Kompostovanie je efektívny spôsob, ako zhodnocovať organický odpad a vytvárať z neho užitočnú biomasu. Pri výbere spôsobu kompostovania môžete zvoliť buď neriadené kompostovanie na voľnej kope, alebo riadené kompostovanie pomocou záhradného kompostéra. Skvelou voľbou je drevený kompostér. Ak ste trochu zruční, môžete si ho vyrobiť aj sami.
Aké výhody má drevený kompostér
Na úvod treba uviesť, že už samotné rozhodnutie kompostovať je dobré a chvályhodné, a to bez ohľadu na to, či si zvolíte plastový, kovový, betónový alebo drevený kompostér. Každý má, samozrejme, svoje plusy aj mínusy. Aké výhody má ten z dreva?
- Má prírodný vzhľad. V záhrade pôsobí nenápadne a prirodzene. Ľahko sa integruje do záhradného prostredia.
- Dobre reguluje teplotu. Drevo má dobré izolačné vlastnosti, ktoré pomáhajú udržiavať v kompostéri stabilnejšiu teplotu. To je dôležité najmä v chladnejších mesiacoch, keď potrebujete zachovať teplo na efektívny rozklad organického materiálu.
- Vyrobiť ho možno aj svojpomocne, vďaka čomu ho môžete prispôsobiť svojim potrebám a požiadavkám. Sami si určíte veľkosť, tvar, farebný odtieň a funkčné prvky (napríklad otvory na prúdenie vzduchu, veko, odnímateľná priečka na lepšiu manipuláciu s obsahom kompostéra).
- Jednoducho ho opravíte. V prípade poškodenia ľahko odstránite nedostatky. Stačia na to základné znalosti a nástroje.
- Ide o ekologický variant. Použitím dreva z trvalo udržateľných zdrojov alebo recyklovaných materiálov prispievate k ochrane životného prostredia. Na výrobu môžete použiť nové rezivo, ale aj staré nepotrebné drevo či palety, vďaka ktorým znížite výrobné náklady na minimum.
Za nevýhodu drevených kompostérov možno považovať obmedzenú životnosť – drevo je predsa len „živý“ materiál, ktorý sa vplyvom poveternostných podmienok degraduje a je aj ohrozovaný drevokazným hmyzom. Prirodzene, jeho odolnosť proti negatívnym vplyvom dokážeme zvyšovať vhodnými ochrannými nátermi. Spomenúť treba aj to, že v porovnaní s plastovým kompostérom má vyššiu hmotnosť, čo môže byť za určitých okolností považované za jeho ďalšiu nevýhodu.
Výroba dreveného kompostéra
Ako inak, začať treba výberom správneho dreva. Ak nemáte zvyškové drevo a nevyhnete sa návšteve tzv. hobby obchodu, siahnite po masívnych dubových doskách, ktoré by mali vydržať až 15 rokov. Lacnejším variantom je borovicové a smrekové drevo. Pokiaľ siahnete po odpadovom dreve, uistite sa, že nie je napadnuté plesňami, hubami alebo hmyzom.
Množstvo konštrukčného dreva závisí od veľkosti kompostéra. Vo všeobecnosti však budete potrebovať 4 až 6 ks hranolov na kostru (rožné, prípadne aj stredové stĺpiky) a laty, ktoré budú tvoriť bočné steny kompostéra. Ako spojovací materiál sú vhodné antikorové skrutky do dreva a klince. Na lepšiu fixáciu možno použiť aj kovové L-profily.
Jednu zo stien môžete vyhotoviť v podobe dvierok (odporúča sa na ľahšiu manipuláciu s kompostom). V tom prípade si zadovážte aj pevné pánty a západku či závoru. Prípadne skrátka urobte jednu stenu odnímateľnú. Nepripevnite teda laty poslednej steny o nosné hranoly (stĺpy) kompostéra, ale spojte laty tejto steny dvoma samostatnými hranolmi/doskami v rozstupe menšom, než sú stĺpiky kompostéra. Túto samostatnú stenu potom môžete upevniť ku kompostéru silným špagátom alebo drôtom, prípadne aj pomocou rôznych závor, petlíc či zástrčiek. Tie sú síce primárne určené na uzatváranie brán alebo dverí v kombinácii s pántmi, no veľmi dobre sa hodia aj na tento účel. Pomocou štyroch kusov takéhoto kovania je možné elegantne vyriešiť kompletne odnímateľnú stenu kompostéra.
Na čo myslieť pri zhotovovaní:
- Výška kompostéra by nemala presahovať 1,5 m, aby jednotlivé vrstvy neboli príliš ťažké a dali sa prevzdušniť.
- Kompostér by nemal mať dno. Môžete tam však umiestniť pletivo s malými očkami (s priemerom do 1 cm), aby ste zabránili vnikaniu hlodavcov a zároveň zachovali prístup malým živočíchom a mikroorganizmom, ktoré urýchľujú Pletivo môžete použiť aj na steny či veko kompostéra.
- Nopová fólia vnútri kompostovacej nádoby síce chráni drevo pred vlhkosťou, no zároveň ňou uzatvoríte medzery medzi jednotlivými latami, čím môže utrpieť proces kompostovania. Preto sa do kompostérov neodporúča. Prevzdušňovanie je pre kompostovanie kľúčové.
- Ak chcete kompostovať odpad zo záhrady, odporúča sa dodržať pravidlo 1 m2 záhrady = 1 l objemu kompostéra. Ak však budete kompostér napĺňať aj bioodpadom z kuchyne, pridajte ďalších minimálne 100 l na 4-člennú domácnosť.
Kvôli zachovaniu čo najdlhšej životnosti kompostéra je vhodné aplikovať impregnáciu (ak ste nepoužili tlakovo impregnované drevo), ktorá ho bude chrániť pred drevokazným hmyzom, plesňami a hubami, a aj povrchový náter, ktorý zmierňuje účinky UV žiarenia, vlhkosti a ďalších vonkajších činiteľov.
Náš tip
Na ochranu dreveného kompostéra môžete použiť napríklad impregnáciu Belinka Base v kombinácii s povrchovým náterom Belinka Lasur alebo impregnáciu Belinka Impregnant v kombinácii s povrchovým náterom Belinka Exterier. Pozor! Impregnácie sú biocídne výrobky, treba ich používať bezpečným spôsobom. Pred aplikáciou si vždy prečítajte etiketu a informácie o výrobku a dodržiavajte pokyny výrobcu.
Kompostér umiestnite na tienisté miesto tak, aby ste k nemu mali dobrý prístup (aj s fúrikom) a aby nebola sťažená manipulácia s kompostom.
Záverečné rady ku kompostovaniu
Zhotovenie kompostéra nie je žiadna veda. Väčšiu pozornosť si vyžaduje samotný proces kompostovania. Dbajte o to, aby bol obsah kompostéra vlhký – najmä v období sucha je dôležité podľa potreby ho polievať. V opačnom prípade sa odpad nebude rozkladať. Musí obsahovať dusíkaté (napríklad zelené lístie, tráva) aj uhlíkové zložky (napríklad konáre, kôra, vaječné škrupiny).
Môžete pridať 1 až 2 lopaty zeminy, čo urýchli proces kompostovania. Kompostovaný odpad by nemal byť väčší než cca 5 cm, resp. než palec na ruke. Obsah kompostéra treba aspoň dvakrát ročne premiešať.
