Založiť StartUp zameraný na recyklovanie starého dreva a dreveného nábytku? Prečo nie? Keď sa Maja Demjanovičová zúčastnila v novembri 2014 na StartUp Weekende v Žiline, z jednoduchého nápadu sa odrazu stal reálny projekt. Pod menom Pure Junk so svojou partiou nielenže vyrába zaujímavé solitéry, ale navrhuje aj originálne interiéry.
Mnohým určite vŕta v hlave, prečo ste si vymysleli práve názov Pure Junk, ktorý spája nežné slovo „pure“ (čistý, poctivý) s nevábnym „junk“ (odpad). Čo vás k tomu viedlo?
Spočiatku vznikali rôzne alternatívy, ako napríklad Simply Junk. Zdalo sa nám, že Pure Junk najlepšie vystihuje koncept nášho projektu. Išlo nám totiž o prepojenie príjemnej emócie s niečím kontroverzným, keďže vyrábame nové veci z odpadu. Mnohé sú doslova stvorené z toho, čo nájdeme pri smetnom koši. Pýtali sme sa niekoľkých ľudí na StartUp Weekende a tento názov ich tiež oslovil najviac. Nakoniec sa zdá, že sme dokonca predbehli dobu, pretože aktuálne s výrazom „pure“ narába veľa značiek, či už ide o kozmetiku alebo reťazce potravín, ktoré majú edície výrobkov s týmto označením 🙂 Možno je to tým, že ľudia dnes hľadajú niečo, čo bude originálne, nefalšované a poctivé.
Prečo ste sa rozhodli pracovať práve s drevom? Nerozmýšľali ste aj nad inými materiálmi?
Ešte predtým, než vznikol Pure Junk, sme s kamarátmi v rámci zábavy majstrovali malé veci z dreva na záhrade. Drevo je v podstate najjednoduchšie opracovateľný materiál. Samozrejme, uvažovali sme aj nad kovmi či plastmi, ale tam už potrebujete vybavenie, ktorého cena sa pohybuje v tisíckach eur. A to sme si ako študenti nemohli dovoliť. Začínali sme prakticky od nuly. Výhodou práce s drevom je, že človek nepotrebuje ani špeciálne vzdelanie, ani drahé náradie. V našom prípade postačilo v úvode základné vybavenie z hobby marketu – hoci brúska nonstop prácu, samozrejme, nevydržala a zničila sa po jednom víkende 🙂 Zo zarobených peňazí sme kupovali nové náradie, postupne lepšie a kvalitnejšie. A keďže som v tom čase študovala na vysokej škole a privyrábala som si prácou v marketingu, časť našetrených peňazí išla zakaždým do nového vybavenia.
Ako sa vlastne môžu ľudia dostať k vašej práci?
Najčastejšie získavame nové zákazky na základe odporúčania. Často nás oslovujú ľudia, ktorí už od nás niečo majú, alebo sa niekde stretli s našou prácou. Väčšina našich klientov pochádza z oblasti gastronómie, takže dostať sa do kontaktu s našimi produktmi alebo interiérmi je vcelku jednoduché. Samozrejme, na začiatku sme vyrábali len jednotlivé solitéry, ako poličky, skrinky či postele. Výhodou je, že ľudia, ktorí vlastnia takéto originálne kúsky, sa nimi radi pochvália a nezriedka okolo seba združujú ďalších, ktorých rovnako nadchýna myšlienka recyklácie. Takto sme sa postupne prepracovali aj k väčším zákazkám pre reštaurácie či kaviarne a prostredníctvom nich aj ku komplexnejším súkromným zadaniam, ako sú návrhy kancelárií a bytov.
Čo ste vyrobili ako prvé?
