Rozhovor s výrobcom okien: „Skúsme prírode vrátiť, čo jej berieme“

Výrobcov okien je na Slovensku habadej. Akékoľvek okno si zaželáte, môžete si vyberať, kto vám ho zhotoví a namontuje. Všetky firmy si však na piedestál nepostavili udržateľnosť životného prostredia. Neďaleko Nitry jednu takú, ktorej záleží na prostredí, nájdete – je to rodinná firma na výrobu drevených a drevohliníkových okien certifikovaných v najúspornejších energetických triedach. Pred 25 rokmi ju založil Gejza Varga. Zhovárali sme sa s jeho synom a pravou rukou – Norbertom Vargom.   

Ak správne rozumiem, vy nie ste ten, kto sa vo firme priamo a vyslovene dotýka dreva a pracuje s ním. Ste skôr osobou, ktorá pomáha tvoriť myšlienku firmy a vystupuje navonok. Je to tak?

Áno, je to tak. Ale sme skôr tím, ktorý skúša a hľadá, čo by sa do budúcnosti našim zákazníkom najviac hodilo a páčilo.

K čomu ste dospeli?

Že ak ide o kvalitu, približujeme sa k parametrom, z ktorých sa už niet kam posunúť vpred… Výsledná cena okien je zatiaľ trochu iná téma.

Aký je slovenský zákazník?

Predovšetkým časovo vyťažený človek a stále väčší lokálpatriot. Ak stavia alebo rekonštruuje, chce si kúpiť okná, ktoré vyrobili blízko neho, chce ich v čo najlepšej kvalite a hlavne s nimi už nikdy nechce mať starosti. Nemá čas na údržbu. A aby som nezabudol, mali by byť krásne, aby ich mohli obdivovať aj jeho priatelia a blízki. No a ešte ich chce mať za rozumnú cenu. Takisto očakáva, že mu budú šetriť peniaze pri prevádzke domácnosti.

Je možné toto všetko skĺbiť?

Takýto je trend. Vnímame to my i ostatní výrobcovia okien. U nás to vo výsledku znamená, že 85 percent okien, ktoré predávame, už nie sú čisto drevené eurookná, ale drevohliníkové. Teda drevené okná, ktoré sú zvonku chránené hliníkovým prekrytím – vo všeobecnosti sa považujú za to najlepšie, čo trh ponúka.

Zvádza to až k myšlienke, že slovenský zákazník je náročný a bohatý človek…

Je náročnejší ako rakúsky klient bez ohľadu na to, v akej vzdialenosti od hraníc sa ten rakúsky nachádza. Slovenský zákazník je aj oveľa viac informovaný. Tému okien má „načítanú“ a keď k nám príde, väčšinou presne vie, čo hľadá. Rakúsky nám necháva voľnejšiu ruku pri navrhovaní možností.

Je to neuveriteľné, ale rovnakú skúsenosť majú naši umeleckí rezbári. Vy, ktorí sa zaoberáte stavebnou a technickou stránkou dreva, hovoríte to isté.

Myslím si, že je to dané tým, že rakúsky zákazník nemusí na nič z toho, po čom túži, pracovať tak dlho, ako náš slovenský. Rakúsky klient vníma okná ako nutný stavebný prvok, slovenský ako životnú investíciu a dominantný interiérový solitér.

A sme znova pri cene kvalitných okien…

Drevohliníkové okná sú drahé. Čisto drevené okná sú stále drahšie než plastové. To sú fakty. Nezáleží na tom, aké vyspelé technológie už poznáme a vieme využívať v iných odvetviach priemyslu. Výroba drevených a drevohliníkových okien sa nezaobíde bez poctivej remeselnej práce, zručnosti a múdrosti.

Automatizácia a moderné technológie sa vám do práce nepletú?

Pletú. A veľmi nám pomáhajú. Manuálna práca je však nenahraditeľná. Napríklad pri povrchovej úprave. Zatiaľ stále neexistuje stroj, ktorý by dokázal úplne nahradiť človeka s citom k drevu.

Neviem, kde všade ste sa so svojimi oknami už dostali, ale je to v iných krajinách sveta podobné ako vo vzťahu Slovensko – Rakúsko?

