Mesačné drevo – mýtus alebo fakt?

Mesačné drevo nie je výmysel marketérov 21. storočia, ale pojem označujúci stáročia trvajúce praktiky mnohých drevorubačov. Majú však fázy mesiaca vplyv na kvalitu a hustotu dreva, alebo ide skôr o módny výstrelok? 

Čo je to mesačné drevo? 

Drevorubači sa v minulosti pri výrube dreva riadili mesačnými fázami a ročnými obdobiami. Za najvhodnejší čas na ťažbu dreva považovali obdobie zimy, predovšetkým okolo Vianoc alebo začiatkom marca. Drevo sa zvyčajne ťažilo v poslednej fáze mesiaca, krátko pred novom. Strom následne na zemi, korunou smerom dolu, odpočíval ďalších 8 týždňov, počas ktorých sa jeho drevo vysušilo a vytiekla z neho do konárov miazga. Následne sa drevo rozsekalo a odložilo na odpočinok na ďalšie dva roky. Aj dnes sa nájdu drevorubači, predovšetkým v rakúskych a nemeckých Alpách, ktorí dodržiavajú tieto tradície.  

Aké by mali byť zázračné vlastnosti mesačného dreva? 

Mesačné drevo by malo byť tvrdšie, odolnejšie, hustejšie a malo by mať lepšie vlastnosti vzhľadom na meniace sa poveternostné podmienky. Dôkazom sú príbehy o 1 600 rokov starej japonskej budove alebo o zruboch a kusoch nábytku, ktoré zázračne prežili požiar. Erwin Toma vo svojej knihe „…viděl jsem tě růst“ dokonca rozpráva o dvoch kopách dreva zo stromov rastúcich približne 100 metrov od seba na jednej lúke. Oba boli vypílené v rovnakom ročnom období, ale v inej fáze mesiaca. Kým jedna kopa dreva bola rýchlo napadnutá škodcami, tá druhá zostala nedotknutá. 

Fanúšikovia mesačného dreva argumentujú aj tým, že stromy sú vopred vybrané a určené na vypílenie, a teda, že ide o ekologickejší spôsob ťažby. „Tu treba podotknúť, že takto by sa mal správať každý lesník a drevorubač. U dobrého hospodára je takýto postup štandardom pri využívaní lesa, nemalo by sa to týkať iba mesačného dreva,“ podotýka Stanislav Košúth, odborný garant projektu Čaro dreva. 

Čo o fenoméne mesačného dreva hovoria vedci? 

Existuje niekoľko vedeckých štúdií, ktoré skúmali vzťah mesiaca a kvality dreva. Väčšina z nich vplyv mesiaca na vlastnosti dreva čiastočne potvrdila. Inštitút vo Freiburgu pre lesný manažment vytvoril doteraz najväčšiu štúdiu, ktorá sa touto témou zaoberala. Podľa nej je drevo v poslednej fáze mesiaca skutočne suchšie. Žiadna štúdia však nedokáže s istotou potvrdiť, že mesačné drevo je naozaj lepšie. 

Faktom zostáva, že drevo je z väčšej časti mŕtve, a to aj napriek tomu, že strom stále rodí. Množstvo buniek kmeňa sa podieľa len na mechanickej pevnosti a zabezpečuje stabilitu a oporu koruny, ktorá nesie listy (asimilačné živé orgány stromu). V kmeni pod kôrou je živé kambium, ktoré vytvára bunky – tie na jednej strane kreujú kôru a na druhej strane bunky dreva. Vonkajšia mladšia „beľová“ časť kmeňa je živá, vnútorná staršia časť kmeňa „jadrová“ je prevažne mŕtva.  

„Živé bunky môžu reagovať na fázy mesiaca. Na zhotovenie nábytku a iných výrobkov sa však používa prevažne jadrové drevo zo stredovej časti kmeňa, ktorého bunky sú mŕtve už dávno pred zoťatím stromu. Kambium a beľová časť kmeňa skončia z veľkej časti v odpade, respektíve v podradných a menej kvalitných sortimentoch výrobkov. Vlhkosť dreva sa mení a ovplyvňuje spracovanie dreva, ale nemení sa tak dynamicky ako fázy mesiaca. Je preto skutočne otázne, či fázy dreva skutočne ovplyvňujú vlhkosť, alebo ide skôr o marketingový argument,“ vysvetľuje Stanislav Košúth.