Brezové drevo

Vďaka charakteristickej kôre brezu rozoznávajú aj deti. Tento čarovný strom je ozdobou prírody a konáre, krásne samy osebe, dekorujú mnoho príbytkov. Čím sa vyznačuje táto drevina, aké využitie má brezové drevo a už ste počuli o zbere brezovej vody?

Breza, latinsky Betula, je rod listnatých stromov a kríkov, ktoré patria do čeľade brezovitých. Názov Betula má pravdepodobne galský pôvod, aj keď jeho význam je ťažké určiť. Rímsky historik Plínius Starší nazval brezu Galica arbor, čiže galský strom. Na svete existuje množstvo druhov tohto významného lesotvorného stromu. Na severnej pologuli rastie až 40 druhov brezy a celkovo poznáme asi 120 druhov tohto jedinečného stromu. Za priaznivých podmienok dosahuje výšku do 30 mpriemer kmeňa môže mať až 80 cm.

Brezy na Slovensku

Na našom území rastú hlavne dva druhy briez, a to breza previsnutá (Betula pendula), resp. breza bradavičnatá (Betula verrucosa), a breza plstnatá (Betula pubescens). Oba druhy majú na kmeni a konároch kôru bielej farby, ktorá je pre tieto dreviny typická. Práve vďaka nej sú tieto stromy najľahšie rozoznateľné a patria medzi prvé stromy, ktoré vedia rozlíšiť aj malé deti. U nás rastie hlavne vo vyšších polohách, cca od 700 do 1 100 m n. m., pričom v nižších polohách výskytu rastie na močariskách a rašeliniskách. Okrajovo sa u nás vyskytujú aj ďalšie druhy, ale dva spomenuté sú dominantné.

Brezová kôra typická svojou bielou farbou
Brezová kôra typická svojou bielou farbou

Breza previsnutá

Najčastejšie sa u nás vyskytuje breza previsnutá, resp. bradavičnatá. Slovenský názov súvisí s prítomnosťou živicových uzlín na vetvičkách. Podobne aj latinský tvar verrucosa je odvodený od slova verruca, čo znamená bradavica alebo výrastok. Synonymum označenia pendula (previsnutá) pochádza zo slova pendulus, teda visiaci, ovisnutý.

Je to nenáročná drevina, ktorá obľubuje ľahké pôdy a neznáša tieň.Strom dorastá do výšky 30 m. Konáre má hrubé a vzpriamené, koncové vetvičky previsnuté. Na mladých vetvičkách má hnedú kôru, ktorá sa časom mení na bielu, priečne sa odlupujúcu. Kôra výborne horí, čo sa dá dobre využiť, ak sa človek ocitne v prírode a potrebuje založiť oheň. Strom má 3 až 7 cm oválno-trojhranné listy, ktoré sú na okrajoch nepravidelne zúbkované.

Breza plstnatá

Tento druh brezy je na Slovensku zastúpený v menšom počte než breza previsnutá, s ktorou je však často zamieňaná. Má tiež bielu kôru, ale matnú, so sivým odtieňom. Listy brezy plstnatej sú oblejšie a mladé vetvičky sú husto pokryté chĺpkami – odtiaľ ten slovenský názov. Latinský tvar pubescens pochádza zo slova pubesco, čiže dospievam, čo odkazuje na spomínané jemné chĺpky.

Dorastá do výšky 25 m, koncové vetvičky má rozvetvené všetkými smermi a nepôsobí previsnutým dojmom. Kmeň stromu má bielu kôru až po zem. Je celkovo svetlejšia a zvislých prasklín na kôre je zvyčajne menej než v prípade brezy previsnutej. Obľubuje mokrade, močiare a rašeliniská.

Breza previsnutá
Breza previsnutá

Breza ako posvätný strom

Aj keď breza nie je typicky úžitkový strom ako napríklad ovocné stromy, človek sa od pradávna tešil nielen z jej krásy. Vo viere germánskych, slovanských a pobaltských kmeňov bola breza považovaná za posvätný stromsymbolizovala čistotu. Ťažko povedať, či jej dávna posvätnosť alebo možno jednoducho len jej krása boli príčinou rozšírenia kresťanského zvyku medzi slovanskými národmi vyzdobovať na Božie Telo vonkajšie oltáre mladými briezkami. Rovnako sa rozšíril zvyk takto označiť dom nevesty v deň sobáša. A práve breza sa používala aj v čase stavania májov, hoci u nás ju pri tom pomaly vytláčajú ihličnany. Bola symbolom jari a znovuzrodenia života.

Zber brezovej vody

Nie náhodou bol slovanský názov tretieho mesiaca roka zachovaný u našich západných susedov odvodený od brezy – březen. Nebol to len čas nástupu vegetácie brezy a jej kvitnutia, ale aj obdobie, keď si človek na konci zimy mohol doplniť vitamíny a energiu z brezovej vody.

Miazga alebo brezová voda je tekutina, ktorú breza čerpá na jar zo zeme do svojej koruny prostredníctvom koreňov, aby následne mohla vypustiť prvé puky, z ktorých vyrastajú listy. Práve preto je čas na zber brezovej vody obmedzený len na pár týždňov. Tento zabudnutý prírodný zázrak obsahuje množstvo minerálov, vitamínov, enzýmov, antioxidantov a aminokyselín. Brezová voda má na organizmus očisťujúce, regenerujúce, omladzujúce a močopudné účinky.

