Ak sa od drevo dobre staráte, poteší vás svojou dlhou životnosťou. A ak aj výrobok z dreva nahlodá zub času, často sa dá zreštaurovať do podoby, akoby bol úplne nový. Reštaurovaniu sa venuje aj pán Juraj Peržo, ktorý pracuje s drevom už roky. Jeho ruky sa doposiaľ pričinili nielen o nové realizácie, ale taktiež o obnovu rôznych historických pamiatok a kúskov, ktoré za to jednoducho stáli.
Začiatky pod dohľadom skúseného majstra
Pán Peržo pochádza z rodiny, kde malo drevo ako také vždy svoje stabilné miesto. Okrem lesníkov mal medzi príbuznými aj debnára a stolára. On sa však, paradoxne, vydal diametrálne odlišným smerom. Ako sám vraví: „Rozhodol som sa pre štúdium silnoprúdovej elektrotechniky a strojáriny. Počas môjho pobytu na vysokej škole som sa ale v rámci dielenských prác dostal na 4 roky pod vedenie 80-ročného pána Pašku, ktorý robil stolára a reštaurátora pre prezidentskú kanceláriu T. G. Masaryka. Tento majster s veľkým „M“ ma pritiahol k práci s drevom natoľko, že som si vybudoval vlastnú dielňu a pracujem s drevom dodnes.“
Prvé zákazky a samoštúdium
Po štúdiu na vysokej škole nastal čas na prvé zákazky. Jednou z vôbec prvých bola rekonštrukcia starého domu, ktorá začala strechou a končila interiérom. „Krov domu som robil pod dohľadom skúseného tesára na dôchodku. Neskôr za mnou prišli priatelia i známi so slovami „urob aj nám“. No a práce s drevom pribúdalo,“ spomína pán Peržo. Okrem toho sa rozrozprával, že v snahe udržať si dobré meno pozoroval iných majstrov a vzdelával sa samoštúdiom staršej literatúry. Nápomocnou mu bola vtedy lesnícka a drevárska fakulta vo Zvolene. „Na počiatku mojej práce s drevom boli dominantné tesárske práce. Vyskúšal som si takmer všetky typy krovov. O čosi menej bolo dielenských zákaziek. Teraz je to, naopak, zhruba v obrátenom pomere.“
Zaľúbenie v historických krovoch a organoch
Postupom času našiel pán Peržo zaľúbenie v historických krovoch. Podujímal sa na ich rekonštrukcie v rámci kostolov. „Každý krov kostola mal iné technické riešenie. Niektoré prvky som neskôr aplikoval pri realizáciách krovov novostavieb. Mal som radosť, keď som mohol navrhnúť krov vrátane výpočtu statiky a nakoniec ho aj realizovať. Vždy ma fascinovali majstri, ktorí aj bez modernej výpočtovej techniky dokázali vyhotoviť úžasné diela,“ vysvetľuje pán Peržo. A keďže on sám má i hudobné vzdelanie, učarovali mu aj organy: „Raz ma oslovil pán farár, či by som nevedel opraviť organ. V najbližšiu sobotu mala byť svadba. Bola to výzva, ktorú som prijal. No a v danú sobotu organ na svadbe sprevádzal svadobčanov. Odvtedy robím opravy na organoch. Vďaka tejto skúsenosti som zistil, prečo sa organ nazýva kráľovský nástroj.“
Čo si všímať pri reštaurovaní
Reštaurovanie starých drevených predmetov a historických pamiatok naberá po slovách skúseného majstra úplne nové rozmery. Možno z nich vycítiť skutočné čaro práce s drevom.
„Každý druh dreviny má inú farbu, inú výraznosť letokruhov, inú vôňu a rôznu mernú hmotnosť. V prvom rade treba podrobne preskúmať reštaurovaný objekt. Napríklad, keď chytím do ruky dosku, so záujmom si ju pozriem. Sledujem jej letokruhy aj ich hustotu. Všímam si, ako je doska vyrezaná a aký smer majú vlákna dreva. Okrem toho treba pozorovať aj povrchovú úpravu a typy spojov. To všetko mi pomáha priblížiť sa k myšlienkovým pochodom autora predmetu a zároveň napovedá, ako musím pristupovať k reštaurovaniu. Ak mám vymeniť niektorú časť, najskôr odmeriam vlhkosť daného predmetu a potom hľadám v mojom sklade príslušnú drevinu s čo najbližšou hodnotou vlhkosti. Na sklade mám niektoré dreviny odložené viac ako 20 rokov. Všímam si kresbu dreva, aby som čo najvernejšie doplnil poškodenú časť. Potom zvažujem, akú penetráciu zvolím, aké prípravky proti biologickým škodcom použijem – všetko v snahe maximálne sa priblížiť k technológiám i materiálom, aké boli použité v čase vzniku daného výrobku. Samozrejme, vždy s ohľadom na to, o aký objekt ide – či kreslo, stôl, dvere, rám na obraz, alebo iné,“ prezrádza pán Peržo.
Zaslúžené úspechy a ocenenie
Rokmi poctivej práce dosiahol pán Peržo aj medzinárodné úspechy. V minulosti ho napríklad oslovili z organizácie Academia Istropolitana Nova. Aktívne sa zúčastňoval na jej kurzoch obnovy historických okien a brán. Vyrábal pre ňu nové časti ako náhradu chybných a degradovaných kúskov. Dnes jeho práce možno okrem Slovenska vidieť aj v ďalších 5 krajinách. Aj preto bol zaslúžene ocenený Bratislavským samosprávnym krajom za príkladnú obnovu pamiatok a za pedagogickú prácu. Ako mnohí, aj pán Peržo je presvedčený, že historické pamiatky skutočne stoja za obnovu, a na záver dodáva:
„Pri práci s drevom, najmä čo sa reštaurovania týka, je potrebné byť v pokoji a bez stresu. Ak na to vyjde čas, rád relaxujem tam, kde cítim vôňu dreva.“