Okná sme už dodávali na Nový Zéland aj do Belgicka. A je to podobné. Čím je krajina ekonomicky silnejšia, tým viac ľudia chápu okná ako štandardný tovar, ktorý je určený na používanie. Nevnímajú ich až tak luxusne ako naši.

Čo pre vás vlastne znamenajú pojmy drevo, príroda, strom, les… Sú to len výrobné prostriedky alebo aj niečo viac?

Oveľa viac. Stromy, drevo, práca s drevom a výroba z neho – to všetko malo opodstatnenie v každej dobe.

„Drevo je dokonalý nadčasový materiál. Ale treba s ním zaobchádzať múdro, aby to všetko zostalo udržateľné.“

Vysadili ste už niekedy strom?

Áno. S otcom. On ich sadí mnoho a veľmi rád, dovolím si povedať, že aj za mňa.

Zakladal váš otec firmu cielene, kvôli láske k drevu, alebo vznikla náhodou, ako výsledok hľadania dobrého biznis plánu?

Otec vždy inklinoval k drevu. Ťahalo ho to k nemu. Tak sa mu napokon začal venovať naplno.

Motali ste sa mu ako dieťa v dielni pod nohy a sledovali jeho prácu?

Ja som sa ako dieťa motal hlavne okolo počítačov. Až v dospelosti som objavil krásu dreva. Ale náš vedúci výroby bol akoby otcovým dieťaťom – on sa mu motal po dielni od svojich 12 rokov a je s nami stále. Keď sa ma niekto spýta, prečo si myslím, že sú naše výrobky najlepšie, tak vždy hovorím: „Preto, lebo ich robia najlepší ľudia.“

Učili ste sa na vlastných chybách?

Išlo to niekedy aj systémom pokus – omyl. Tak to v živote chodí. Ale je za tým veľa umu aj námahy.

Ste firma, ktorá má naozaj dobré meno. Ani neviem, či som niekde na internete našla negatívnu referenciu na vašu prácu.

Máme skvelý stmelený tím a vládne u nás dobrá atmosféra. Za všetkých ľudí sme veľmi vďační.

A ponúka súčasný trh práce dostatok ľudí odhodlaných pracovať s drevom?

Bohužiaľ, vôbec nie. Sme šťastní, že máme našich skvelých ľudí. Ale postupne sa nám niektorí dostávajú do dôchodkového veku a otázka znie: Kto ich nahradí? Remeslo stolára nie je pre mladých veľmi atraktívne.

Čiže sme pri klasickom strete starého sveta s novým – krásu dreva obdivujeme, jeho dokonalosť uznávame a chceme ním byť čo najviac obklopení, ale pracovať s ním a živiť sa tým, to už je niečo iné…

Skutočne sa musíme pýtať, kto súčasných šikovných majstrov o nejaký čas nahradí. Možno zo stolárstva zmizne vysoký podiel ručnej práce a všetko nahradia automaty. Reálnejšia je však iná cesta: tak, ako ostatné štáty, aj my sa budeme musieť otvoriť zručným odborníkom z menej vyspelých krajín.

Popritom neraz počujeme, že mladí ľudia objavujú čaro starých remesiel a posúvajú ich do moderného sveta a jeho parametrov. Napokon, vy sám ste toho príkladom. Neobjavuje sa viac takýchto nadšencov?

Zatiaľ sme vždy šťastne natrafili na takýchto ľudí. Na ľudí, ktorým sa páči, čo robíme a ako to robíme. Už len dúfať, že to tak zostane.

Čo vás vlastne na tejto práci tak púta? Študovali ste marketing a „skončili“ pri drevených oknách…

Ak by som nepracoval s drevom, určite by som sa hľadal v nových technológiách. Niekto sa chytí za hlavu a pýta sa, ako idú takéto rozdielne veci k sebe. Ale idú. Pri výrobe drevených okien sa prítomnosť talentovaných stolárov prepája s novými technológiami – a to je fascinujúce.

A čo ekológia?

Skláňam sa pred otcom – on je ten, kto rozhodol, že aj pri podnikaní je príroda na prvom mieste. V praxi sa to prejavuje tak, že investuje rád aj navyše, len aby tomu pomohol. Ak existuje ekologické riešenie, je vždy prvý, kto zaň bojuje.

