Drevená truhlica a sud sú kúskami, ktoré by ste dnes v interiéri veľmi nečakali. Obzvlášť truhlice, ktoré čas odsunul do úzadia a vnímame ich skôr ako dedičstvo minulosti, ktoré sa hodí len na chalupu. Ani starý drevený sud nepatrí len na záhradu, vďaka recyklácii môže jeho drevo slúžiť v interiéri ešte ďalšie roky.

Termín truhlica či truhla pochádza z nemeckého slova „Truhen“ a označuje schránku pre zosnulého alebo predmet na uskladnenie obilia či textílií. Do truhlíc si svoje oblečenie ukladali už starí Gréci, ktorí ich nazývali kibótos alebo tiež larnax. Okrem odevov slúžili na odkladanie cenností, ale aj na potraviny – predovšetkým obilie. Podobne ich využívali aj Rimania, ktorí do truhlíc odkladali tuniky a tógy. Zároveň boli pre nich pokladnicami (s kovaním a zámkom) alebo prostriedkom na prepravu tovarov. O tom, že prvé truhlice boli vyrobené z dreva, niet pochýb. Často sa však kombinovali s kovom, ako železo alebo bronz, ktoré boli určené na ich výzdobu či pre bezpečné uloženie vecí.

Typy truhlíc a ich účel

Najstaršie truhlice na našom území boli vyrobené z tvrdého dreva, so sarkofágovým alebo rovným vrchnákom. Nazývali sa súsek a svoj pôvod mali v staroveku. Boli vysoké a kratšie, keďže sa používali na uskladnenie obilia. Tento typ by sme našli takmer v celej Európe. Stolárska truhla z pílených dosiek z mäkkého dreva bola už novším typom známym zo stredoveku. Bola pre ňu charakteristická maľovaná výzdoba s rastlinným ornamentom, v niektorých regiónoch aj s intarziou dreva alebo plastickými prvkami či rytým geometrickým vzorom.

Potravinové truhly boli dlhšie ako tie na šaty a boli delené na 2 až 3 priečinky. Odkladali sa do nich strukoviny, múka a masť. Podľa regiónov sa nazývali žigla, gesňa, štok, pajstruna či šafáreň.

Špeciálnym druhom truhlice bola cechová truhlica, do ktorej sa odkladali cechové insígnie. Zdobila sa maľbou, intarziou, rezbou s formálnymi znakmi remesla a dátumom vzniku cechu. Truhlica bola symbolom každého cechu a preukazovala morálnu, materiálnu i remeselnícku súdržnosť. Vo svojom dome ju uschovával cechmajster. Zvyčajne mala dva zámky na dva rozdielne kľúče. Jeden strážil cechmajster, druhý uschovával vicecechmajster.

Foto: Zbierka truhlíc v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici – Matejov dom. Zdroj: muzeum.sk

Okrem pečatidiel či sošiek patrónov cechu by sme v nej našli písomné dokumenty – rodné a krstné listy členov cechu, výučné listy, vandrovné knižky či rôzne osvedčenia a záznamy. Pred otvorenou truhlicou, ktorá bola na každej schôdzi cechovej organizácie, sa nesmelo pokrikovať, hanlivo vyjadrovať, fajčiť, piť alkohol alebo hrať karty a kocky. Porušenie týchto pravidiel sa trestalo peňažnou pokutou. Jednu z najväčších zbierok cechových truhlíc na Slovensku v súčasnosti spravuje Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici.

Z výsady zámožných bežný kus nábytku

Truhlice sa spočiatku objavovali na kráľovských dvoroch (písomné zmienky pochádzajú z 13. storočia) a našli by sme ich najmä u zámožných sedliakov. Uschovávali si v nich cennosti a dokumenty. Od nástupu románskeho obdobia až do konca renesancie v 17. storočí patrili truhlice k základným druhom nábytku a rozšírili sa do domácností. Ich funkcie boli spravidla rovnaké, menili sa len z konštrukčného hľadiska alebo umeleckou výzdobou. Strohú funkčnosť časom vystriedalo umelecké vyhotovenie. Okrem potravín, klenotov, cenných predmetov, listín a šatstva v nich boli uložené aj zbrane.

