Drevo je neodmysliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Poznať jednotlivé druhy dreva a ich špecifické vlastnosti je dôležité nielen pre remeselníkov a stolárov, ale aj pre bežných spotrebiteľov, ktorí sa chcú rozhodnúť správne pri výbere materiálu na rôzne stavebné konštrukcie, nábytok a mnohé ďalšie výrobky. V nasledujúcom prehľade vám predstavíme najčastejšie druhy dreva, ich charakteristiku a použitie. V snahe o lepšiu orientáciu sú rozdelené do troch kategórií:
Ak vás zaujímajú podrobnejšie informácie, o mnohých z drevín sa dočítate viac v samostatných článkoch, ktoré sú uverejnené v našom magazíne.
Domáce ihličnaté druhy dreva
Borovica
Charakteristika: Drevo s červenkastým až hnedým sfarbením jadra, svetlou beľou a výraznejšou kresbou. Vyznačuje sa vyšším podielom živice, vďaka čomu je odolnejšie. Je mäkké, ľahké a pružné.
Nevýhody: Má väčšie sklony k modraniu, horšie sa natiera a morí. Borovicové drevo obsahuje množstvo hrčí, preto sa ťažšie opracúva a brúsi.
Využitie: Vďaka svojim vlastnostiam nachádza široké priemyselné uplatnenie. Vyrábajú sa z neho tatranské profily, trámy, nábytok, interiérové podlahy aj terasové podlahy, ako aj ďalšie prvky určené do exteriéru, ako sú obklady fasád, okná a dvere.
Jedľa
Charakteristika: Svetlé drevo so žltobielym, sivým a ružovkastým nádychom s výraznejšou textúrou a pravidelným rastom. Patrí k mäkším a pružným druhom dreva, na dotyk je jemnejšie. Ľahko sa opracúva, štiepa, suší aj morí. Jedľa nemá živičné kanáliky (ako napríklad borovica alebo smrek), a teda jej drevo neobsahuje živicu. Pri poranení kôry však vyteká tekutina, ktorá sa tiež nazýva živica a využíva sa napríklad v liečiteľstve (napr. živica jedle balzamovej či jedle bielej).
Nevýhody: Má väčší podiel hrčí a je menej trvácne než smrek či borovica. Horšie sa impregnuje, časom môže šedivieť a černieť.
Využitie: Uplatňuje sa v stavebníctve, najčastejšie ako stavebné rezivo, ale aj na strešné konštrukcie, rámy drevostavieb, okná, balkóny a schodiská. Využíva sa tiež pri výrobe nábytku.
Smrek
Charakteristika: Mäkké a pomerne pevné a pružné drevo so smotanovobielou až hnedou farbou a jasnými ročnými kruhmi. Je typické svojím hodvábnym leskom. Ľahko sa rôznymi spôsobmi opracúva a vďaka svetlej farbe aj morí.
Nevýhody: Zvýšenú pozornosť treba venovať prevencii a ochrane, pretože sa stáva ľahkou obeťou drevokazného hmyzu. Má výraznejšiu živicovú vôňu a potrápi vás aj pri impregnácii.
Využitie: Nezastupiteľná surovina v stavebníctve – zo smrekového dreva sa vyrábajú nosné časti konštrukcií, ako sú trámy, krovy a debnenia, ale aj tatranské a zrubové profily, podlahové dosky a hranoly. Zvláštnu skupinu tvorí tzv. „rezonančné drevo“ (drevo najvyššej kvality s hustými ročnými kruhmi), ktoré sa používa na výrobu častí hudobných nástrojov (rezonančné dosky sláčikových nástrojov, klavírov atď.)
Smrekovec
Charakteristika: Odolná trvanlivá polotvrdá drevina predstihne aj smrekové či borovicové drevo. Vyznačuje sa žltohnedou beľou a okrovým až červenohnedým jadrom. Mimoriadne sa cení kvôli krásnej textúre dreva. Prednosťou smrekovca je tiež ľahká opracovateľnosť.
Nevýhody: Drevo sa suší pomalšie a zároveň sa môže deformovať či praskať. Tento proces často sprevádza vytekanie živice a uvoľňovanie nezarastených hrčí.
