Drevo je najstarším a najtradičnejším palivom na výrobu tepla. Hoci už v súčasnosti väčšina domácností využíva plyn, stále je dosť takých, ktoré si teplo zabezpečujú práve týmto tuhým palivom, prípadne ho minimálne kvôli príjemnej atmosfére spaľujú v kozube. Aké drevo a drevné alternatívy sa používajú? Akým drevom kúriť?

Kusové palivové drevo

Drevo horí pri teplote 400 – 600 °C, pričom rôznym druhom dreva trvá rôzne dlhý čas, kým zhoria a premenia sa na popol. Pomaly horí napríklad dub, rýchlo zas smrek, čo je ideálne najmä pri rozkurovaní. Dôležitým parametrom pri výbere dreva je jeho výhrevnosť. Táto hovorí o tom, koľko energie získame z dreva jeho spálením, resp. koľko tepla uvoľní pri spálení. Výhrevnosť dreva sa líši v závislosti od jeho druhu, vlhkosti a kvality. Tvrdšie drevá majú obvykle vyššiu výhrevnosť ako mäkké. K druhom s vysokou výhrevnosťou patrí napríklad jaseň, agát, dub, buk, nižšiu výhrevnosť majú zas topoľ, smrek, jedľa.

palivové drevo pripravené na vykurovanie

Kusové palivové drevo musí byť jednoznačne suché – po dvoch rokoch sušenia môže dosiahnuť minimum svojej vlhkosti, čo je zhruba 18 % pri umiestnení v exteriéri pod prístreškom (vo vykurovanom vetranom priestore môže vlhkosť dreva klesnúť aj nižšie). Stačí však zmena počasia, napríklad jesenná hmla, a drevo do seba opäť nasaje vlhkosť. Na porovnanie, čerstvo narezané drevo obsahuje 50 až 60 % vody. Úplne nevhodné na kúrenie je mokré drevo, pretože počas jeho horenia sa veľká časť energie vyplytvá na proces, pri ktorom sa voda premieňa na paru. Teplota ohniska sa vtedy zníži až o 200 °C a rovnako sa zníži aj efektivita vykurovania. Navyše, odparená voda môže kondenzovať v komíne a tým spôsobiť jeho postupné poškodenie.

Nie všetko, čo horí, patrí do pece, kozuba či kotla

Zvyšky nábytku, paliet a debniacich dosiek obsahujú zvyčajne nátery a lepidlá, ktoré sa spaľovaním uvoľňujú do ovzdušia a sú škodlivé zdraviu aj životnému prostrediu.

Brikety a pelety ako náhrada dreva na vykurovanie

Jednoduchým riešením, ako nahradiť drevo, sú brikety (pod tlakom zlisované čisté a suché piliny) a pelety (granulované častice odpadového drevného materiálu z pilín a hoblín). Rovnako sa vyrábajú pod tlakom. Toto riešenie patrí k najvýhrevnejším metódam vykurovania a je zároveň ekologickou voľbou – pokiaľ si kúpite brikety alebo pelety s certifikátom od výrobcu, môžete si byť istí, že neobsahujú žiadne chemikálie a sú vyrobené z drevnej hmoty, ktorá nebola nikdy chemicky ošetrená.

brikety na kúrenie

Vďaka nízkemu obsahu vody (menej ako 10 %) a vysokej hustote dobre horia, nedymia, nezanášajú komín a neničia vykurovacie zariadenie. Kvalitné brikety najskôr horia jasným plameňom, potom žeravia priemerne štyri hodiny (pri uzavretom prívode vzduchu). Brikety z kôry stromov dokážu horieť až desať hodín. V porovnaní s drevom majú brikety aj výhodu skladnosti, kupujú sa zabalené v úhľadných balíkoch, ktoré poskladáte na seba.

Vedeli, ste, že…? Jedna dvojkilová briketa nahradí niekoľko polien dreva.

Drevené pelety sú ukážkovým príkladom ekologického využitia odpadu, zdrojom ich výroby sú väčšinou vedľajšie produkty drevnej produkcie (drevný prach). Spaľovanie peliet je vysoko účinné a nezamoruje vzduch v okolí. Vzniknutý popol je kvalitným zásaditým hnojivom, pretože obsahuje vápnik, horčík aj fosfor. Treba však dodať, že pri zhorení ho vzniká veľmi málo, a navyše u vybraných automatických kotlov na pelety stačí popolnicu vyprázdniť dvakrát do roka.

pelety na vykurovanie

Kalamitné a odpadové drevo na štiepku

Medzi prírodné palivo z odpadového dreva s vynikajúcou výhrevnosťou zaraďujeme aj suché drevné štiepky. Majú najčastejšie veľkosť 7 až 25 mm a obsah vody do 20 %. Nevysušená sypaná štiepka môže mať podiel vody až do 65 %, preto neprekvapí, že jej výhrevnosť je o polovicu nižšia. Takéto palivo je vhodné nechať vysušiť v sklade alebo pod prístreškom. Okrem toho, keďže takéto sypké materiály veľmi zle presychajú, odporúča sa hromadu z času na čas premiešať. Je to v podstate čiastočne spracované kalamitné a odpadové drevo, ktoré sa rozseká na kúsočky. Štiepka sa spaľuje vo väčších kotloch, ktoré sú na to prispôsobené. Majú napríklad zónu, v ktorej sa vlhká štiepka presuší a následne prichádza do spaľovacieho priestoru suchá. V bežnom kotle na kusové drevo, ktorý nie je uspôsobený na štiepku, nie je vhodné ju spaľovať.

drevná štiepka

Lesná drevná štiepka sa vyrába z drevnej hmoty obsahujúcej kôru aj zeleň, ako ihličie a listy, hnedá drevná štiepka obsahuje kôru a biela drevná štiepka sa zase vyrába z dreva zbaveného kôry. Veľkou výhodou vykurovania štiepkou je komfort prevádzky, ktorý môžeme prirovnať k prevádzke plynových kotlov. Kotly na štiepku môžu byť totiž podobne ako aj tie na pelety plne automatizované. Štiepka si však vyžaduje dosť miesta na skladovanie. To sa rieši buď v podobe samostatnej miestnosti, alebo sila umiestneného v exteriéri.

Tip na záver: Ako správne pripraviť ohnisko

Oheň sa najlepšie rozhorí, ak má zo všetkých strán dostatočný prísun vzduchu. Dosiahnete to tak, že na dve hrubšie drevá položíte naprieč polená s hrúbkou približne 10 cm. Na tie uložte niekoľko tenkých polienok alebo triesok (najlepšie z mäkkého dreva) a medzi ne vložte tuhý podpaľovač. Vyhnite sa papieru – zostáva z neho veľa popola. Ak chcete predĺžiť životnosť svojho vykurovacieho telesa, okrem techniky kúrenia sa riaďte aj pokynmi o intervaloch prikladania a množstve priloženého paliva. Prekurovanie vysokými dávkami dreva totiž môže spôsobiť poškodenie kotla a kozuba.

Predchádzajúci článokSeriál DRUHY DREVA: Jedľa – obľúbená u nábytkárov i stavebníkov
Ďalší článokSeriál ŠIKOVNÉ RUKY: Anjelské doplnky z dreva
Copywriterka a príležitostná bojovníčka za práva všetkých, ktorí to potrebujú. Obdobia hyperaktivity a workoholizmu strieda s fázami leňošenia, počas ktorých niečo varí, pečie, brúsi, zariaďuje, číta alebo si všetko z toho len predstavuje. Ako najstaršia z kopy detí má mierne sklony k diktátorstvu :-)