Zber brezovej vody
Zber brezovej vody

Čo je charakteristické pre brezové drevo?

Brezové drevo je svetlé a má smotanovú farbu. V závislosti od podmienok rastu môže mať hnedastý alebo ružovkastý nádych. Ide o pevné, stredne tvrdé a stredne ťažké, húževnaté a elastické drevo, ktoré sa dobre ohýba. Pracuje sa s ním pomerne bezproblémovo, ľahko sa impregnuje, farbí, leští a lepí. Kresba dreva nie je výrazná. Výnimku tvoria vybrané druhy briez, ako napríklad fínska breza, ktorá má veľmi peknú dekoratívnu textúru.

Slabinou tohto druhu dreva je nízka odolnosť voči poveternostným vplyvom a vlhkosti. Je teda náchylné na poškodenie hnilobou a plesňami, preto sa využíva najmä v interiéri.

Brezové drevo - guľatina
Brezové drevo

Na čo sa používa brezové drevo

Použitie brezového dreva je veľmi široké. Keďže sa ľahko spracováva, často sa používa v umeleckom stolárstve a rezbárstve. Je to dobrá surovina na výrobu nábytku do interiéru a rôznych úžitkových i dekoračných predmetov, ako sú soľničky, misy, dosky na krájanie, vázy, svietniky. Neraz sa používa aj pri výrobe preglejok a dýh. Jednotná štruktúra brezového dreva umožňuje odlupovanie tenkých plátov, v dôsledku čoho možno vytvárať veľmi tenké preglejky s mnohými vrstvami. Vďaka ľahkému ručnému a mechanickému spracovaniu sa z brezového dreva vyrábajú aj kolíky, cievky nití, rúčky, dokonca i podrážky topánok. V celulózovom priemysle sa používa na výrobu papieroviny.

Sušenie brezových dosiek
Sušenie brezových dosiek

Okrem vyššie uvedeného sa brezové drevo používa aj ako palivo. Má vysokú výhrevnú hodnotu (2 700 kWh/m3) a ľudia, ktorí si ho chystajú na vykurovanie, určite ocenia jeho ľahké štiepanie. Je ideálne do otvoreného krbu, pretože pri horení nepraská a neodletujú z neho iskry. Veľmi dobré je aj na podpaľovanie, resp. založenie ohňa. Dobre horí aj vtedy, keď je vlhké. Charakteristická je preň príjemná vôňa a tvorba malého množstva dymu.

Breza je obľúbená aj na údenie rýb, bravčového a hydinového mäsa.

Tip pre vás: Môžete ním aj pozametať

Hoci dnes už nie sú také využívané ako kedysi, ešte stále si môžete vyrobiť či zadovážiť brezové metly, ponúkané najmä na pozametanie hrubej špiny na stavbách a dvoroch. Siaha sa po nich aj ako po dekoráciách, a ak máte doma fanúšikov Harryho Pottera, dajú sa použiť ako replika slávneho Nimbusu 2 000. Všetkým čarodejniciam vždy dobre poslúžil ako dopravný prostriedok. 🙂

Breza ako palivové drevo
Breza ako palivové drevo

Dbajte na ošetrenie výrobkov

Široká škála použitia robí z brezy jedinečný strom, ktorý zaujme nielen na pohľad. Táto unikátna drevina ozdobí vďaka jemným listom a bielej kôre nielen záhrady a parky, ale v spracovanej forme aj príbytky. Nezabúdajte však na ošetrenie výrobkov. Pred nežiaducimi vplyvmi ich chráňte impregnáciou a povrchovým náterom, napríklad lazúrou alebo lakom. Použiť môžete aj oleje vhodné na drevo. Správnou povrchovou úpravou a starostlivosťou zabezpečíte, že z brezového nábytku a doplnkov sa budete tešiť dlhé roky.

Tip pre vás: Čím ošetriť brezové drevo v interiéri

Výrobky z brezy, ktoré budú umiestnené v interiéri, môžete ošetriť napríklad kombináciou impregnácie Belinka Impregnant a lazúry Belinka Interier alebo laku Belinka Interier lak. Ak uprednostňujete oleje, môžete použiť olej Belinka Oil Interier.

Predchádzajúci článokČím natrieť záhradné sedenie a aké si zhotoviť?
Ďalší článokInfografika: Drevená terasa – jej výber, návrh a realizácia v kocke
Tím Čarodreva tvoríme my: milovníci prírody, ekológie, turistiky, dizajnu, architektúry, ale aj zruční majstri, ktorí našli vášeň v renováciách. Ochrannú ruku nad nami drží Ing. Stanislav Košúth, PhD., ktorý sa venuje práci s drevom asi od svojich 15 rokov. Maturoval na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene v odbore Výroba nábytku. Na Technickej univerzite vo Zvolene pokračoval štúdiom v odbore Drevárske inžinierstvo. Na pôde svojej alma mater niekoľko rokov pracoval ako technik a vedeckovýskumný pracovník. Neskôr sa venoval výrobe nábytku a jeho montáži, od postelí a komôd, až po kuchynské linky. V súčasnosti síce pracuje v inom odvetví, ale výroba nábytku zostala jeho veľkým hobby. Okrem toho rád chodieva na turistiku a venuje sa hubárstvu.