Využitie: Vyrobiť z neho možno terasovú podlahu, fasádne obklady, ale aj šindle. Je vhodné aj na zhotovenie masívneho, najmä rustikálneho nábytku, schodov či zábradlia.
Domáce listnaté druhy dreva
Agát
Charakteristika: V našich zemepisných šírkach ide o najpevnejšiu, najstabilnejšiu a nesmierne trvanlivú drevinu s vysokým obsahom trieslovín, farbív a minerálnych solí. Má nevšednú kresbu a hnedobielu až hnedožltú či hnedozelenú farbu. Agát má ťažké a tvrdé, ale zároveň pružné a húževnaté drevo, veľmi odolné voči hnilobe, hubám, plesniam a drevokaznému hmyzu.
Nevýhody: Výrazne pracuje, deformuje sa a značne praská. Jeho tenká beľ je málo odolná voči škodcom. Drevo je mierne toxické, preto nie je vhodné na výrobu nádob na potraviny.
Využitie: V minulosti s ním pracovali najmä kolári. Vďaka odolnosti voči vode nachádza uplatnenie predovšetkým v exteriéri, napríklad na terasách, obkladoch fasád či záhradnom nábytku. Slúži na výstavbu mostov, vodných stavieb a pilierov.
Breza
Charakteristika: Stredne tvrdé drevo príjemnej smotanovej farby, podobné buku, je však v porovnaní s ním hladšie a ľahšie. Má bielu kôru, ktorá sa veľakrát ponecháva aj vo finálnych výrobkoch ako unikátny prvok. Dobre sa ohýba, morí aj lepí.
Nevýhody: Drevo je citlivé na vlhkosť, preto by sa malo používať výlučne v interiéri. V priestoroch so zvýšenou vlhkosťou môže okrem vzniku plesní dôjsť k pokriveniu a hnilobe.
Využitie: Brezové drevo tvorí súčasť štýlového nábytku či drevených doplnkov rustikálnych interiérov, ako sú napríklad chalupy. Radi ho využívajú aj sústružníci či rezbári. Vyrába sa z neho vysoko kvalitná preglejka, používaná aj v letectve.
Buk
Charakteristika: Tvrdé, pevné a menej pružné drevo bielej, krémovej až ružovkastej farby, bez výrazných ročných kruhov. Skvelo sa lepí, povrchovo upravuje, ale takisto sa ľahko ohýba a zachováva si svoj tvar. Parením však tmavne – nadobúda telovo ružovú farbu.
Nevýhody: Síce rýchlo schne, ale veľmi intenzívne zosychá. Často sa v ňom tvorí takzvané nepravé jadro, kvôli čomu je náchylnejšie podľahnúť drevokaznému hmyzu. Vo vlhkom prostredí má tendenciu výrazne napučať.
Využitie: V našich končinách ide o najdôležitejšiu drevnú surovinu. Vďaka svojej ohybnosti ho obľubujú výrobcovia ohýbaného nábytku, podláh, ale aj športových potrieb či pracovných nástrojov. Kvôli vysokej výhrevnosti sa používa aj ako palivo.
Čerešňa
Charakteristika: Poddajné, pružné a ľahko opracovateľné drevo, ktoré je zároveň pomerne tvrdé a húževnaté. Jadro má krásnu červenohnedú farbu, vďaka ktorej pripomína exotický mahagón. Drevené výrobky sú kvalitné, odolné a na povrchu prekvapia nádhernou kresbou a zamatovou jemnosťou.
Nevýhody: Ak nechcete, aby vám po čase výrobky z dreva stmavli, chráňte ich pred priamym slnečným žiarením. Čerešňové drevo nie je najvhodnejšie na prácu s dlátom.
Použitie: Z čerešne sa vyrába predovšetkým nábytok, ale aj drevené podlahy alebo vykladané kazetové stropy. Vhodné je aj na sústruženie.
Dub
Charakteristika: Tvrdé, pevné, húževnaté a trvanlivé drevo s výraznými letokruhmi a stržňovými lúčmi, so svetlohnedou beľou a tmavohnedým jadrom. Ľahko sa upravuje dlátom, lepí aj morí. Z drevín v našich končinách najlepšie odoláva meniacim sa poveternostným podmienkam, suchu aj vlhku, drevokaznému hmyzu či plesniam.
