Dokážete nakúpiť správne drevo na svoj altánok alebo plot?

Odhodlali ste sa postaviť si vlastnoručne plot alebo dokonca altánok? Potom by ste si mali dávať pozor už pri výbere materiálu. Aký druh dreva je vhodný, aké parametre si všímať a aké poškodenia dosiek nepodceniť?

Ploty a altánky z dreva sú obľúbené, pretože vynikajúco zapadajú do prírodného prostredia a zároveň dobre plnia svoje funkcie. Vďaka tomu, že je drevo tvárny materiál, môžu mať rôzne podoby, presne podľa vkusu majiteľa a charakteru pozemku. Pri ich výrobe treba dbať ako na správny výber materiálu, tak aj na konštrukčnú ochranu. Je to základ, ktorý spolu s následnou dôkladnou starostlivosťou zabezpečí ich dlhú životnosť.

Smrekové drevo – najbežnejší materiál do exteriéru

V našich končinách sa na stavbu záhradných altánkov najčastejšie používa smrekové drevo. Spomedzi drevín vhodných do exteriéru je najdostupnejšie a cenovo najprijateľnejšie. Zo smreka sa vyrábajú nosné časti konštrukcií a krovy, teda najrozličnejšie druhy trámov, hranolov a hranolčekov, podlahové a plotové dosky a tiež dosky, z ktorých sa skladajú vonkajšie i vnútorné steny, prípadne boky altánku.

Ak vstúpite do obchodu s rezivom a predajca vám ponúkne smrek, nebojte sa, neplánuje vás oklamať. Stolár z Nitry vysvetľuje:

„Smrekové drevo je v stavebníctve nezastupiteľný materiál. Je pomerne ľahké, a pritom pevné a pružné. Je to najbežnejší materiál do exteriéru. Prácu s ním zvládnu i domáci majstri, ktorí nevlastnia profesionálne náradie.“

Ako sa so smrekom pracuje?

Smrekové drevo má náchylnosť deliť sa po vláknach. Domáci majster a výrobca šperkov Branislav Mičko zo Spiša upozorňuje: „Treba na to myslieť a dávať pozor, aby sa nerozštiepilo tam, kde nechcete. Platí to najmä pri klincovaní a skrutkovaní. My, amatérski majstri, sa občas púšťame do prác, na ktoré nemáme práve ideálne náradie. Schytíme, čo leží poruke, a ide sa. Ak sa však pracuje so smrekovým drevom, treba dôsledne používať vrtáky na drevo. Vedú pekne cez vlákna a nič sa zbytočne nepokazí.“

Mimoriadne dôležité je konštrukčné riešenie, ktoré „holému“ smrekovému drevu nedovolí stretnúť sa s vodou. „Smrekové drevo treba pred vodou dôsledne chrániť – jednak od zeme, jednak zhora,“ radí pán Mičko a pokračuje: „Prakticky to znamená, že nosné trámy smrekového altánku osadíme do zabetónovaných kovových pätiek, ktoré sú aspoň dvadsať centimetrov nad zemou. Čerstvo postavený altánok musíme zasa čo najskôr dostať pod strechu. Ak zostane otvorený a naprší naň, môžeme ho rozobrať a pokúsiť sa zachrániť, čo sa dá – s výnimkou dreva, ktoré bude pokrútené tak, že ho už nezachránime.“ Pri jednom zmoknutí však, samozrejme, nemusí hneď nastať tragédia. Je dôležité umožniť drevu čo najskôr vyschnúť, aby voda nemohla pôsobiť dlhodobo. Teda ju z neho odpariť a vyvetrať ju.

Ako pri altánku, aj pri plote platí, že ho treba chrániť pred vlhkosťou. Správne osadenie do zeme, ale aj úprava plotových lát tak, aby z nich dobre stekala voda, je z pohľadu životnosti mimoriadne dôležité.

Aké sú iné možnosti okrem smreka?

Na stavbu altánku alebo plota v záhrade možno použiť aj borovicu, smrekovec, agát alebo dub. Každý z nich sa hodí do exteriéru, no má svoje špecifiká – plusy a mínusy, ktoré treba poznať, kým v obchode s drevom vytiahnete peňaženku a definitívne odčiarknete položku z nákupného zoznamu. Mimochodom, všetky tieto dreviny sú drahšie než smrek, no aj lepšie odolávajú vode. Stručne sa s nimi môžete oboznámiť aj na našom obrázku:

Pozor na zostatkovú aj dažďovú vodu a vlhkosť

Ako sme už spomenuli, najväčšou slabinou dreva v záhrade, a najmä toho smrekového, je voda. V tomto prostredí je totiž trvalo vystavené vrtochom počasia a zmenám ročných období. Vodu považujú odborníci za najväčšieho nepriateľa stavebného dreva. Svojím nenápadným pôsobením dokáže zmeniť drobné chyby materiálu na veľký problém hotového výrobku.

