Opaľovanie dreva je technika, ktorej prínos preveril čas a v oblasti stavebníctva, architektúry a dizajnu patrí v súčasnosti k vyhľadávaným spôsobom úpravy dreva. Aj pod rukami domácich majstrov vznikajú esteticky atraktívne projekty so zvýraznenou kresbou dreva. Predĺženie životnosti dreva je vítaným bonusom. Poďme si povedať viac o tom, aké postupy pri opaľovaní dreva dodržať, na čo opaľované drevo použiť a s čím počítať, aby ste sa dopracovali k výsledku podľa vašich predstáv.

Úprava dreva, ktorej prednosti preveril čas

Opaľovanie dreva, ako sme už písali v jednom z našich článkov, nie je žiadnou novinkou. Dôkazom toho je napríklad stará japonská technika konzervácie dreva ohňom, ktorá nesie pomenovanie shou sugi ban (vo voľnom preklade spálené cédrové drevo). Na povrchu dreva sa pôsobením ohňa vytvára zuhoľnatená vrstva, ktorá má v súvislosti s drevom podobné vlastnosti ako vrstva moridla či oleja. Môže mať šupinatý vzhľad, čo nevyhovuje väčšine domácich projektov, preto sa vrchná spálená vrstva kefuje alebo brúsi, aby sa odhalila kresba dreva a kontrast medzi mäkšími a tvrdšími časťami.

Opálené drevo prestáva byť lákadlom pre drevokazný hmyz a huby a má vyššiu povrchovú odolnosť. A hoci je oheň pre drevo jedným z najväčších nepriateľov, pri kontrolovanom pôsobení iba do hĺbky niekoľkých milimetrov robí drevo, paradoxne, viac odolnejším voči prípadnému požiaru.

Fasáda domu z opaľovaného dreva

Opaľované drevo a jeho rozmanité využitie

Opaľované drevo nájdete ako v interiéri, tak aj v exteriéri. Ošetrujú sa ním nosné prvky altánkov a drevených terás. Vidieť môžete celopovrchové fasády z opaľovaného dreva, drevené lavice, záhradné ležadlá či hojdačky s typicky tmavým sfarbením.

V interiéri sa opaľované drevo využíva na výrobu nábytku, menších úžitkových a dekoračných prvkov. Na úvod si vyskúšajte prácu na menších kusoch dreva a pozorujte, ako drevo pracuje. Vďačným zoznamovacím projektom je kuchynská doska na krájanie, debnička pretvorená na policu, vešiak v predsieni či drevená rímsa nad krb. Ak sa vám táto technika zapáči, originálny vzhľad môžete dopriať nočným stolíkom, posteli, obkladu stien či dokonca podlahe.

Doska na krájanie upravená technikou opaľovania

Aké drevo je vhodné na opaľovanie?

Polovicou úspechu (a budúceho nadšenia) je správny výber dreva. V Japonsku sa technikou opaľovania dreva ošetruje predovšetkým japonský červený céder – Cryptomeria japonica. V našich podmienkach je vhodné siahnuť po tvrdších listnatých druhoch dreva, akými sú agát, jaseň, dub, alebo po ihličnanoch ako smrekovec či borovica. Odporúčame vyhnúť sa exotickým drevinám, ktoré sú veľmi husté, prirodzene bohaté na oleje a iba s veľkým úsilím na povrchu karbonizujú.

Opaľovanie dubového dreva

Osem rád skôr, než začnete opaľovať

  1. Ak nemáte s opaľovaním dreva skúsenosti, začnite najskôr na odrezkoch, aby ste si vyskúšali, ako konkrétny druh dreva na pálenie ohňom zareaguje.
  2. Platí, že drevo nemusíte pred opaľovaním brúsiť. Vzniká totiž nový povrch, s ktorým budete ďalej pracovať. Čo môžete zbrúsiť, sú prípadné triesky či veľké ryhy, a to brúsnym papierom so zrnitosťou 150 alebo s hrubším.
  3. Horáky napojené na propán-butánové fľaše poskytujú vo všeobecnosti najlepšiu kontrolu nad silou plameňa. Môžete nastaviť jeho veľkosť a intenzitu. Teplovzdušná pištoľ sa dá tiež dobre regulovať (jednou z funkcií môže byť dokonca možnosť nastavenia vhodnej teploty), opaľovanie však môže byť zdĺhavejšie.
  4. Pri opaľovaní by ste na dosiahnutie rovnomerného výsledku mali udržiavať horák (hlavu pištole) v rovnomernej vzdialenosti od dreva a pohybovať sa v smere vlákien.
  5. V dreve sa nachádzajú mäkšie a tvrdšie časti. Mäkké časti tmavnú omnoho rýchlejšie. Ak chcete následným brúsením vytvoriť charakteristické kontrasty, mali by ste pracovať dovtedy, kým dosiahnete rovnomerne tmavú farbu po celom povrchu. Ide o opálenie do hĺbky 2 – 3 mm.
  6. Plameň držte na vybranej ploche niekoľko sekúnd a po sčernení sa posuňte ďalej. Ak sa na dreve začnú objavovať prasklinky, oddiaľte plameň od opaľovaného povrchu.
  7. Pracujte vonku, znížite tým riziko vdýchnutia dymu (pri opaľovaní dreva vzniká okrem iných nebezpečných plynov aj väčšie množstvo oxidu uhoľnatého). Vo vašej blízkosti nesmú byť prítomné chemické horľaviny ani ľahko horľavé materiály. Používajte ohňovzdorné rukavice a v blízkosti majte hasiaci prístroj alebo zdroj vody.
  8. Nepracujte vo vetre. Vietor unáša plameň, ktorý je náročné dostať pod kontrolu. Na dreve potom vznikajú tmavé nerovnomerné machule.