Nevýhody: Od kúpy vás môže odradiť vyššia cena.
Využitie: Dubové drevo sa najčastejšie využíva ako masív, čiže kvalitné prírodné drevo z jedného kusa, ideálne na výrobu nábytku, dýh a sudov, ale aj na stavbu mostov a lávok. Populárne je rovnako medzi rezbármi, tesármi, ale aj stolármi.
Pagaštan
Charakteristika: Výnimočne odolné drevo s červenohnedým sfarbením a hladkou homogénnou textúrou bez hrčí. Dokáže vzdorovať aj väčšiemu namáhaniu a dokonca aj poškriabaniu, preto je ideálne na výrobu kuchynského nábytku.
Nevýhody: V porovnaní s inými druhmi dreva nemá výraznú kresbu.
Využitie: Stolári ho uprednostňujú pri výrobe jedálenských súprav, kuchýň či pracovní, svoje miesto však nájde aj pri zhotovovaní plotov či oplotení.
Hrab
Charakteristika: Na priečnom reze má často vlnité ročné kruhy, no na pozdĺžnom reze bývajú slabo viditeľné. Je bez farebného jadra, niekedy sa však tvorí nepravé jadro. Drevo je ťažké, husté, tvrdé, húževnaté, veľmi pevné a bez lesku. Má žltobiele sfarbenie, časom však hnedne. Dobre sa ohýba a impregnuje.
Nevýhody: Málo trvanlivé a odolné voči červotočom a vode. Ťažko sa štiepa a opracováva. Horšie sa suší.
Využitie: Keďže je veľmi odolné voči oteru, používa sa najmä na veľmi namáhané časti náradia, ako sú hoblíky či zuby hrablí. Spracúva sa v celulózovom priemysle a používa sa aj ako palivové drevo.
Hruška
Charakteristika: Pevné, husté, húževnaté a veľmi rovnorodé drevo so sivoružovým, sivohnedým až červeným sfarbením. Dobre sa morí, lepí, sústruží aj brúsi. Patrí k druhom dreva, ktoré po vysušení výrazne nepracujú, a teda nemenia svoj tvar.
Nevýhody: Ide o menej trvanlivé drevo, ktoré sa zle štiepa.
Využitie: Výrobcovia nábytku ho zvyknú spracovávať na okrasné dyhy, ale takisto moriť a používať ako imitáciu ebenu po namorení na čierno. Veľmi vhodné je na výrobu drevených závitov a lisov, ale tiež geometrických pracovných pomôcok, ako sú pravítka, v ktorých sa kladie dôraz na presnosť a tvarovú stálosť.
Jabloň
Charakteristika: Husté, ťažké a tvrdé drevo môže hrať rôznymi farebnými odtieňmi, od krémovo hnedej a žltej, cez oranžovú a ružovú, až po červenkastú. Po leštení nadobúda vysoký lesk, úpravou ľanovým olejom možno zvýrazniť nevšednú štruktúru dreva.
Nevýhody: Drevo je problematické z hľadiska štiepania aj sušenia – počas tohto procesu zosychá a praská.
Využitie: Uplatňuje sa v malej miere pri výrobe nábytku, predovšetkým tam, kde sa kladú vysoké požiadavky na odolnosť, napríklad stoly, dvierka alebo spojovacie diely, napríklad na schodiskách. Hodí sa aj na sústruženie a tvorbu menších dekoračných predmetov.
Jarabina
Charakteristika: Má ružovkastohnedú farbu, peknú kresbu a je veľmi pevné, ťažké, húževnaté a elastické. Farebné jadro sa začína tvoriť až vo vyššom veku, býva červenohnedé, niekedy pruhované, po spílení zreteľne odlíšiteľné od beľového dreva. Po vysušení sa vyznačuje dobrou rozmerovou stálosťou a je veľmi trvanlivé. S drevom sa pracuje ľahko a dobre sa leští.