Foto: Zbierka truhlíc v Gemersko-malohontskom múzeu. Zdroj: gmmuzeum.sk

Vedeli ste, že?

K archaickým typom truhlice na našom území patrí tzv. kadlub – truhlica zhotovená z kmeňa stromu. Najstaršiu zachovanú nájdete v Nábytkovom múzeu v Markušovciach. Pochádza zo 14. storočia.

Truhlica ako výbava pre nevestu

Neodmysliteľnou súčasťou každej slovenskej domácnosti v 19. storočí sa stali maľované drevené truhlice. Zároveň sú aj súčasťou hmotnej kultúry nášho národa. Špeciálne postavenie medzi truhlicami majú maľované svadobné truhly. Truhlicu totiž kedysi dostávala nevesta ako súčasť vena a bola jediným kúskom súkromia v novom domove. Truhlice boli dielom zručných stolárov, ktorí ich zdobili vyrezávaním a maľbou. Ich typickým znakom bola malá truhlička – priečinok alebo príškriňok – pripevnená zvnútra na ľavú bočnú stenu.

Súčasťou maľby bolo meno majiteľky alebo iniciály budúcej nevesty a rok sobáša. Maľované motívy tulipánov, ruží, granátových jabĺk, srdca či kohúta neboli náhodné. Mali symbolizovať plodnosť a lásku. Takáto maľovaná nádhera zaťažila nejeden rodinný rozpočet. V izbe potom mala v porovnaní s ostatným nábytkom zvláštny význam a svoje čestné miesto.

Foto: Svadobná truhlica. Zdroj: fondtlk.sk

Vedeli ste, že?

Počas sobáša v niektorých regiónoch museli ostať truhlice a skrine v dome ženícha otvorené. Ak by to tak nebolo, podľa povery by manželstvo zostalo bezdetné.

Truhlica v modernom interiéri

Moderné drevené truhlice, napríklad z borovicového dreva, fungujú hneď na niekoľko spôsobov – ako odkladací priestor, lavica, skrinka na topánky, konferenčný stolík či ako dekoratívny doplnok interiéru v úlohe solitéra, a to v obývačke, spálni, vo vstupnej chodbe a pod. Môžu mať rôzne podoby, na ich výrobu sa používajú tuzemské aj exotické dreviny, nové aj recyklované drevo. Šikovní majstri si truhlicu môžu vyrobiť sami, no alternatívou je tiež nechať si ju vyrobiť u stolára, prípadne kúpiť hotovú v obchode či e-shope. A možno jednu takú už máte ako dedičstvo po predkoch a postačí, ak jej venujete len trochu pozornosti a nový náter.

Ak sa vám páčia klasické maľované truhlice, nemala by vám ujsť tvorba slovenskej značky TalkFolk. Myšlienka maľovaného nábytku sa zrodila v hlave zakladateľky značky Valentíny Gubkovej, keď rozmýšľala, kam odložiť vzácne fotky, svadobný závoj či listy po prastarých rodičoch. Rozhodla sa vyrobiť si vlastnú truhlicu, ktorú by mohli zdediť a využívať aj ďalšie generácie. Jej prvý výtvor mal upravenú veľkosť, aby sa hodil aj do menšieho moderného interiéru. Keďže zožal úspech, začala sa maľovaniu truhlíc (aj iného nábytku) venovať profesionálne. Medzi zákazníkmi sú dnes najobľúbenejšie práve svadobné truhlice, ktoré často bývajú darčekom pre novomanželov. Populárne sú však aj zmenšené kópie truhlíc.

