Drevo po stáročia bolo jedným zo základných stavebných prvkov, materiálom na výrobu nástrojov a ozdôb, ale bolo aj súčasťou mnohých príbehov, bájí a rozprávok. Ako kedysi, tak aj teraz je súčasťou nášho každodenného života. Vďaka ľudskej fantázii vznikli stovky príbehov, v ktorých drevo ožíva, alebo sa stáva dôležitým symbolom.
Najznámejší drevený chlapček – Pinocchio
Kto by nepoznal príbeh o drevenom chlapcovi, ktorému s každým klamstvom rástol nos? Rozprávku o nezbedníkovi Pinocchiovi napísal v roku 1883 taliansky spisovateľ Carlo Collodi. Vo svete sa stala populárna vďaka tvorcom z dielne Walt Disney. Pinocchia zo začarovaného dreva vystrúhal tesár Gepetto. Originálne talianske meno, Pinocchio, znamená v preklade „borovicové oči“. V knihe, ako aj vo filmovej verzii ho však ostatné postavy nazývajú aj chlapec z duba. Borovica je mäkké drevo a meno „borovicové oči“ mohlo naznačovať, že Pinocchio má dobré srdce a nežné oči.
Z rozprávky až do najslávnejšieho detského baletu
Čajkovského Luskáčik je najobľúbenejším detským baletom na svete. Príbeh dreveného Luskáčika však pochádza už z roku 1816 od nemeckého spisovateľa E. T. A. Hoffmanna. Princ Luskáčik v príbehu zvádza boj s myším kráľom. Figuríny Luskáčika sú dnes pre mnohých symbolom Vianoc a Nemecka. V Európe sa vo forme zvierat a postáv začali vyrábať už v 15. a 16. storočí. Mimoriadnej popularity na celom svete sa im však dostalo vďaka slávnemu Čajkovského baletu. Figuríny sa tradične vyrábali z lokálneho, predovšetkým však tvrdšieho dreva. Podľa nemeckej tradície mali väčšinou podobu vojakov a ich úlohou bolo priniesť šťastie a odohnať zlých duchov. Kým kedysi vedeli lúskať orechy, mnohé moderné luskáčiky majú už len dekoratívnu funkciu.
Legendy a báje
Drevo je súčasťou mnohých gréckych bájí a legiend. K tým najznámejším patrí určite Trójsky kôň, vďaka ktorému Gréci dobyli Tróju. Motív dreva sa však objavuje aj v iných príbehoch. Daidalos bol slávnym staviteľom a sochárom, ktorý vedel dokonale spracovať kov aj drevo. Herakles zase porazil lernskú Hydru vďaka horiacemu drevu. Bohyňa Aténa darovala Aténčanom olivovník.
Okrem Grékov však význam stromov a dreva nájdeme aj u Keltov, Germánov, Egypťanov, Slovanov či vo východných kultúrach. Pre Slovanov bola posvätným stromom lipa, pre Keltov pre zmenu dub, z ktorého sa údajne odvíja aj názov druid. V Egyptskej knihe mŕtvych sa spomína platan, ktorý sa má nachádzať na mieste, na ktorom napokon spočinie duša.
V egyptskom príbehu o dvoch bratoch spred 3000 rokov dokonca život jedného z hrdinov závisí od stromu. Jeden z bratov si položí srdce na kvet akácie a umrie, keď je strom zoťatý. V ďalekej Indii zase pod figovým stromom získal osvietenie Siddhartha Gautama – Buddha. Hinduisti veria, že božstvá prebývajú aj v stromoch. Strom života banyan, takisto typ figového stromu, sa často spomína vo védických textoch ako metafora a reprezentuje troch bohov kozmického stvorenia – Brahmu, Shivu a Vishnu.
Drevo má svoje miesto aj v Biblii
Biblia obsahuje stovky odkazov na rôzne druhy stromov, ktoré sa v biblických časoch nachádzali na území dnešného Izraela. Šalamúnov chrám bol údajne postavený z gréckeho jalovca, cédra a borovice. Kvôli krásnej vôni boli stĺpy vyrobené z červeného santalového dreva. Drevo sa však v Biblii často spomínalo aj zo symbolických dôvodov. Strom poznania, Noemova archa, Šalamúnov chrám, stromy v Getsemanskej záhrade či kríž. Drevo je pevnou súčasťou mnohých biblických príbehov. Údajne by malo symbolizovať spásu.
Vedeli ste, že?
Niektorí ľudia vidia aj za príbehom Pinocchia inšpiráciu v Biblii. Podľa jednej z teórií sa autor inšpiroval v príbehu Ježiša, ktorého pozemským otcom bol tesár. Pinocchio pochádzal zo zázračného duba a autor vraj vnímal Boha ako mocný dub, z ktorého sa narodil Ježiš. Iní si zasa Pinocchia spájajú s príbehom o Jonášovi a veľrybe.
Drevo je súčasťou ľudských životov, ako aj ľudskej predstavivosti. Aký je váš obľúbený príbeh, v ktorom hrá dôležitú úlohu drevo alebo strom?
