Lietajúci hmyz v dreve - pílovka

Zbadali ste doma hmyz podobajúci sa na osu či sršňa? Zbystrite pozornosť. Môže ísť o pílovku, ktorá sa predrala na svetlo sveta z nejakého dreveného výrobku. Aké škody po sebe tento lietajúci hmyz v dreve zanecháva? Čo je preň charakteristické? Prečítajte si viac o pílovke veľkej, ktorá je najškodlivejším druhom pílovky na našom území.

Pílovka veľká – podľa čoho ju spoznáte a aké drevo napáda?

Pílovka veľká (lat. Urocerus gigas) je jedným z najväčších zástupcov blanokrídlovcov u nás. Samce dosahujú dĺžku cca 10 až 30 mm a samice 12 až 40 mm. Vzhľad a veľkosť tohto hmyzu sú doslova paralyzujúce, pretože môže pripomínať obrovského a nebezpečného sršňa. Je to však dokonalý príklad úplne neškodného tvora imitujúceho nebezpečný hmyz. Pre ľudí nepredstavuje žiadnu priamu hrozbu.

Telo dospelej pílovky je pretiahnuté a pozostáva z článkov. Krídla sú podlhovasté a priehľadné. Väčšina tela je čierna, ale líca, tykadlá, nohy a zadoček sú žlté. Samica má na konci tela aj niečo ako žihadlo, no žihadlo to v skutočnosti nie je. Ide o dobre viditeľné kladielko, ktoré používa na kladenie vajíčok a ktoré má približne dve tretiny dĺžky tela. Samce sú menšie, o niečo tmavšie a ich výskyt je menej častý.

Pílovky sa vyskytujú najmä v ihličnatých a zmiešaných lesoch. Ich hlavnými hostiteľmi sú predovšetkým smrek, borovica či jedľa. Zvyčajne napádajú ihličnany, ktoré boli predtým poškodené požiarom či ťažbou, oslabené hmyzom alebo patogénmi. Dobré sú im aj čerstvo spílené stromy či pne. Pílovky sú považované za jedného z najzávažnejších sekundárnych a technických škodcov ihličnatých drevín.

Mohlo by vás zaujímať:

U nás sa možno stretnúť aj s ďalšími druhmi tohto lietajúceho drevokazného hmyzu – s pílovkou čiernou (lat. Xeris spectrum) a pílovkou fialovou (lat. Sirex juvencus). Rovnako ako pílovka veľká napádajú najmä borovice, smreky a jedle.

pílovka fialová
Pílovka fialová

Kladenie vajíčok do dreva

Dospelé pílovky sa vyskytujú najmä v lete a žijú krátko, len niekoľko týždňov. Pohlavne dospelé jedince už neprijímajú potravu, a preto majú málo času na starostlivosť o pokračovanie druhu. Samica nájde vhodné drevo, zapichne doň kladielko a vytvorí v ňom akúsi trubicu, do ktorej umiestni niekoľko vajíčok – zhruba v hĺbke 10 mm. Urobí to bez väčšej námahy vďaka špecifickému tvaru kladielka. To sa skladá z dvoch častí, z ktorých každá je vybavená hrotom a špeciálnymi čepieľkami. Zúbky umiestnené na vnútornej strane kladielka vyhadzujú piliny vznikajúce pri vŕtaní. Jedna samička môže naklásť celkovo až do 650 vajíčok.

Vajíčka nie sú jediným problémom

Zaujímavé je, že okrem vajíčok samice bežne zavádzajú do dreva spóry húb. Keď začnú rásť, pomaly prenikajú do dreva a postupne rozkladajú celú jeho štruktúru. Pomáhajú tak budúcim larvám, pretože tie nevedia stráviť celulózu. Keď sa vyliahnu, vďaka hubám majú hotovú potravu v podobe mycélia.

Pílovka veľká
Pílovka veľká

Larvybiele, niekedy žltkasté a valcovitého tvaru. Majú tri páry nôh a svetlohnedú hlavu. Dosahujú dĺžku maximálne 40 mm, vŕtajú tunely do dreva – živia sa mŕtvym drevom a symbiotickými hubami. Vývoj larvy trvá pomerne dlho – od 2 do 3 rokov, v extrémne suchom dreve až 6 rokov. Na konci vývoja sa larva, ktorá si už vyhĺbila chodbu dlhú až 50 cm (niektoré zdroje udávajú dokonca 80 cm), otočí a zamieri na slobodu. Keď je dostatočne blízko k povrchu, vytvorí kuklu.

Po premene sa dospelý hmyz bez väčších prekážok prehryzie cez drevo a vyletí von. Výletové otvory mávajú priemer 4 až 6 mm.

Ochrana pred pílovkou a čo s napadnutým drevom?

Keďže pílovky (pre niektorých známe aj ako piloritky) obľubujú poškodené drevo, v prvom rade je potrebné starať sa o naše lesy a záhrady tak, že z nich takéto dreviny odstraňujeme. V boji proti nim nám pomáha i lumok veľký, ktorý je pre pílovky predátorom a prirodzene znižuje početnosť tohto drevokazného hmyzu. Jeho samička kladie do lariev píloviek vajíčka a tým bráni ich premnoženiu.

Lumok veľký
Lumok veľký

Problém je, ak sme poškodenie dreva pílovkou nepostrehli a použili sme ho na výrobu nejakých drevených konštrukcií alebo nábytku. Ako už bolo spomenuté, larva môže pôsobiť v dreve až 3 roky, takže môže trvať dlhšie, kým si poškodenie dreva všimneme. Za ten čas môže byť v dôsledku pôsobenia lariev a húb značne narušené a v tom prípade sa už odporúča len jedno – spáliť ho, resp. použiť ako palivové drevo.

Ak ide o drevený výrobok, pri ktorom nie je požiadavka na stabilitu a nosnosť, môžete sa pokúsiť zachrániť ho. Ošetrite ho sanačným prípravkom, ktorý ničí drevokazné huby aj hmyz vo všetkých vývojových štádiách. Pozor však, ak sa vám to nepodarí. Hrozia škody aj na iných predmetoch v blízkosti. Na ceste von z dreva pílovky nemajú problém prehrýzť sa hoci aj kobercom.

Predchádzajúci článokDrevený kompostér: aké sú jeho výhody a rady k zhotoveniu
Ďalší článokDrevený plot – ako naň, aby vydržal čo najdlhšie
Tím Čarodreva tvoríme my: milovníci prírody, ekológie, turistiky, dizajnu, architektúry, ale aj zruční majstri, ktorí našli vášeň v renováciách. Ochrannú ruku nad nami drží Ing. Stanislav Košúth, PhD., ktorý sa venuje práci s drevom asi od svojich 15 rokov. Maturoval na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene v odbore Výroba nábytku. Na Technickej univerzite vo Zvolene pokračoval štúdiom v odbore Drevárske inžinierstvo. Na pôde svojej alma mater niekoľko rokov pracoval ako technik a vedeckovýskumný pracovník. Neskôr sa venoval výrobe nábytku a jeho montáži, od postelí a komôd, až po kuchynské linky. V súčasnosti síce pracuje v inom odvetví, ale výroba nábytku zostala jeho veľkým hobby. Okrem toho rád chodieva na turistiku a venuje sa hubárstvu.