Napríklad?

Celý náš areál je vykurovaný prostredníctvom špeciálneho eko kotla na piliny. Kúrime pilinami, ktoré vyprodukujeme. Piliny navyše lisujeme do brikiet a predávame ich – za symbolické ceny. Len preto, aby sa likvidovalo najprv to, čo je už vo svojej podstate odpadom, a aby sa neničili lesy kvôli túžbe kúriť drevom či mať krb.

Otec je novátorská hlava.

Skôr novátorské srdce.

„Do podnikania s drevom nevstúpil chladnokrvnou logikou, ale srdcom.“

Veľmi by ste sa bránili, ak by vám niekto povedal, že výrobou drevených okien vlastne ničíte prírodu?

Drevené okná sú v skutočnosti najekologickejšie. Plastové sú vyrobené z ropy. Energeticky náročné na výrobu, energeticky náročné na likvidáciu. V skutočnosti dokonca ťažko úplne zlikvidovateľné. Drevo je prírodný materiál. V každom smere má samé pozitívne vlastnosti.

Majú ľudia na Slovensku radi drevené okná?

Majú. Chcú ich viac než akékoľvek iné, ale sú náchylní veriť rečiam o tom, že po roku už budú stáť na rebríku a prácne tie drevené okná pretierať a ošetrovať. Alebo že sa im začnú krútiť a praskať. Nič z toho nie je pravda. Napokon však aj tak rozhoduje rodinný rozpočet.

Koľko rokov vydrží drevené okno?

Technológie nám dovoľujú poskytovať desaťročnú záruku na bezúdržbovosť. Ak sa okien zákazník desať rokov nedotkne, je to v poriadku. Ak ich dvakrát do roka ošetrí impregnáciou, budú desiatky rokov ako nové. V prípade drevohliníka sa ani nepokúšame odhadovať životnosť.

Prenikajú drevohliníkové okná do povedomia ľudí, ktorí „len“ rekonštruujú panelákový byt? Nájdu sa takí, ktorí si povedia, že ich chcú?

Ak je niekto ochotný dať do bytu drevené alebo nebodaj drevohliníkové okno, tak je to človek, ktorý to robí z presvedčenia, kvôli prírode, svojim deťom a ďalším vzácnym hodnotám. Kiež by si čo najviac ľudí mohlo postaviť tieto hodnoty nad peniaze.

Máte takýchto zákazníkov?

Máme. A pribúda ich. Títo ľudia dokonca vedia, že ak svoj byt raz náhodou predajú, investícia do okien sa im nevráti, lebo kupujúci nehľadia natoľko na kvalitu okien. Ale vráti sa im to úsporou energie. Na nezaplatenie je aj vnútorné presvedčenie a dobrý pocit z toho, že napomohli ekologickejšej obnove bytového fondu na Slovensku.

Odkiaľ pochádza drevo, z ktorého vyrábate okná? Je zo Slovenska?

Predovšetkým zo Slovenska. Naše dreviny, náš smrek – u nás vyťažený a u nás spracovaný do eurohranolov – je top. Je to mäkká drevina, vynikajúco izoluje a s hliníkom vytvára absolútne bezkonkurenčný okenný systém.

Používajú sa aj iné druhy dreva?

Myslím si, že deväťdesiat percent tvorí smrek, zvyšok dub a červený smrek. Borovica je veľmi populárna v Poľsku, lebo tam jej majú najviac.

Pýtajú sa zákazníci na pôvod dreva?

Áno. Niekedy majú záujem vyslovene o zahraničné druhy dreva. Vtedy ich nabádame, aby o tom ešte popremýšľali. Nedávno bolo v móde exotické meranti. Lenže my nevieme skoro nič o tom, ako sa ťaží. Nemáme nad tým takmer nijaký dohľad, nijakú možnosť to ovplyvniť. Nevieme, či náhodou nepochádza z ťažby, ktorá ničí pralesy alebo iné vzácne porasty. Na tom sa nechceme zúčastňovať. Toto sa snažíme klientom vysvetliť.

Máte šancu aj fyzicky vidieť lesy, z ktorých drevo na okná pochádza? Viete, či ide o primeranú ťažbu, či sa lesy popri nej aj primerane obnovujú?