Nevýhody: Drevné vlákna postupne so zvyšujúcim sa vekom stromu zvyknú rásť do špirály, čo v priereze dáva drevu zaujímavú kresbu, no zároveň sa v dôsledku toho ťažko štiepa. Má tendenciu trhať sa a deformovať.
Využitie: Používa sa najmä na výrobu hudobných nástrojov, hoblíkov, dlát, hriadeľov, rúčok rôzneho náradia, biliardových gúľ, pravítok, nožov, pažieb pušiek a pištolí, vhodná však je aj na nábytok.
Jaseň
Charakteristika: Patrí k svetlým odrodám takzvaných olivových drevín. Má smotanovo bielu farbu bele, zatiaľ čo jadro je svetlohnedé. Vyznačuje sa krásnou kresbou so zlatistým leskom. Jaseň ponúka pevné a zároveň mimoriadne pružné drevo, ktoré možno bez problémov opracúvať a pomocou pary aj ohýbať.
Nevýhody: Ľahko podľahne plesniam, neuplatní sa preto v exteriéri či v priestoroch so zvýšenou vlhkosťou.
Využitie: Ideálna surovina na výrobu ohýbaného nábytku, ale aj predmetov, ktoré prichádzajú do styku s potravinami. Podobne ako lipové drevo totiž nemá výraznú vôňu či chuť. Vyrábajú sa z neho aj drevené obklady, dyhy, schodiská, zábradlia, podlahy, ale aj úchytky, športové a telocvičné náčinie, ako sú sánky, bradlá, hokejky či veslá.
Javor
Charakteristika: Jedna z najsvetlejších lokálnych drevín slonovinovej až krémovožltej farby, ktorá dokáže pozdvihnúť dizajn interiéru ako príjemný kontrastný prvok. Ide o stredne ťažké drevo, veľmi podobné buku, javor však menej pracuje. Dobre sa impregnuje, lepí aj morí.
Nevýhody: Drevo je menej trvanlivé a citlivé vo fáze sušenia, vlhkosti sa zbavuje pomalšie a zvyknú sa na ňom tvoriť škvrnky – znak zaparenia.
Využitie: Javorové drevo sa používa vo forme masívu aj dýh, koreňové časti zasa na obkladanie nábytku. Vyrábajú sa z neho stoličky, stoly, postele, obklady stien v interiéri. Na väčších plochách sa uplatňuje ako dekoračná vrchná dyha. Obľubujú ho rezbári, výrobcovia hračiek, drobných úžitkových predmetov aj sláčikových hudobných nástrojov – najmä vďaka výskytu krásnej vlnitej kresby.
Jelša
Charakteristika: Ľahko opracovateľné homogénne drevo s jantárovým sfarbením, ktoré patrí k mäkkým drevinám. Vďaka nízkej cene a dobrým vlastnostiam s ním môžu robiť prvé pokusy začínajúci majstri. Veľmi ľahko sa farbí, ale aj štiepa a lepí. Jelšové drevo je unikátne aj tým, že vo vlhkých priestoroch tuhne a stáva sa odolnejším.
Nevýhody: Ľahšie podlieha hnilobe. Pri zvýšenej záťaží či námahe môže dochádzať k neželanému ohýbaniu materiálu. Mladšie drevo býva lepkavé.
Využitie: Jedna z najpopulárnejších drevín medzi rezbármi, používa sa aj na imitáciu iných druhov dreva. Keďže sa ohýba, je vhodnejšie pre menšie a kompaktnejšie kusy nábytku než pre dlhé police či stoly. Vyrábajú sa z neho aj hračky a hudobné nástroje.
Lipa
Charakteristika: Pre lipové drevo je typická biela, prípadne sivastá až žltkastá farba v prípade starších kmeňov. Ide o ľahké mäkké drevo, ktoré po vysušení nepodlieha zosychaniu. Dobre sa opracúva, farbí, morí aj lepí.
Nevýhody: Patrí k menej trvanlivým druhom dreva a bez vhodnej ochrany ho ľahko napádajú červotoče. Pri sušení treba dbať na to, aby sa nedostalo do kontaktu s priamym slnkom, inak môže stratiť bielu farbu a vytvoria sa v ňom trhliny. Je poréznejšie, preto doň ľahšie prenikajú nečistoty.