Úplne prvá bola posteľ pre známych v Bratislave. Vyrobili sme ju hneď po novembrom StartUp Weekende a Vianociach. Doteraz si pamätám, že posteľ sme montovali druhého januára po Novom roku 🙂 Našťastie, našimi prvými klientmi boli ľudia, ktorí nás veľmi túžili podporiť, a dokonca boli ochotní zaplatiť viac, než sme za posteľ pýtali. Aj preto sa im doteraz vždy na výročie pripomíname malým darčekom. Takíto klienti sú pre malú firmu, ako sme my, veľmi vzácni. Na začiatku sme totiž narážali na problém, že ľudia neboli ochotní našu prácu zaplatiť. Dať 500 či 800 eur za posteľ z recyklátu sa im zdalo priveľa. Očakávali, že takýto výrobok bude stáť polovicu alebo štvrtinu nového kúsku. Pritom si vôbec neuvedomovali, že u nás materiál prechádza úpravou dvakrát – na rozdiel od stolára, ktorý dostane „hotové“ surové drevo. My, naopak, pracujeme s použitým materiálom, ktorý musíme najprv roztriediť, opracovať alebo upraviť a až následne sa dostáva do výrobného procesu. Teraz sa situácia trochu zmenila a vyhľadávajú nás väčšinou ľudia, ktorí si uvedomujú, za čo platia. Mnohí z nich si vyslovene želajú recyklovaný produkt, ale nemajú čas ani priestor vyrobiť si ho svojpomocne. Preto sa obracajú na nás.
Čo vám doteraz dalo najviac práce?
Myslím si, že každá nová zákazka je istým spôsobom náročná. Pre mňa sú však najťažšie také, kde klient „pozabudne“ za prácu zaplatiť. Doteraz máme napríklad dve nevyplatené zákazky. Podľa mňa je nemysliteľné doprosovať sa peňazí za odvedenú robotu, najmä vtedy, keď človeku stvoríte niečo na mieru a veľmi veľakrát sa s ním stretávate, aby ste si boli istí, že vyrobíte všetko podľa jeho priania. A on potom povie, že sa mu to nepáči a zaplatí len polovicu, prípadne nezaplatí vôbec. Pri minimálnych maržiach to pre malú firmu predstavuje existenčný problém, pretože peniaze zo zákaziek nám kryjú aj výdaje za dielňu. Našťastie, pozitívnych skúseností máme viac. Najlepšie zákazky sú také, z ktorých sa teší samotný klient. Úplný vrchol je, keď vám zveria do rúk úplne všetko a vy manažujete nielen výrobu samotného nábytku, ale aj detaily, ako dekorácie či vankúšiky.
Keď si spomenula, že na začiatku ste vyrábali veci z dreva len pre zábavu, je vôbec niekto z vás vyučený stolár?
Vôbec nie, ale prax nás toho naučila dosť 🙂 Učili sme sa na zákazkách. Veľakrát sa nám stáva, že klienti od nás žiadajú vyrobiť veci, s ktorými sa nechce zapodievať žiadny stolár. Pritom vo väčšine prípadov je na to potrebné iba prenastavenie nástrojov v dielni. Niektorí stolári sa však radšej pohybujú po vychodených chodníčkoch, nechcú vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Aj preto sa k nám dostávajú takéto „špeciality“. Zrejme aj vďaka tomu sme doteraz vôbec nemali starosti s dopytom. Popravde, málokedy zákazku odmietneme. Ak aj povieme nie, ide skôr o naše kapacitné problémy a príliš dlhú dodaciu dobu. Máme však klientov, ktorí si radi počkajú na produkt aj dva mesiace.
Ako u vás vyzerá samotný výrobný proces? Začnime napríklad nepotrebným drevom, ako sa k nemu dostávate?
Niekedy je to úplná náhoda. Často nám tiež volajú ľudia, keď vypratávajú pivnice alebo prerábajú byty. Do tretice nám pomáhajú spolupráce s rôznymi firmami, ktoré vyhadzujú palety či iné nepotrebné drevo. Jedna z nich napríklad stavia a rekonštruuje domy. Keď objavia starý krov so zachovanými hranolmi, volajú nám, či by sme nemali záujem využiť ich. Na oplátku im zväčša vyrobíme nejaký kúsok, ktorý môžu použiť v rekonštruovanom priestore.
