Ich šikovné ruky vyrábajú nádherné interiérové doplnky z dreva, od drobného nábytku, mís, podnosov, servírovacích lopárov, šperkovníc až po dizajnové domčeky pre zvieratá. Čo im na práci s drevom tak učarovalo, aké druhy dreva nájdeme v ich dielňach a akým spôsobom dávajú drevu druhú šancu na život?
Keď sa pri práci s drevom stráca pojem o čase
Ondrej Chmelár z Hexagon Wood začal s drevom pracovať približne pred tromi rokmi, počas stavby domu. „S manželkou sme si chceli zútulniť spálňu, a tak nám napadlo, že celá stena obložená drevom bude určite to, čo tam chýba. Hľadali sme inšpiráciu na internete a počas prezerania fotiek mi celková realizácia neprišla až taká komplikovaná. Tak som si povedal, že nemám čo pokaziť a skúsim to,“ rozpráva o svojich začiatkoch. Dal si narezať dosky, následne ich brúsil, rezal, natieral a pomaličky ukladal na stenu.
Netrvalo dlho a uvedomil si, že práca ho baví a ide mu od ruky. „Odvtedy som začal vo veľkom sledovať videá na YouTube, najviac ma fascinovalo vyrezávanie mís, a tak som to po pár dňoch vyskúšal. Samozrejme, že prvé kúsky neboli vydarené, ale aj tak ma bavilo objavovať štruktúru dreva, ktorá sa odkrývala vždy, keď som zarezal hlbšie.“ Samozrejme, prišli aj nepodarky a úrazy, kým nenašiel ten správny systém. Po roku-dvoch začal skúšať aj iné výrobky, ako police, stoly, stolčeky, lampy, prívesky, náušnice a rôzne bytové dekorácie. „Drevo ma očarilo, pri práci s ním nevnímam čas a dokonca ani hlad. Keby ma manželka neupozornila na čas, robil by som veľakrát od rána až do večera bez prestávky. Som vďačný, že ma tento koníček napĺňa.“
Pokiaľ ide o povrchovú úpravu dreva, na misky vyrobené bez použitia epoxidu aplikuje olej, ktorý je vhodný pre styk s potravinami. Ak sú vyliate epoxidom, používa vosk, ktorý následne leští. Ondrej momentálne najviac pracuje s dubovým drevom. „Má obrovskú hustotu, takže je veľmi tvrdé a trvácne. Páči sa mi jeho štruktúra, ktorá je vždy trošku iná. Samozrejme, vyrábam aj z orecha, slivky, čerešne, lipy a rovnako sa snažím prispôsobiť aj želaniu zákazníka,“ dopĺňa.
„Rád pracujem s drevom poškodeným alebo s kazmi, ktoré v procese vylievam epoxidovou živicou. Tým drevo ozvláštňujem a predlžujem jeho životnosť.“
Ondrej Chmelár, Hexagon Wood
Hľadanie krásy dreva v nedokonalostiach
Výraznú autorskú líniu objektov a doplnkov z dreva cítiť z práce Mye Javorkovej, ktorá pôsobí pod značkou Atelier Objectora a snaží sa objavovať krásu v drobných odchýlkach. S drevorezbou sa prvýkrát zoznámila iba veľmi okrajovo ako s jednou z tradičných techník výroby bábok na VŠMU, kde na Divadelnej fakulte študovala bábkarskú scénografiu a technológiu. Stolársku prácu však obdivovala odjakživa: „Môj strýko bol stolár, jeho práca a drevo ma vždy fascinovali. Koncom vysokej školy som sa začala venovať drevorezbe ako záľube, no postupne to prerástlo do absolútnej fascinácie materiálom a začala som sa učiť opracovávať ho rôznymi spôsobmi. Teraz je pre mňa už takým pravidlom, že experimentujem s rôznymi technikami a materiálmi, ktoré často prepájam, ako napríklad práca s mosadzou a keramika.“
Takýmto experimentovaním sa postupne prepracovala aj k filozofii, ktorou sa riadi pri navrhovaní a pri výrobe, a tou je hľadanie krásy v nedokonalosti. „Je to taký môj celoživotný proces. Zo začiatku sa to do mojej tvorby dostávalo nepriamo, no keď som sa začala viac zaujímať o japonskú estetiku a konkrétne o filozofiu wabi-sabi, celé sa to prepojilo. Veľa pri práci improvizujem a často je vďaka tomu výsledok lepší. Zároveň sa snažím tak trochu oslavovať každú chybu a prasklinu, ktorú v dreve objavím, neskrývať ju, ale tvoriť priamo okolo nej,“ vysvetľuje. Posledné dva roky sa zameriavala takmer výlučne na orech, s ktorým sa jej pracuje najlepšie, má krásnu kresbu a tmavohnedú farbu. V roku 2020 však začala pracovať aj s javorom, ktorý si vybrala ako kontrast k tmavému orechu, a objavuje aj čaro mosadze.
