Tu niet o čom polemizovať. Schodisko môže byť nutná spojnica medzi prízemím a vyšším podlažím, ale aj pulzujúca tepna celého domu. V jednom i v druhom prípade by mal jeho návrh a výpočet prejsť rukami odborníka.
Nepatrí len na zámok
Rozmach nízkoenergetických a pasívnych domov zrejme urobí zo schodísk opäť poriadne diskutovanú tému. Očakáva sa, že výstavba členitých prízemných bungalovov ustúpi starým známym poschodovým domom. Samozrejme, v modernom kompaktnom zhotovení. Takéto riešenie ponúka úsporný energetický štandard bývania za mimoriadne rozumnú cenu. No a práve to znamená, že schodiská čaká masívna renesancia.
Krásne schody môžu vyzerať rôzne: kombinácia kovu a skla, murované či železobetónové doplnené rafinovaným obkladom a netradičným zábradlím. Ale drevo je drevo. Obzvlášť v spojení s modernými materiálmi, dômyselným presvetlením a pedantným remeselným vyhotovením. Necháte sa zlákať?
Schody sú investícia
Ak sa chystáte stavať dom, v ktorom budú drevené interiérové schody, rátajte s tým, že pôjde o jednu z hlavných investícií. Kvalitné, na mieru a bezchybne zhotovené schodisko môže stáť s montážou aj do 10-tisíc eur.
Dobrá správa je, že takéto schodisko vydrží dlhé desiatky rokov – jeho pôvab sa nemení a v dome takmer nepotrebuje údržbu. Horšia správa je, že cenovo dostupnejšie sú vždy trošičku mäkšie dreviny, takže po takomto schodisku by sa nemalo šliapať v topánkach – nehovoriac o tvrdých podrážkach či podošvách zašpinených zmesou kamienkov a blata.
Moderné drevené schodiská sa vyrábajú z bukového, dubového, javorového alebo jaseňového dreva. Buk je považovaný za cenovo najdostupnejšiu možnosť, a to pri zachovaní pevnosti, nosnosti a odolnosti nášľapných plôch i celej konštrukcie.
Schody sú dominantný solitér
Schodiská roztvárajú nečakaný priestor pre fantáziu dizajnérov a architektov. Stále viac ich vnímame ako solitérne nábytkové kusy. Čo ponúka trh?
- Najrozšírenejším typom sú aj dnes tzv. schodnicové schodiská. Najčastejším konštrukčným materiálom na ich výrobu je kov. Lacnejšou možnosťou je povrchovo upravovaná oceľ, exkluzívnejšou antikoro. Výsledkom sú pevné a odolné, dizajnovo často veľmi vydarené schodiská, ktoré nezaťažujú interiér svojou ťažkopádnosťou. Pôsobia však chladným dojmom. Práve ten sa zmierňuje kombináciou s teplejšími materiálmi, spomedzi ktorých drevo jednoznačne víťazí. Tieto schodiská môžu byť rovné alebo zatáčané, s podestami alebo bez nich, s najrozličnejšími typmi zábradlí, vrátane sklenených.
- Príslovie „v jednoduchosti je krása“ najviac vystihujú tzv. samonosné schodiská. Sú snáď najrafinovanejšie zo všetkých. Vyvolávajú pocit, akoby ich ktosi len tak vložil do priestoru. V skutočnosti ide o dômyselné konštrukcie, v ktorých je drevo spoľahlivý partner na vytvorenie a následne aj vyjadrenie ich individuálnej krásy. Nenechajte sa však pomýliť: aj pri výrobe týchto schodísk sa bežne používajú kovové prvky. Akurát nie vždy bývajú priznané. Na princípe samonosnej konštrukcie vznikajú v súčasnosti snáď najkrajšie a najoriginálnejšie interiérové schodiská.
- Murované alebo betónové (železobetónové) schodisko sa v interiéroch uprednostňuje v chodbách a zádveriach – teda vtedy, keď nemá byť výrazným interiérovým prvkom. Fandia mu však aj milovníci tradícií – nášľapné stupne nechajú obložiť drevom a zábradlie zveria do rúk umeleckého kováča. Výsledkom môže byť krásne schodisko za mimoriadne priaznivú cenu. Kameňom úrazu býva nepresnosť pri výstavbe. Každá krivosť sa znásobí práve pri obkladaní schodiska drevom.
Najčastejšie chyby schodísk
Nočnou morou niektorých ľudí sú úzke, strmé a tmavé schodiská s nerovnomernými stupňami a takým nízkym stropom, až sa boja o celistvosť svojej lebky. Ak sa im o nich sníva, strhávajú sa zo spánku. Ich strach nie je iracionálny.
Odborníci sa zhodujú, že presne toto sú najčastejšie chyby svojpomocne budovaných schodov. Schody musia byť nielen funkčné a pekné. Aj keď sa s nimi možno vyhrať na tisícky spôsobov, vždy majú byť najmä bezpečnou stavebnou konštrukciou. Na Slovensku preto platia prísne normy:
Schody musia:
- zodpovedať výpočtovému vzorcu, ktorý vychádza z priemernej dĺžky ľudského kroku (podľa normy ide o 63 cm), teda vychádzať z premisy – čím kratší stupeň, tým vyšší a strmší schod a opačne,
- mať minimálnu šírku schodiskového ramena 90 cm,
- mať optimálnu výšku jedného stupňa 15 až 18 cm,
- mať minimálnu „hĺbku“ stupňa 25 cm – inak nie je schod bezpečný pri zostupe,
- mať zábradlie – bez neho neprejde dom kolaudáciou,
- prechádzajúcemu človeku dovoliť pohybovať sa po nich vzpriamene a s dostatočným priestorom nad hlavou.
Schody nesmú:
- vyviesť prechádzajúceho človeka z prirodzeného rytmu chôdze,
- mať nerovnakú výšku a „hĺbku“ stupňov,
- mať výšku jedného stupňa viac než 20 cm – aj táto hraničná hodnota je prípustná iba do pivnice alebo povaly,
- mať v rodinnom dome či mezonetovom byte v rade viac než 18 stupňov,
- zostať bez osvetlenia – iba denné svetlo nestačí. Schody dokonca nie sú bez pridaného osvetlenia bezpečné ani predtým, než sa vonku zotmie.
Nezabúdajte
Dom so zlým schodiskom neprejde kolaudáciou. Pracovníčku stavebného úradu nebude zaujímať, že ten prazvláštny útvar, na ktorom človeku „nevychádza krok“, je dielom vychyteného dizajnéra či nebodaj stromu, ktorý poslúžil svojou drevnou hmotnou.
Vysnívané schodisko radšej zverte do rúk odborníkov. O nič neprídete – krása dreva bude vaša a môže vás tešiť celý život. Projektant k tomu dodáva: „Jednoduchšie a lacnejšie je potrápiť sa s návrhom vo fáze projektovania alebo aj tesne pred výstavbou, než búrať zle vypočítané rozostavané alebo dokonca hotové schodisko. Obzvlášť, ak je drevené.“