Musí byť pomerne zložité neustále riešiť vyhľadávanie, skladovanie a zužitkúvanie starého dreva. Ako ste si s tým poradili?
Keďže nemáme veľmi veľké skladové kapacity, snažíme sa využívať hlavne zdroje, ktoré si klienti sami zabezpečia. Usilujeme sa, aby sme všetko zužitkovali čo najefektívnejšie a najrýchlejšie. Alebo hľadáme drevo či starý nábytok presne podľa dopytu, aby sme sklad zbytočne nezahlcovali. Napríklad, keď sme prednedávnom robili interiér kaviarne v Liptovskom Mikuláši, hľadali sme preň päť starých stoličiek. Pátrali sme všade, aj cez sociálne siete, nakoniec sme zohnali štyri rovnaké a jednu odlišnú. Všetky boli určené do smetného koša…
Repasovať starý nábytok je kapitola sama osebe…
Dopriala by som každému, aby si to vyskúšal 🙂 Nie je to veru jednoduché. Pre mňa to bola najdlhšia práca, pretože takéto kúsky treba ručne obrúsiť a natrieť. Na druhej strane je neuveriteľne dobrý pocit vrátiť život starému kúsku.
Akými úpravami u vás prechádza samotný materiál?
To závisí od požadovaného výsledku. Snažíme sa, aby sme do dielne prinášali už ohobľované drevo. U nás opracúvame len menšie kúsky. Následne drevo brúsime, moríme či lakujeme podľa toho, aký má byť výsledok a do akého priestoru je drevo určené. Teraz sme napríklad patinovali stoly zo starých dubových dosiek zlepených dokopy. Boli natreté nahnedo. Iba sme zdrsnili povrch a doplnili ho bielou patinou. Až následne sme stoly lakovali. Niekedy, keď máme pekné čisté drevo, upravujeme ho iba olejmi, aby vyniklo v celej kráse. Inak používame vodou riediteľné nátery. Máme ich odskúšané, takže vieme, ktoré fungujú.
Určite sa však stane, že všetok odpadový materiál aj tak nevyužijete…
Áno, niekedy sa môže stať, že z celej palety sú použiteľné len tri dosky. Ostatné môžu byť dolámané alebo spráchnivené. Odpad treba dôkladne selektovať, pretože produkt vyrobený zo zlého dreva stráca svoju funkčnosť. Neoplatí sa tlačiť na pílu. Keď napríklad vyrábame komody, staré drevo nemusí byť vždy vhodné na výrobu zásuviek. Zásuvky preto urobíme z nového plátu, zatiaľ čo korpus a čielka sa tvoria výlučne z recyklovaného dreva. Takisto treba zvážiť, či je efektívne osem hodín brúsiť starú stoličku a minúť na ňu množstvo elektriny či brúsneho papiera, alebo je lepšie kúpiť peknú novú drevenú stoličku, trebárs od slovenského výrobcu. Pri každom produkte sa treba zamyslieť nad rozsahom opravy aj možnosťami jeho ďalšieho využitia.
Zaujímalo by ma, ako fungujú záruky v prípade recyklátov
U nás platí štandardná zákonná záruka dva roky. Osobne si stojím za každým jedným produktom, ktorý vyjde z našej dielne. Dbáme na to, aby bol nielen pekný, ale aj dlhodobo funkčný. Na produktoch sa v podstate nemá čo pokaziť, pokiaľ ich človek vedome neničí. Navyše, naše produkty sú z dreva, takže sa dajú ľahko opraviť. Hoci nemusí ísť o stopercentné recykláty, záleží nám na tom, aby boli recyklovateľné. Takéto produkty sú udržateľné a dokonca môžu meniť dizajn – pri opotrebovaní ich stačí prebrúsiť a natrieť inou lazúrou či farbou.