Surové drevo preto treba dosušiť. Ak to neurobíme, hrozí, že vysnívaný altánok – miesto na relax a odpočinok – sa zmení na nočnú moru. Niekde stratí tvar, inde rozmery, na stenách sa objavia škáry, cez ktoré prestrčíte aj prst, v rohoch vyrazí pleseň. Bez ďalšieho zásahu sa časom znehodnotí.

Rezivo na dosušenie však nestačí zhodiť niekde za dom. Celý proces prebehne správne iba vtedy, ak bude uložené podobne ako na pílach alebo u predajcov – v tzv. klietke. A tu sú potrebné ďalšie vedomosti. O tom, ako pripraviť podložie, akým spôsobom rezivo rozmiestniť, uložiť, podoprieť, ako zabezpečiť prúdenie vzduchu a ochranu pred dažďom i páľavou slnečných lúčov. Hlavne ak sa drevo suší vo veľkom a výsledok má byť čo najlepší, treba na to myslieť.

Vysoká zostatková voda v bunkových stenách je živnou pôdou pre huby, plesne a všetky škodlivé mikroorganizmy. Správna vlhkosť rezivového dreva určeného do exteriéru je zároveň jeho prvou ochranou pred negatívnymi vplyvmi vody.

Ochrana pred vodou sa však vysušením dreva nekončí. Ak je totiž dosušené rezivo dlhšie bez povrchovej úpravy, bude ďalej reagovať na zmeny vlhkosti okolitého prostredia. Nejde len o dážď. Aj bežná vzdušná vlhkosť dokáže drevo deformovať, až úplne znehodnotiť. Preto sa hotové drevené výrobky chránia proti vlhkosti impregnačným náterom a následne vrchným náterom.

Nakupujeme rezivo

Ak na stavbu plota či altánku kupujete hotové rezivo, je potrebné všímať si prípadné nedostatky, ktoré by neskôr mohli viesť k závažným problémom výrobkov. Čo si všímať?

Nie je doska ako doska alebo nebezpečné praskliny

„Všímame si praskliny a uzly, sledujeme, či rezivo nie je vytočené,“ vysvetľuje predajca reziva a dodáva: „Najnebezpečnejšie sú priečne praskliny.“ Prirodzenému deleniu vlákien a pozdĺžnym prasklinkám, ktoré vedú len pár centimetrov od rezu dosky, sa nedá vyhnúť. Treba ich započítať ako rezervu pri kúpe materiálu, keďže z nich bude nevyhnutný stavebný odpad. Hlboké pozdĺžne praskliny sú už vstupnou bránou pre vodu, plesne, huby a ostatné škodce. Sú to veľké hrozby – stavebné drevo dokážu doviesť k hnilobe. Priečna prasklina môže meniť aj najdôležitejšie vlastnosti materiálu, akými sú stabilita či nosnosť.

Tiež ste si mysleli, že takéto drevo sa do predaja nedostáva? Zabudnite na to! Najmä v sieťach obchodných reťazcov sa v rámci predajných akcií objavujú dosky a hranoly s vážnymi chybami. Všímajte si napríklad dlhé pozdĺžne zádery. Mávajú dĺžku i niekoľko desiatok centimetrov. A správajú sa presne tak, ako záder na koži pri nechte: prekáža a prekáža, až kým ho nechtiac neodtrhnete. V mieste odtrhnutia po ňom zostane nepríjemná rana, ktorá sa musí zahojiť. Na doske sa, samozrejme, nezahojí – bude z nej buď nová cestička, ktorú si nájdu voda a škodce, alebo minimálne estetický defekt na hotovom výrobku.

Diery, hrče, štrbiny

Objaviť môžete aj drevo s tzv. rakovinou. Je to zmenené tkanivo, pozostatok po poškodení, ktoré stromu počas rastu spôsobili vláknité huby a plesne. „Upozorňujem, že ľudovo sa tak nazýva všetko, čo stromu ublížilo počas rastu. Strom, ako každý živý organizmus, sa to snažil odstrániť hojením, no v dreve zostali stopy,“ vysvetľuje stolár.

Pri kúpe reziva z ihličnanov zbadáte tento problém ako štrbinu, ktorá na hladkej svetlej doske doslova „svieti“. V jej vnútri je čosi ako vrastená hrubá tmavá kôra zatečená veľkým množstvom živice. Stolár prízvukuje:

„Je na to mnoho názorov. Niektorí nič z toho nepovažujú za vážnu chybu. Sú to však miesta, z ktorých sa časom môže vyvinúť hniloba.“

Ak ako domáci majster kupujete hotové dosky na altánok alebo plot, nechajte v predajni všetky, na ktorých objavíte takéto kazy. Po správnosti by mali byť poranené časti vyfrézované a opravené. „Robí sa to vlepením zátky, takže poškodené miesta sú nebadateľné a škodce sa cez ne nedostanú hlbšie do dreva. To však amatérsky majster s domácim náradím urobiť nemôže. Miesto kvalitného stavebného dreva si domov prinesie akurát palivové,“ pripomína stolár.