Opaľovanie dreva – postup č. 1

Kým v Japonsku prebieha opaľovanie drevených hranolov v ohnisku, u nás sa uchytilo najmä opaľovanie plynovým horákom alebo teplovzdušnou pištoľou. V oboch prípadoch máte vo svojich rukách rovnomernosť, s akou oheň opaľuje drevo, a nespoliehate sa na náhodné „oblizovanie dreva“ plameňmi.

Prvý postup patrí k najjednoduchším a je určený skôr pre menšie hobby výrobky s umiestnením v interiéri. Drevo totiž plameňu vystavíte iba na krátky čas, aby zafarbil mäkšie časti dreva. Spôsobí zhnednutie, nie zuhoľnatenie. Už po pár sekundách budete svedkami toho, ako sa kresba dreva zvýrazňuje a drevo nadobúda charakteristickú patinu. Konzervácia ohňom však nie je na všetkých miestach úplná a drevo bude bez ochrany vhodným náterom naďalej ohrozené vlhkosťou a škodcami.

Opaľovanie dreva – postup č. 2

Čo sa stane s drevom, do ktorého sa oheň zahryzne vo väčšej miere? Ak plameň zuhoľnatie celú povrchovú vrstvu, máte istotu, že zasiahol aj tvrdšie drevo, nielen najmäkšie prírastky. Takýto čierny povrch je po vychladnutí mierne šupinatý a máte dve možnosti, ako s ním ďalej pracovať. Buď ho ponecháte v prirodzenom zuhoľnatenom stave, keď nájde uplatnenie napríklad ako exteriérový obklad s vysokou odolnosťou voči vplyvom prostredia, alebo vezmete do ruky kefu a odhaľovanie krásy dreva sa môže začať.

Drevo sa nechá vychladnúť aspoň 15 – 20 minút a následne sa pristupuje ku kefovaniu v smere vlákna. Uhlíky sa rozpadajú a odhaľuje sa výrazne kontrastná kresba dreva. Čím dlhšie budete povrch čistiť, tým bude svetlejší. Pred pokračovaním sa treba zbaviť sadzí, prachu a posledných zbrúsených zvyškov. Nezabudnite preto zotrieť drevo vlhkou handrou, prípadne môžete použiť vzduchový kompresor. Takto upravené drevo je vyhľadávané na výrobu zábradlí, prístreškov, rustikálneho nábytku a interiérových doplnkov.

Aplikácia ochranných náterov

O opaľovaní sa hovorí ako o jednom zo spôsobov, ako bez použitia chémie drevo zakonzervovať na desiatky rokov dopredu. Platí to najmä v prípade komplexnej karbonizácie povrchu, bez odkrývania brúsením. Myslite však na to, že každé drevo inak interaguje s prostredím a je dobré byť o krok vpred pred škodcami a pôsobením vlhkosti.

Brúsený povrch si vyžaduje povrchovú úpravu, aby sa posilnila jeho odolnosť voči vonkajším vplyvom. Vhodnou voľbou sú napríklad prírodné exteriérové alebo interiérové oleje. Ak bude opálené drevo v kontakte s potravinami (doska na krájanie, debnička na pečivo), zvoľte olej na drevo vhodný na styk s potravinami. Zvlášť ak malo opálenie len dekoratívny charakter a je iba na vybraných častiach dreva či len povrchové, výrobky určené do exteriéru je nutné ošetriť impregnáciou na ochranu voči drevokazným škodcom a hubám. Pred poveternostnými vplyvmi ho môžu chrániť napríklad bezfarebné lazúry, ktoré neprekryjú vzor opálenia a zároveň zvýšia jeho odolnosť.

Tip

Na ochranu pred škodcami môžete použiť napríklad Bori impregnáciu s biocídom W či Belinku Base. Na ne môžete aplikovať bezfarebné lazúry, napríklad Bori tenkovrstvovú lazúru alebo Belinku Lasur.

Helios Helios Helios Helios Helios Helios
Predchádzajúci článokInfografika: Ochrana drevených povrchov pred sezónou a po nej
Ďalší článokSYNDROM DESIGN: Všetko je len o kreativite, ktorej sa medze nekladú
Tím Čarodreva tvoríme my: milovníci prírody, ekológie, turistiky, dizajnu, architektúry, ale aj zruční majstri, ktorí našli vášeň v renováciách. Ochrannú ruku nad nami drží Ing. Stanislav Košúth, PhD., ktorý sa venuje práci s drevom asi od svojich 15 rokov. Maturoval na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene v odbore Výroba nábytku. Na Technickej univerzite vo Zvolene pokračoval štúdiom v odbore Drevárske inžinierstvo. Na pôde svojej alma mater niekoľko rokov pracoval ako technik a vedeckovýskumný pracovník. Neskôr sa venoval výrobe nábytku a jeho montáži, od postelí a komôd, až po kuchynské linky. V súčasnosti síce pracuje v inom odvetví, ale výroba nábytku zostala jeho veľkým hobby. Okrem toho rád chodieva na turistiku a venuje sa hubárstvu.