Využitie: Keďže nemá prenikavú vôňu a skvelo sa s ním pracuje, je ideálne na výrobu mís či iných nádob na potraviny, ale aj hračiek a bižutérie. Lipové drevo otvára široké možnosti rezbárom a stolárom, ktorí radi vyrábajú originálne doplnky alebo umelecké diela.
Orech
Charakteristika: Veľmi cenné, pevné, tvrdé, homogénne a relatívne trvácne drevo s bielosivým sfarbením a žltými škvrnami v beli, zatiaľ čo jadro je tmavohnedé až tmavočervené a výrazne oddelené od beli. Dobre sa obrába, opracúva dlátom aj ohýba.
Nevýhody: Patrí k drahším druhom dreva. Ľahko sa v ňom tvoria preliačiny, preto sa uplatňuje skôr na menších častiach nábytku, ako sú dvierka alebo rôzne doplnky. Pri vysúšaní silno praská.
Využitie: Kvôli výnimočnej farbe a štruktúre často slúži umeleckým rezbárom, ale aj stolárom, ktorí ho radi používajú na dyhovanie či vykladanie, takzvanú intarziu.
Slivka
Charakteristika: Drevo slivky je veľmi cenené, pretože je husté, homogénne a tvrdé, je vynikajúce na rezanie a sústruženie. Jeho beľ je sivá až žltkastá, jadro pre zmenu sivohnedé, červenohnedé až mahagónové, niekedy dokonca s farebnými žilkami.
Nevýhody: Typické je preň výrazné deformovanie, krútenie a praskanie pri sušení, po spílení ho preto treba najprv nechať prezimovať vcelku, až neskôr na jar rozpiľovať. Drevo ľahšie napáda hniloba, najmä v mieste odpílených konárov.
Využitie: Hodí sa na rezbárske práce a ozdobné prvky nábytku. Je však aj ideálnym drevom do domácej udiarne.
Topoľ
Charakteristika: Drevo, podobné lipovému, má sivobiele sfarbenie a nezreteľné letokruhy. Odrezky sú na dotyk chlpaté a plstnaté, drevo je však mäkké a ľahké. Neuvoľňuje živicu, málo pracuje a dobre saje, vďaka čomu sa ľahko morí a lepí.
Nevýhody: Pre vyšší obsah vápenatých minerálov môže viac namáhať ostrie pracovných nástrojov.
Využitie: Uplatniť sa môže ako obkladové drevo v suchých saunách, ale aj na výrobu domácich potrieb, ako sú rôzne misky a nádoby.
Exotické druhy dreva
Akácia
Charakteristika: Tvrdé a trvanlivé drevo pochádza z rýchlorastúcich stromov Južnej Ameriky a východnej Ázie. Má olivovohnedú až sivohnedú farbu s výraznejšími tmavými pruhmi a vysokým leskom. Podobne ako väčšina exotických drevín dobre odoláva starnutiu, chorobám a plesniam. V porovnaní s tíkom je dokonca odolnejšie voči škvrnám.
Nevýhody: Akácia je menej exkluzívnou drevinou než napríklad tík. Vyžaduje povrchovú úpravu olejom. Je však stále drahšia než drevo vyťažené v našich podmienkach.
Využitie: V súčasnosti sa uplatňuje predovšetkým v nábytkárstve, vrátane kúpeľňového mobiliáru a solitérov s vysokými nárokmi na nosnosť, ako sú police a skrine. Používa sa aj pri výrobe prvkov záhradnej architektúry, napríklad pergol, terás, balkónov či zimných záhrad.
Bambus
Charakteristika: Mimoriadne pevné a zároveň výnimočne ohybné drevo s typickým prírodným kávovým sfarbením. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou voči vlhkosti aj extrémne rýchlym rastom, nevytvára však letokruhy, pretože v skutočnosti nepatrí medzi dreviny, ale drevnaté trávy. Tvrdosťou je podobný dubovému drevu. Je mimoriadne stabilný a nehorľavý.
Nevýhody: Výroba niektorých prvkov, napríklad podlahových parkiet, môže byť pomerne zložitá, materiál totiž vyžaduje množstvo úprav.
