Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno. Svoje o tom vie aj sympatický Michal Fiľo, ktorý sa väčšinu svojho života „točí“ práve v remeselnom kruhu. Ľudová tvorba mu vniesla do života nespočetné množstvo zážitkov, o ktorých sme sa spolu s ním s chuťou porozprávali. A keďže je lektorom v ÚĽUV-e (Ústredie ľudovej umeleckej výroby), nevynechali sme ani mimoriadne zaujímavú tému – začiatky drevorezby a rezbárstva.
Pán Fiľo, v remeselnej obci, a nielen na Slovensku, ste vnímaný ako človek s mnohými skúsenosťami a širokým rozhľadom. Môžete našim čitateľom priblížiť oblasti vašich záujmov a zručností?
Medzi moje záujmy patrí výroba a prezentácia ľudových hudobných nástrojov, fujár a píšťal. V posledných rokoch sa vo veľkej miere venujem aj organizovaniu podujatí, ako napríklad Pastierske Vianoce, Máj Zelený či Celoslovenské stretnutie fujaristov v Čičmanoch. Spolu so synom tiež sprostredkúvame školy hry na fujary a píšťaly, tvorivé dielne či prednášky týkajúce sa pastierskych hudobných nástrojov. Keďže sa výrobe a hre na fujare venujem už od roku 1984, spomenuté záujmy sa stali prirodzenou súčasťou nielen môjho profesijného, ale aj súkromného života.
V minulosti ste práve hraním na fujare vítali Svätého Otca Jána Pavla II. v Banskej Bystrici a taktiež ste účinkovali v Paríži pri príležitosti prijatia fujary do Svetového dedičstva UNESCO. Čo znamenajú takéto pocty pre človeka s remeslom v srdci?
Práve tieto dve udalosti zanechali vo mne zážitky, keď pri spomienke na ne cítim zimomriavky na tele. Svätý Otec Ján Pavol II. bol osobnosťou, ktorá spájala národy, a čo je hlavné, vedel svojou charizmou a dobrom nadchnúť a získať si priazeň mladých ľudí.
Rovnako silnou udalosťou je pre mňa možnosť účinkovať v Paríži pri príležitosti zápisu fujary do Svetového dedičstva UNESCO. Bol som hrdý na to, že som Slovák a že fujare a jej hudbe, ktorá pochádza z dedinského a pastierskeho prostredia, sa dostalo takej pocty. Samozrejme, veľká vďaka patrí aj všetkým tým, ktorí sa o to zaslúžili – na čele s pánom profesorom Oskárom Elschekom.
Pekné spomienky a zážitky som si tiež doniesol z pracovných ciest, počas ktorých som prezentoval fujaru na rôznych podujatiach v zahraničí, ako napríklad v Holandsku, Anglicku, Nemecku, Fínsku, Izraeli či v Číne. Mojou srdcovou záležitosťou je už niekoľko rokov organizovanie Celoslovenského stretnutia fujaristov v Čičmanoch.
Podobných zážitkov a pôct sa však človeku pravdepodobne nedostane len tak. Predpokladáme, že sa za tým skrývajú roky driny. Ako ste sa teda vlastne dostali nielen k hraniu na fujare, ale aj k samotnému rezbárstvu?
Keďže som vyrastal v rázovitej obci na Horehroní, v Heľpe, tak som sa s remeslom stretával už odmalička. Kontakt s remeslom som nadviazal počas Horehronských dní spevu a tanca, na ktorých som sa zúčastnil ako divák. Počas tohto podujatia som sa prvýkrát stretol s výrobcami a interpretmi pastierskeho hudobného nástroja, fujary. Zvuk fujary sa mi zapísal ako úžasné spojenie hráča a nástroja, keď interpret prostredníctvom hry a spevu prerozprával pocity, ktoré práve prežíval.
