drevené sánky, drevené lyže, drevená hokejka, drevo v športe (1)

Aj keď nám za uplynulé roky nezvykla byť dopriata pravidelná a výdatná snehová nádielka, na dobrú lyžovačku či sánkovačku si mnoho ľudí robí chuť snáď každý rok. Zamysleli ste sa ale niekedy nad tým, komu a čomu vďačíme za takéto populárne zimné aktivity? Samozrejme, v prvom rade drevu, ktoré bolo základným predpokladom pre realizáciu prvých lyží a sánok. Viete však, ako sa spomínané lyže a sánky, resp. lyžovanie a sánkovanie, zrodili?

Počiatky sánok až v starovekom Egypte?

Presne tak! Predpokladá sa, že už obyvatelia starovekého Egypta používali sánky. Na čo im však slúžili? Predstava zimnej egyptskej sánkovačky je tak trochu scestná. Ale domnienka, že Egypťania používali sánky hlavne pri výstavbe rôznych objektov, konkrétne na prepravu ťažkých materiálov po sypkom piesku, znie realistickejšie. Sane, samozrejme, našli výrazné uplatnenie predovšetkým v oblastiach so stálou zimou, v ktorých je bohatá snehová pokrývka a v ktorých kolesá tiež nie sú veľmi platné. Mimoriadne efektívne tu odpradávna slúžili na prepravu materiálu a osôb. Mimochodom, k jedným zo skorých objavov saní patria aj cenné artefakty z legendárnej vikingskej lode Oseberg.

Moderné sánkovanie zo Švajčiarska

Za základmi moderného sánkovania môžeme zájsť do neďalekého Švajčiarska. Hovorí vám niečo meno George Robertson? Ide o austrálskeho študenta, ktorý v roku 1883 zvíťazil vo švajčiarskom Davose na sánkarských pretekoch. Nebolo by na tom nič špeciálne zaujímavé, keby nešlo o preteky, ktoré sú považované za vôbec prvú sánkarskú súťaž v histórii. Vtedajší víťaz George Robertson uspel na štvorkilometrovej trati v konkurencii ďalších 19 sánkarov, a nezmazateľne tak zapísal svoje meno do histórie.

drevené sánky, drevené lyže, drevená hokejka, drevo v športe (1)

Za prvými lyžami až do Ruska

Najstaršie informácie o lyžiach a lyžovaní sú založené na dvoch významných archeologických nálezoch. Čakali by ste, že vôbec prvé fragmenty lyžiarskych predmetov sa našli na území Ruska už v období 6 300 až 5 000 rokov pred naším letopočtom? Objavili ich približne 1 200 km severovýchodne od Moskvy pri jazere Sindor. Za zmienku však dozaista stoja aj okolo 5 000 rokov staré nástenné maľby pochádzajúce z územia Číny, ktoré tiež naznačujú používanie lyží už v období starovekých civilizácií.

drevené sánky, drevené lyže, drevená hokejka, drevo v športe (1)

Výrazné škandinávske míľniky

Výrazné míľniky zažili lyže v škandinávskych krajinách. Na ich území sa našlo množstvo skalných kresieb vyobrazujúcich postavy s lyžami asi z obdobia 4 000 až 3 000 rokov pred naším letopočtom. Nemožno však opomenúť ani prvé primitívne škandinávske lyže nájdené vo Švédsku. K ich vzniku došlo pravdepodobne v rovnakom čase. Populárnou rekreačnou aktivitou a športom sa stalo lyžovanie približne v polovici 19. storočia. V podobnom čase uzreli svetlo sveta aj prvé ohnuté a vykrojené lyže. Stalo sa tak rovnako v Škandinávii, konkrétne v Nórsku.

Vedeli ste, že?

Prvé ohnuté aj prvé vykrojené lyže vyvinuli rezbári v nórskej provincii Telemark. Zatiaľ, čo v prípade prvých vykrojených lyží to bolo v roku 1868, prvé ohnuté lyže datujú svoje počiatky ešte pred rokom 1840.