Využitie: Obľúbený je v nábytkárskom priemysle, ale aj v stavebníctve, pretože z hľadiska pevnosti predbehne aj stavebnú oceľ.
Céder
Charakteristika: Ide o ľahké, hladké, dobre opracovateľné, ale zároveň odolné exotické drevo, príjemné na dotyk, ktoré nemá sklony praskať alebo sa deformovať, dokonca ani vo vlhkom prostredí. Farbou pripomína mahagón. Vďaka vysokému obsahu prírodných olejov nepodlieha hnilobe a zostáva stabilné aj vtedy, ak je vystavené priamemu slnku.
Nevýhody: Patrí k cenovo náročnejším drevinám.
Využitie: Vyrábajú sa z neho vírivky a sauny, ale aj záhradný a kúpeľňový nábytok. Je ideálny pre mobiliár na uloženie šatstva, ako sú skrine a komody. Aróma cédra totiž odpudzuje hmyz a mole.
Eben
Charakteristika: Tvrdá a ťažká exotická drevina, niekoľkonásobne ťažšia ako agát, s typickým tmavým, hnedým až čiernym sfarbením jadra a jemnou pravidelnou textúrou. Ľahko sa leští, po vyleštení a navoskovaní však môže pôsobiť ako tmavý plast.
Nevýhody: Pre vysokú tvrdosť sa ťažšie opracúva a môže sa štiepiť. Ide o vzácnu a drahú drevinu.
Využitie: Ebenové drevo slúži najmä na výrobu luxusného nábytku a rôznych menších umeleckých a dekoračných predmetov, ale aj hudobných nástrojov.
Eukalyptus
Charakteristika: Veľmi tvrdé, husté, pevné a stredne trvanlivé drevo. Farba sa líši od druhu – môže byť svetlohnedá, tmavohnedá, až červená. Je odolné voči hnilobe a rozkladu. Dobre sa reže, morí, lepí, leští a celkovo opracováva.
Nevýhody: Ide o drevo krehké, málo odolné voči nárazom, pri sušení sa často deformuje, štiepa a praská. Neznáša dobre mrazy a bez patričnej starostlivosti výrobky z neho časom menia farbu. Môže byť nevyhovujúce pre niektorých alergikov.
Využitie: Používa sa na stavbu domov, mostov, lodí. Vyrábajú sa z neho preglejky, ploty, podlahy, obklady, oporné stĺpy, nábytok a iné stolárske a debnárske produkty. Využíva sa aj ako palivové drevo.
Kaučukovník
Charakteristika: Toto krémovobiele tropické drevo sa nazýva aj malajský dub. Vlastnosťami aj vzhľadom totiž pripomína drevinu z našich zemepisných šírok, je však oveľa tvrdšie, odolnejšie voči mechanickej záťaži a trvácnejšie. Ľahko sa opracúva aj lepí.
Nevýhody: Obsahuje menšie množstvo olejov a viac škrobu, pri použití v exteriéri ho preto treba ošetriť.
Využitie: Drevo sa uplatňuje pri výrobe širokej palety kvalitného nábytku a interiérových prvkov, ako sú schodiská a podlahy.
Mahagón
Charakteristika: Vodeodolná drevina typickej červenohnedej farby, s viditeľnými pruhmi a pórmi. Pekne sa leskne a ľahko sa opracúva. Má vysoký obsah trieslovín, ktoré jej zabezpečujú veľkú trvanlivosť. Nepodlieha hnilobe ani červotočom.
Nevýhody: Je vzácny a drahý, často sa preto používa len vo forme dyhy.
Využitie: Kedysi bol mahagón surovinou na stavbu lodí a používal sa aj do interiérov automobilov, ktoré dnes majú nesmiernu hodnotu. V súčasnosti tvorí korpusy elektrických gitár a je zdrojom inšpirácií pre originálny dizajn nábytku.