„Remeslo som chcel vždy robiť poctivo a z úcty k našim tradíciám a predkom, ktorí nám ich odovzdali.“
Po odchode do Banskej Bystrice, kde som získal zamestnanie, som sa viac začal zaujímať o jednotlivé remeslá. Veľký vplyv mal na mňa určite aj môj kolega v práci, ktorý sa venoval výrobe fujár a píšťal. To ma inšpirovalo a postupne som vnikal do tajov výroby týchto nástrojov. V tom čase nebolo také jednoduché získať rady a informácie týkajúce sa výroby, pretože majstri si svoje nadobudnuté skúsenosti nechávali pre seba. Jedným z významných majstrov, ktorí ma zasvätili do tajov výroby a hry na fujaru a píšťalky, bol pán Ladislav Libica. Práve on ma pozitívne ovplyvnil v tomto smere a zároveň sa mi stal vzorom.
Ak by chcel niekto pokračovať vo vašich šľapajach, prípadne sa naučiť základom drevorezby, ako a kde by mohol začať?
Jednou z možností zažiť toto remeslo a naučiť sa ho je organizácia ÚĽUV, v ktorej 16 rokov pracujem ako lektor v rezbárskej dielni. Záujemcovia o výrobu fujár a píšťal majú možnosť získať všetky informácie a zručnosti na jednom mieste, konkrétne počas kurzov, ktoré sa uskutočňujú v Regionálnom centre remesiel (RCR ÚĽUV) v Banskej Bystrici. Za dôležité považujem spomenúť, že ako jediná inštitúcia na Slovensku máme vo svojom vzdelávacom programe zahrnutú práve výrobu fujár a píšťal.
„Vzhľadom na moje neľahké začiatky som sa rozhodol, že budem svoje získané skúsenosti ochotne odovzdávať ďalším generáciám. Mojou veľkou túžbou je, aby sa toto remeslo zachovalo.“
Ako sa dá na takéto kurzy prihlásiť a čo všetko sa môže na nich nádejný rezbár naučiť?
Jednou z foriem získania informácií o našich vzdelávacích programoch je navštívenie webovej stránky www.uluv.sk. Zároveň sa snažíme ľudí osloviť aj počas rôznych organizovaných podujatí, kde prezentujeme kurzy, ktoré ponúkame. Ďalšou z možností je tiež osobný či telefonický kontakt so zamestnancami tejto organizácie. Čo sa týka mojej rezbárskej dielne, účastníci kurzu sa v nej môžu naučiť základy drevorezby, rezbu reliéfu, vruborez, linkový rez, vyrobiť si črpák, drevený vahanec, lyžice, lyžičník, pastiersku palicu, alebo si vyskúšať metódy, ako vylievanie cínom, vybíjanie mosadzným plechom či spracovanie rohoviny.
Musia si záujemcovia o vaše kurzy zabezpečiť aj nejaké špeciálne vybavenie a náradie, alebo sa o všetko postaráte v ÚĽUV-e?
Záujemca o jednotlivé remeslo získa pri zakúpení kurzu „všetko v jednom“: odborného lektora, náradie, s ktorým počas kurzu pracuje, materiál a taktiež množstvo informácií. V prípade pretrvávajúceho záujmu o nadobúdanie zručností v danom remesle aj po skončení kurzov ochotne poskytujeme informácie o možnosti neskoršieho získania materiálu a náradia.
Keďže sme sa pristavili pri spomínaných základoch a začiatkoch drevorezby, skúste nám podrobnejšie načrtnúť, ako zmieňované kurzy prebiehajú? Za akú dlhú dobu dokážete niekoho naučiť napríklad výrobu píšťalky?
Pri výrobe pastierskych hudobných nástrojov je dôležitá postupnosť absolvovania jednotlivých kurzov, konkrétne – výroba koncovky a následne výroba šesťdierkovej morenej píšťalky, šesťdierkovej vyrezávanej píšťalky a až na záver výroba fujary. Dôvodom je nutnosť získať zručnosť pri výrobe najdôležitejšej časti týchto nástrojov, ktorou je tónotvorné zariadenie – nazývané aj „okienko“. Všetky spomenuté kurzy sú stanovené v rozsahu 30 hodín, rozložené na 10 stretnutí po 3 hodiny raz za týždeň.
Každý kurz sa začína úvodnými informáciami, teoretickým základom a ukážkou spôsobu výroby. Účastníci prejdú počas kurzu jednotlivými fázami výroby, ako napríklad vŕtanie nebožiecom, opracovanie dreva, hobľovanie, zhotovenie okienka, práca rašpľou, brúsnymi papiermi, rezbárskymi nožíkmi, olejovanie, morenie či vyrezávanie.