Foto: TalkFolk, zdroj: talkfolk.eu

O tom, že truhlice nepatria len na chalupu a do rustikálneho interiéru, vás presvedčí truhlica s názvom VENO. Je moderným poňatím tradície vena a potreby nábytku ukrývajúceho užitočné veci do novej domácnosti pre nevestu (prestieradlá, oblečenie, riady…). Jej autorkou je Karin Kolesárová, študentka z Katedry dizajnu Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Tradíciu sa rozhodla oživiť minimalistickým spôsobom, s použitím symbolu ženy a plodnosti – tulipánu. Súčasťou návrhu je aj keramika v tvare tulipánu s jednoduchými detailmi. Za svoj návrh získala v roku 2020 hlavnú cenu v medzinárodnej súťaži „Projekt Arting 2020 – Dziedzictwo“, ktorá sa konala v Poľsku.

Foto: Truhlica VENO, zdroj: flid.pl/arting/veno

Drevený sud v interiéri

Drevená truhlica má v interiéri obrovský potenciál, rovnako ako ďalší výrobok z dreva, ktorý môže slúžiť novému účelu. Drevený sud bude originálnym bytovým doplnkom, môže sa z neho stať štýlové kreslo, barová stolička, konferenčný stolík, stojan na vínové fľaše, barová skrinka, rám zrkadla, kvetináč či polica na stenu. Z dreva suda sa vyrábajú aj drobné predmety, ako lampy, svietniky, lustre či misky na ovocie.

Už samotná kombinácia dubového dreva s kovovými obručami je zaujímavá, pretože sud je sám osebe malým majstrovským dielom – sudy sa vyrábajú ručne z dreva, ktoré má minimálne 70 rokov. V štruktúre dreva nájdeme nielen ročné kruhy, ale aj „žilky“ (stržňové lúče), ktoré vedú z jadra ku kôre radiálne (lúčovito od stredu von). Drevo sa reže podľa špeciálnych vzorcov, takže z jedného kmeňa dostaneme menej použiteľného materiálu a drevo je oveľa drahšie ako bežné rezivo.

Nový život pre staré drevo

Podľa niektorých zdrojov sa prvé sudy používali okolo roku 400 pred n. l. a slúžili na prepravu vína na dlhšie vzdialenosti. Boli praktickejšie ako hlinené amfory alebo kožené vaky. Prví debnári sa spomínajú v 1. storočí n. l. ako majstri, ktorí odovzdávali skúsenosti z generácie na generáciu. Okrem sudov na tekutiny zhotovovali aj sudy na prepravu múky či klincov. Praktický tvar ich na rozdiel do hranatých drevených debien predurčoval na dobrú manipuláciu a kotúľanie.

Dnes majú drevené sudy z dubového dreva neodmysliteľné miesto pri výrobe prémiových vín a používajú sa predovšetkým na zušľachťovanie vín v rôznych fázach výroby. Rovnako v nich niekoľko rokov zreje kvalitná whisky. Špeciálne dubové sudy s objemom 225 litrov, tzv. barikové, by sa mali po správnosti použiť maximálne trikrát. Potom je možné ich certifikovanou firmou repasovať, alebo im vdýchnuť nový život a zužitkovať ich pri výrobe nevšedného dizajnového sortimentu.

Tip na záver:

Truhlici aj sudu, ktoré budú zdobiť váš interiér, môžete dodať šmrnc a ochranu rôznymi nátermi. Dobre vám poslúži napríklad Belinka Oil Interier s pridanými voskami, tenkovrstvová lazúra Belinka Lasur alebo TESSAROL akrylový email Satén.

Predchádzajúci článokKedy využiť penetračné nátery na drevo?
Ďalší článokGuľatina a výroba nábytku
Copywriterka a príležitostná bojovníčka za práva všetkých, ktorí to potrebujú. Obdobia hyperaktivity a workoholizmu strieda s fázami leňošenia, počas ktorých niečo varí, pečie, brúsi, zariaďuje, číta alebo si všetko z toho len predstavuje. Ako najstaršia z kopy detí má mierne sklony k diktátorstvu :-)