Mangovník
Charakteristika: Tvrdé, husté, pevné, odolné a dobre obrábateľné drevo. Môže mať rôzne odtiene od svetlej po tmavohnedú a aj čierne alebo ružové pruhy, ktoré sú veľmi cenené a žiadané najmä remeselníkmi. Stretnúť sa možno aj s ďalšími odtieňmi, napríklad zeleným, a s rozličnými vzormi, ktoré spôsobuje špeciálna huba rastúca v dreve. Tieto vzory sú podobné hnilobným škvrnám, ktoré možno vidieť napríklad na duboch, neovplyvňujú však integritu dreva, ale zvyšujú jeho vizuálny efekt. Ľahko sa reže, lepí, klincuje, leští, morí, brúsi, tvaruje a opracováva.
Nevýhody: Ide o drevo málo odolné voči hmyzu, hubám a poveternostným podmienkam, v exteriéri má teda nižšiu trvanlivosť. Je náchylné na praskanie.
Využitie: Vyrábajú sa z neho dyhy, preglejka, sústružené predmety, podlahy, obklady stien, dvere, malý i veľký nábytok, rôzne drobné predmety, hudobné nástroje, kuchynské doplnky a riad, ako napríklad taniere, dosky na krájanie a podnosy.
Olivovník
Charakteristika: Má husté, ťažké, pevné a niektoré druhy veľmi tvrdé drevo. Jadrové drevo je žltkastohnedé a obsahuje hnedočierne pruhy. Beľ je jasne ohraničená a má svetlejšiu krémovožltú farbu. Ročné kruhy sú pomerne zreteľné. Dobre sa leští a lepí. Má konzistentnú textúru a štruktúru a výraznú vôňu pri spracovaní, ktorú si uchováva aj niekoľko rokov.
Nevýhody: Drevo sa ťažko štiepa a je málo odolné voči poveternostným podmienkam, hubám a hmyzu. Ak sa nesuší správne, môže sa deformovať. Z olivovníka sa neprodukuje dlhé rovné rezivo, preto je jeho využitie viac-menej obmedzené na drobné predmety.
Využitie: Používa sa na výrobu sústružených predmetov a dýh, ako aj na rukoväti nožov alebo rôznych nástrojov, na umelecké predmety, dekorácie a rezbárske práce či na rozličné sakrálne predmety, ako sú napríklad kalichy a ružence.
Palisander
Charakteristika: Husté, ťažké a tvrdé exotické drevo môže mať rozličné sfarbenie v závislosti od výskytu, od ružovej, cez hnedooranžovú, až po fialovohnedú a krvavočervenú. Aj bez laku a olejovej úpravy si zachováva pekný vzhľad, ošetrenie sa používa len ako ochrana pred poškodením. Pravý palisander vydáva po poklepaní čistý a jasný zvuk.
Nevýhody: Pre vysokú tvrdosť je náročné opracúvať ho ručne.
Využitie: Vyrábajú sa z neho okrasné dyhy, ale aj luxusné podlahy a interiéry kajút, dekoratívne predmety, hmatníky gitár či nábytok.
Tík
Charakteristika: Tík je zlatom medzi exotickými drevinami, a to nielen vďaka svojej zlatohnedej farbe. Je tvrdý, stály, trvácny a vďaka vysokému obsahu olejov odolný voči plesniam, škodcom aj poveternostným vplyvom. Pevnosť v prípade tíku kráča ruka v ruke s pružnosťou.
Nevýhody: Zdroje tíkového dreva rastúceho v prirodzenom prostredí sú veľmi obmedzené, preto je finančne veľmi náročné.
Využitie: Okrem lodí sa uplatňuje v oblasti záhradného nábytku, ale aj na výrobu terás, podláh, fasádnych obkladov alebo okenných rámov.
Zebrano
Charakteristika: Ako napovedá názov, táto drevina svojím vzhľadom pripomína zebru, je preto veľmi štýlová. Tvrdé, ťažké a tvarovo stabilné drevo zlatohnedej až oranžovej farby krášlia čokoládovohnedé pruhy.
Nevýhody: Ide o vzácnu a drahú drevinu. Relatívne ťažko sa suší, často sa pri tom deformuje a praská. Dyha zo zebrana sa bez zaťaženia môže krútiť.
Využitie: Po zebrane s obľubou siahajú nábytkári, rezbári aj sochári. V podobe masívu ho možno vidieť na podlahách, schodiskách aj obkladoch stien.