„Získanie zručnosti je veľmi individuálne. Počas kurzov nadobudnú účastníci základy výroby. Zároveň sa ich snažíme nasmerovať tak, aby mohli pokračovať a zdokonaľovať sa vo výrobe.“
Predpokladáme však, že drevorezba nie je úplne pre každého. Alebo sa mýlime? Aké vlohy musí mať človek, aby dokázal vdýchnuť drevu nový život? Čo je dôležité vedieť a uvedomiť si, keď chceme začať s drevorezbou?
Väčšina ľudí si myslí, že drevorezba je doménou mužov alebo len tých šikovných a zručných. Tomuto názoru by som rád oponoval. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že trpezlivosťou účastníka a dobrým prístupom lektora sa dá veľa dosiahnuť. Moje kurzy absolvovalo niekoľko žien a musím potvrdiť, že boli veľmi šikovné a osvojili si prácu s drevom a rezbárskym náradím. Niektoré z nich dodnes vo výrobe pokračujú.
Keďže vyrezávanie z dreva je zdĺhavou činnosťou, ktorá si vyžaduje trpezlivosť, akých chýb by sa mali podľa vás vyvarovať začínajúci rezbári?
Začínajúci rezbári by mali v prvom rade spoznať vlastnosti jednotlivých materiálov (druhov dreva), s ktorými budú pracovať. Zároveň je dôležité počúvať rady starších majstrov a používať kvalitné náradie.
Zostaneme pri trpezlivosti a zároveň sa vrátime k fujarám, ktoré sú takpovediac jednou z „výstavných skríň“ vašich zručností. Ich výroba asi nebude záležitosťou jedného či dvoch dní. Koľko času vám to zaberie?
Vzhľadom na to, že fujaru vnímam ako kráľovnú medzi ľudovými hudobnými nástrojmi, snažím sa k jej výrobe pristupovať s úctou a dodržiavam tradičné spôsoby výroby. Celý proces sa začína hľadaním vhodného dreva počas vegetačného obdobia. Nasleduje jeho sušenie, v mojom prípade dva roky a viac. Samotná výroba fujary, od vŕtania až po povrchovú úpravu, trvá 80 až 100 hodín. Dĺžka procesu výroby tiež závisí od typu a množstva výzdoby jednotlivých častí fujary.
A aké drevo je na výrobu fujár, prípadne iných rezbárskych výrobkov najvhodnejšie? Musí spĺňať nejaké špecifické požiadavky a parametre?
Na výrobu fujár sú vhodné tvrdé druhy dreva, akými sú baza, javor, jaseň a agát. Pri mojich začiatkoch výrobcovia často zdôrazňovali, že drevo na výrobu fujár by nemalo počuť žblnkot vody a spev kohúta. To znamená, že drevo by malo rásť mimo obydlí a vodných tokov, najlepšie v horskom prostredí. Čím má drevo tvrdšie podmienky na rast, tým je kvalitnejšie a vhodnejšie na výrobu fujár a píšťal. Pri základoch drevorezby, reliéfov a plastík je najvhodnejšie lipové drevo – vzhľadom na jeho hustotu.
Pán Fiľo, veríme, že vaše inšpiratívne slová rozpália v nejednom milovníkovi dreva z radov našich čitateľov záujem o začiatky drevorezby, pri ktorých ich budete v ÚĽUV-e ochotne sprevádzať aj vy. Čo by ste na záver odkázali takýmto nádejným rezbárom a aj všetkým našim čitateľom?
Som rád, že môžem svoje nadobudnuté skúsenosti prostredníctvom ÚĽUV-u odovzdávať záujemcom o ľudovú tvorbu. Zadosťučinením je pre mňa skutočnosť, keď surové drevo pod mojimi rukami ožíva. Začínajúcim výrobcom by som rád odkázal, aby ich prípadný neúspech neodradil, pretože svojimi výrobkami môžu v budúcnosti robiť radosť tým, ktorí budú tieto produkty používať. Na záver by som rád poďakoval všetkým lektorom, majstrom a umelcom za to, že ich umením robia tento svet krajším.
Ďakujeme za rozhovor.