Pri výrobe podnosov a podobných väčších kusov jej často zostávajú odrezky, ktoré nenecháva nevyužité a vyrába z nich napríklad šperky či iné menšie veci. „Pri povrchovej úprave preferujem olej a vosk. Nedávno som začala pracovať aj s dubom, pri ktorom skúšam ebonizáciu, čo je proces, pri ktorom drevo reaguje s roztokom hrdze a jeho povrch po natretí sčernie. Nezvyknem bezhlavo siahať po chemických farebných moridlách, jediné nátery, ktoré používam, sú priehľadný lesklý lak alebo matná čierna farba, ale iba vtedy, ak to charakter výrobku vyžaduje. Radšej sa však snažím nájsť farebne také drevo, aké potrebujem, a rešpektovať jeho tvar a kresbu,“ dopĺňa.
„Dávam si záležať na tom, aby moje objekty reflektovali aj moju osobnosť a princípy. Mám rada kontrasty a tak trochu dramatické zvraty a myslím si, že štipka nedokonalosti dreva nami vie niekedy pohnúť viac ako bezchybná krása.“
Mya Javorková
Druhá šanca na život pre staré drevo
Profesijné cesty sú niekedy priamočiare, inokedy pripomínajú okružné plavby. V prípade Tibora Takátsa tvoriaceho pod značkou WOODYMAN sa na nej prelínajú jeho dva celoživotné záujmy – fotografia a dizajnérska tvorba. V ostatných rokoch sa venuje predovšetkým práci s drevom a výrobe bytových doplnkov. Na predaj ponúka len svoje autorské výrobky, ktoré navrhuje a vlastnoručne vyrába v malej dielni.
„Používam najmä recyklované drevo, staré vyhodené palety a dosky. Vďaka tomu je každý kus jedinečný a trochu iný ako ostatné. Rád pracujem so starým drevom, ktoré najskôr roztriedim, opracujem, a až potom mu nájdem vhodné využitie. Dosky majú rôzne drobné poškodenia, diery po klincoch a šrámy – povrch tým získava krásnu patinu. Každý môj nový kus tak v sebe nesie históriu. A aj ohľaduplnosť k životnému prostrediu,“ popisuje spôsob, akým drevo získava.
„Staré drevo má príbeh, neopakovateľné čaro. Jeho jedinečnosť spočíva aj v tom, že to bol živý tvor, organizmus, ktorý tu navyše existoval dávno pred nami. Baví ma predstavovať si a cítiť z toho materiálu cestu od jeho vzniku, až kým sa dostal ku mne. Takýto kus dreva má v sebe dobrodružstvo, ktoré mu dáva energiu a pôvab.“
Tibor Takáts
Okrem recyklovaného dreva pri práci občas používa aj smrekovú alebo borovicovú škárovku a masívne agátové, dubové či bukové drevo, ktoré nakoniec ošetrí vodou riediteľnými lazúrami alebo prírodnými olejmi a voskami. Tibor si cení poctivé remeslo, ktoré nám do životov prináša kvalitné trvácne predmety, z ktorých sa môžeme tešiť roky. Priznáva, že práca s drevom ho psychicky povznáša, doslova mu dodáva harmóniu, vyrovnanosť aj vytrvalosť. Zároveň pri nej vníma aj kontinuitu s tradíciou, svojím spôsobom totiž vzdáva úctu starodávnej rodine remeselníkov: „Je pre mňa potešujúce na ňu nadväzovať, premieňať predmet zo surových organických materiálov na niečo funkčné alebo dekoratívne. A, samozrejme, veľmi ma teší vedomie, že existujú ľudia, ktorým sa moje veci páčia a majú o ne záujem.“