Príbeh hokejky

Najmladším športovým náčiním nie sú ani populárne hokejky. Historici veria, že počiatky jedného z najobľúbenejších ľadových športov siahajú do obdobia okolo roku 1 800. Hru vraj vymyslel kmeň pôvodných obyvateľov žijúcich na území dnešnej Kanady. „Palice“ hráčov boli vyrobené z brezového alebo hrabového dreva. Prvé hokejky boli vlastne palice ohnuté v dolnej časti, pričom hráči ešte používali loptičku. Prvá moderná hokejka s rovnou čepeľou uzrela svetlo sveta v 19. storočí v Kanade, kde sa hralo už s pukom.

drevené sánky, drevené lyže, drevená hokejka, drevo v športe (1)

Vedeli ste, že?

Zahnutú hokejku v skutočnosti vymyslel slovenský rodák Stan Mikita, keď sa pri jednom z tréningov jeho náčinie pri náraze o mantinel ohlo. Keďže mal k dispozícii jedinú hokejku, musel tréning dokončiť aj s takýmto hendikepom. Pri hre však rýchlo zistil, že z núdze sa môže stať cnosť.

Drevo a šport

Čo dodať na záver? Nášmu milovanému drevu nevďačíme len za to, že predstavuje nezameniteľný stavebný materiál pre naše obydlia a útulne skrášľuje interiéry. Drevo sa totiž výrazne pričinilo aj o vznik športov, ktoré dnes nekonečne milujeme a sledujeme ich aj na takých veľkolepých podujatiach, akými sú napríklad olympijské hry. Ktorý šport je váš najobľúbenejší?

Predchádzajúci článokInfografika: Sprievodca technikou natierania
Ďalší článokŽivý alebo umelý vianočný stromček?
Tím Čarodreva tvoríme my: milovníci prírody, ekológie, turistiky, dizajnu, architektúry, ale aj zruční majstri, ktorí našli vášeň v renováciách. Ochrannú ruku nad nami drží Ing. Stanislav Košúth, PhD., ktorý sa venuje práci s drevom asi od svojich 15 rokov. Maturoval na Strednej priemyselnej škole drevárskej vo Zvolene v odbore Výroba nábytku. Na Technickej univerzite vo Zvolene pokračoval štúdiom v odbore Drevárske inžinierstvo. Na pôde svojej alma mater niekoľko rokov pracoval ako technik a vedeckovýskumný pracovník. Neskôr sa venoval výrobe nábytku a jeho montáži, od postelí a komôd, až po kuchynské linky. V súčasnosti síce pracuje v inom odvetví, ale výroba nábytku zostala jeho veľkým hobby. Okrem toho rád chodieva na turistiku a venuje sa hubárstvu.

4 KOMENTÁRE

  1. Ja mám takú vedomosť, že zahnutú hokejku vymyslel náš obranca Čapla a aj hokejky sa podľa neho volali Alpačky. Alpač naopak Čapla. Ktorá verzia je správna??

    • Krásny deň, pán Horňan,

      ďakujeme vám za skvelý postreh a doplnenie 🙂 Aby sme veci uviedli na pravú mieru, za autora zahnutej hokejky sa z historického hľadiska naozaj považuje Stan Mikita. Avšak, Jozef Čapla, československý obranca a blízky priateľ Stana Mikitu, s ktorým sa zoznámil v zámorí, spopularizoval tento zlepšovák v Európe. Vďaka nemu sa začali vo fabrike v českých Horažďoviciach vyrábať obľúbené „alpačky“, o ktoré bol rýchlo obrovský záujem 🙂

      Majte sa dobre.

      Adriána z tímu Čaro dreva

  2. Vedeli ste, že prvá ski výrobňa v Hornom Uhorsku – teda na Slovensku – bola v Pruskom. Vyrábal p. Babiar v budove bývalej oranžérie, dnes to je tam Komunitné centrum.

DISKUSIA

Prosím vložte váš komentár
Prosím zadajte vaše meno