide o evanjelické artikulárne kostoly v Kežmarku, Hronseku a Leštinách, rímskokatolícke kostoly v Trnovom a Tvrdošíne a gréckokatolícke chrámy v Ladomírovej, Bodružali a Ruskej Bystrici. Pre milovníkov cykloturistiky zriadili na Zemplíne Cyklistický chodník ikon, v rámci ktorého možno navštíviť 9 cerkví v okresoch Snina a Sobrance.

Samozrejme, ak patríte k pohodlnejším ľuďom alebo nemáte toľko voľného času, zavítajte aspoň do Miniskanzenu drevených chrámov. Modely sakrálnych pamiatok v mierke 1:10 nájdete v areáli pútnického miesta v Ľutine. Slovenské drevené kostoly a chrámy sa však určite oplatí vidieť v životnej veľkosti a na vlastné oči.

Helios Helios Helios Helios

DISKUSIA

Prosím vložte váš komentár
Prosím zadajte vaše meno