Všimla som si, že drevo predsa len kombinujete aj s inými materiálmi…
Postupne sme začali zvárať kovové konštrukcie. Sú nielenže funkčné, ale vyzerajú aj veľmi štýlovo – minimalisticky. Prepojenie recyklátu s kovom pôsobí efektne a čisto. Drevo sme spájali napríklad s vodárenskými trubkami a vytvorili sme nábytok do predajne, kde sa kov postará o lepšiu pevnosť a drevo dodá produktu naturálnosť. Takto vznikli kovové podnože pod stoly aj sedačky pre jednu reštauráciu v Žiline.
Zvyknú vám klienti zadávať všetko do bodky, alebo ide výlučne o vaše nápady?
Vždy chceme vedieť, čo klient od priestoru očakáva, aká má byť jeho funkcia. Som rada, keď vidím, ako interiér vyzeral predtým, ale zároveň sa snažím zistiť, čo sa klientom páči. Posielajú nám napríklad obrázky z Pinterestu alebo zábery z ciest. To však neznamená, že všetko skopírujeme. Inšpirujeme sa prvkami a zakomponujeme ich do nášho návrhu. Samozrejme, sú aj takí klienti, ktorí nemajú žiadnu predstavu. Vtedy sú otázky podrobnejšie, napríklad, aké typy či vekové kategórie ľudí navštevujú kaviareň, aké pocity má priestor vyvolávať, aké farby môžeme použiť…
Stihli ste ako značka vytvoriť aj nejaký typický rukopis? Existuje niečo, čo vás charakterizuje?
Stáva sa nám, že ľudia spoznávajú našu prácu. Keď nás nedávno oslovil jeden žilinský klient, aby sme zastrešili jeho nový projekt, povedal nám, že do daného priestoru sa mu vyslovene hodí Pure Junk 🙂 Vtedy som sa zamyslela nad tým, čo to vlastne znamená. Staré drevo? Recyklované veci? Potom mi ukázal fotku odlomeného betónu s roxorovými tyčami, na ktorých bolo uložené drevo vo forme kaviarenského stolíka – pripomenulo mu to našu prácu. Dalo by sa povedať, že v našom prípade ide o „urban style“, pretože vyrábame unikátne kúsky ideálne pre mestský priestor 🙂
Páči sa mi, že svoje nadšenie pre prácu s drevom šírite aj medzi ľudí, napríklad prostredníctvom nedávneho workshopu
Priznám sa, že pôvodne som do toho ani nechcela ísť – myslela som si, že sa ľuďom nebude chcieť strácať čas a vlastnoručne niečo vyrábať. Nakoniec som však bola príjemne prekvapená, pretože prišlo osemnásť ľudí. Pracovali jednotlivo alebo vo dvojiciach, napríklad manželia, kolegyne či matka s dcérou. Bolo neuveriteľné, ako ich to nadchlo. Najlepšie je, že si to vyskúšali na vlastnej koži a uvedomili si, že vyrobiť čokoľvek, hoci aj policu na bylinky zo starých paliet nie je vôbec jednoduché. Teraz sa aj na našu prácu budú pozerať úplne inak.
Ako teda vyzerajú vaše ďalšie plány?
V poslednom čase sa trošku pohrávame s myšlienkou preraziť aj v zahraničí. Začali sme dokonca riešiť spoluprácu s jedným architektom vo Viedni, ktorý je veľmi nadšený z toho, čo robíme. Tam mu niečo podobné chýba. Momentálne však máme poddimenzovanú dielňu, takže prioritne musíme nájsť nové posily. V súčasnej situácii, keď je nedostatok stolárov či remeselne zdatných ľudí ochotných pracovať, je to nesmierne ťažké. Rozhodne by som tiež chcela vlastné priestory. Teraz si dielňu prenajímame, lebo nemám odvahu ísť do úveru, najmä, keď ešte nevieme, ako sa budú vyvíjať naše ďalšie zákazky. Ako hovorím, doplácam si na slobodu 🙂 Zatiaľ však robíme prácu, ktorá má zmysel a ktorá nás baví – a to je hlavné.