Eurohranoly nám dodáva overený certifikovaný dodávateľ.

Aký počet stromov treba na výrobu priemerného okna? Dá sa to spočítať?

Myslím si, že by sa to dalo kvantifikovať. Reálne je na oknách – obzvlášť v dnešnej architektúre, kde uprednostňujeme veľké a nedelené zasklené plochy – dreva veľmi málo. Rám tvorí ledva 10 percent. Dokonca aj vo veľkých domoch je v oknách málo dreva.

Na okenné rámy ide zo stromu to najkvalitnejšie drevo. Čo s ostatným? Končí to všetko ako brikety alebo ako palivové drevo? Môžeme vôbec prírode vrátiť, čo jej v podobe dreva na výrobu okien, dverí či domov berieme?

Na výrobu okien berieme zo stromu naozaj len to najkvalitnejšie rezivo spracované do eurohranolov. Ale okraje stromu sú tiež použiteľné. Z toho sa tiež vyrába nábytok. Áno, drevotrieskový, menej ekologický ako pravé drevo, pretože drevotrieska sa mieša s lepmi. Ale spracuje sa to. Podstatné je, aby sme s drevom vedeli narábať ako kedysi gazdovia s tým, čo dopestovali a dochovali – všetko sa využilo, nič nevyšlo nazmar.

Páči sa mi, že ste spomenuli drevotriesku a pripomenuli, že tiež patrí k spracovaniu dreva a istému „širokospektrálnemu“ ekologickému zmýšľaniu.

Áno, pridá sa tam aj nejaká „neekológia“ – lepidlá, ktoré to držia pohromade. Ale spracovalo sa to a je to oveľa lepšie, ako sa odpadu len tak zbaviť a rúbať ďalšie stromy kvôli „čistému“ drevu.

Ak budeme pri stavbe domov i naďalej využívať prírodné materiály, myslíte si, že príroda a naše lesy to vydržia a zostanú tu aj pre ďalšie generácie? Je to udržateľné?

Myslím si, že áno. Na Slovensku máme výbornú klímu a veľa slnečných dní. Tým, že kvalitné drevené okná ušetria veľa peňazí na vykurovaní, vraciame to prírode aj takto. Ak, samozrejme, zároveň vysádzame nové stromy.

Lenže na prvý pohľad sa zdá, že lesy nám miznú pred očami. Môžeme tomu zabrániť?

Sú krajiny, z ktorých sa guľatina nesmie vyvážať. Aj keď jej majú dostatok a sú v tomto smere sebestační, nesmie ísť preč. A takto by sme sa mali pozerať na lesy. Neničíme ich stavbou drevených domov ani uprednostňovaním drevených okien a dreva v interiéri pred umelými alternatívami. Ničíme ich, ak ich prestávame vnímať ako obnoviteľný zdroj a využívame ich ako príležitosť na rýchly zisk. Rozloha lesov podľa oficiálnych údajov rastie, keďže niektoré lúky a pasienky sú preklasifikované ako lesy. Najväčší problém je nesprávne obhospodarovanie lesov. V minulosti sa vysádzali monokultúry, najmä smrekové. Tu dochádza k veľkým škodám, ako napríklad veterné kalamity alebo škodcovia. Biodiverzita však nejestvuje žiadna – podobne, ako v dnešnom poľnohospodárstve.

Veríte, že naše lesy toto všetko zvládnu?

Záleží na kompetentných, ale aj na každom jednom z nás. Na okná pre jeden dom netreba veľa dreva. Navyše, pri dnešnej kvalite ich do stavby zabudujeme raz a zostávajú v nej navždy. Drevohliníkové okná obzvlášť – vydržia minimálne tak dlho, ako samotná stavba. Už aj tým šetríme množstvá energie, jednak kdekoľvek na úseku výroby, potom aj v samotnej domácnosti. A namiesto stromov, ktoré sme vyrúbali kvôli jednej stavbe, môže počas jej životnosti –  počas 60 až 80 rokov – vyrásť niekoľkonásobne viac stromov, ako bolo vyťažených. Lenže treba ich sadiť a obmedziť bezbrehú ťažbu.