Nenájdete ju nikde inde na Slovensku a mnohí ju vnímajú ako jeden z typických symbolov našej krajiny. Ornamentálna výzdoba čičmianskych drevených domov má presahy aj do iných oblastí, hoci od tej pôvodnej je dnes trocha odlišná. Ako a prečo Čičmanci používali na svoje zrubové domy geometrické vzory, ktoré sú magnetom pre turistov z celého sveta?
Čičmany sú najvyššie položenou obcou v Žilinskom kraji. Do povedomia ľudí sa dostali vďaka ľudovému výtvarnému prejavu už v 19. storočí. K propagácii obce prispel aj etnograf Karol Plicka či známy architekt Dušan Samo Jurkovič (známy je tzv. slovanský výraz kúpeľných domov v českých Luhačoviciach, na ktorých pracoval, alebo čičmianske gazdovstvo postavené podľa jeho projektu na Národopisnej výstave českoslovanskej v Prahe v roku 1895).
Výnimočná ľudová architektúra
K dnešnej podobe tejto rázovitej dedinky prispeli, paradoxne, požiare v prvej polovici 20. storočia, o ktorých informovali dokonca aj zahraničné noviny. Záchranu výnimočnej ľudovej architektúry sa vtedy rozhodol podporiť aj štát. Okrem finančnej pomoci sa dedinčania dočkali dreva zadarmo a neskôr tiež financií na kúpu ďalšieho dreva, avšak pod podmienkou, že zostane zachovaný ráz domov v tradičnom štýle. Ten spočíval v jedinečných ornamentoch, ktorými boli drevené chalúpky zdobené. A tento čičmiansky vzor inšpiruje dodnes.
Maľba ako ochrana dreva
Biele maľby na drevených domoch nemali len dekoračný charakter, ale vznikli ako ochrana dreva – vápno malo ochrániť drevo upravené tesaním, pretože steny domov sa pri stavbe stesávali do roviny. Ornamenty zdobili najskôr len poschodové domy, ktoré mali takto upravené trámy, a zároveň tak odlišovali domy bohatých od chudobných. Koncom 18. storočia sa skresávanie trámov aj výzdoba rozšírili aj na ostatné chalupy, pričom zdobenie sa používalo len na domy, nikdy nie na hospodárske budovy.
Ornamenty zdobiace čičmianske zrubové domy vychádzajú z miestnej výšivky a ich vývoj súvisí s niektorými historickými udalosťami v obci v 19. a 20. storočí. Pôvodná maľba na poschodových domoch mala podobu typických bielych obrubových pásov v spodnej časti, na rohoch a okolo dverí. Biele pásy dopĺňali ornamentálne prvky, ako lomená vlnovka doplnená trojcípym lístkom. Aj keď ozdobných prvkov bolo pomenej, používali sa efektne. Samostatne sa maľoval ležatý kríž, teda X, ktorý zdobil rezy jednotlivých trámov na rohoch domov. Bez spájania s inými prvkami sa používal ešte obdĺžnik.
Z domov bohatých aj na ostatné drevenice
Po tom, ako sa okrem poschodových domov začali zdobiť aj ostatné drevenice, nastala zmena v používaní vzorov a rozšírili sa aj na plochu, ktorá predtým zostala voľná. V poslednej etape, keď sa ustálil typ maľby na prízemných domoch, sa začala používať pásová výzdoba – rovnaký vzor sa aplikoval po celej dĺžke trámu, nezávisle od susedných trámov. Keďže výzdobe sa venovali ženy, výber ornamentov závisel od samotnej maliarky. K lomenej vlnovke pribudla oblá a krížiky sa už nepoužívali len na priečnych rezoch trámov, ale aj pozdĺž celej steny. Od druhej polovice 19. storočia bol citeľný ústup výzdoby, ktorú nahrádzalo bielenie celých stien v snahe dosiahnuť murovaný vzhľad a zakryť niektoré poruchy na domoch.
Ornamentálna maľba by možno časom zanikla úplne, nebyť požiaru v roku 1921 a snahy o záchranu typickej architektúry Čičmian. Na maľovanie sa vtedy použilo výhradne vápno a tenší štetec, čím vznikli aj tenšie línie. K pôvodným prvkom pribudli ornamenty prevzaté z miestnej výšivky – kruh, geometrizované srdce, ležaté S (baranie rohy) či kosoštvorec – a na rohoch sa ustálili krížiky a kruhy.
Radenov dom
Časť obce so zrubovými domčekmi s typickou bielou maľovkou bola v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Posledným zachovaným poschodovým zrubovým objektom v Čičmanoch je tzv. Radenov dom, ktorý bol postavený v roku 1924. Dnes v ňom nájdete národopisné múzeum s expozíciou dokumentujúcou históriu Čičmian.
Inšpirácia čičmianskym ľudovým ornamentom
Inšpirácia folklórom je už niekoľko rokov trendom a čičmiansky vzor sa od Olympijských hier v Londýne v roku 2012 pravidelne objavuje na oblečení našich športovcov. Vzory z dreveníc sme mohli okrem oblečenia vidieť aj na ponožkách olympionikov v Riu v roku 2016, o čo sa postarala značka Puojd. Pre dizajn inšpirovaný Slovenskom sa rozhodla i Železničná spoločnosť Slovensko, ktorá pre modernizované a nové vozne najvyťaženejších liniek vybrala poťahy práve s motívom čičmianskeho vzoru. Ako limitovaná edícia sa typické srdiečka, vlnky a krížiky objavili aj na ikonických teniskách Vans a o obľube tohto motívu svedčí aj mnoho výrobkov na portáli Sashe – charakteristické ornamenty tam nájdeme na motýlikoch, kravatách, tričkách, šperkoch či taškách.
Vedeli ste, že?
Ornamentálna výzdoba bola formou ochrany dreva. Natieranie vápnom (bielou hlinkou) malo drevo ochrániť pred vlhkosťou a hmyzom. Pôvodne sa robilo v spodnej časti domov a na ich rohoch, neskôr sa výzdoba rozšírila na celé vonkajšie steny. Ornamenty zdobili najskôr len domy bohatých, postupne sa rozšírili na všetky domy okrem hospodárskych budov. Maľovali ich miestne ženy voľne rukou, teda bez predkresľovania.
