Letá sú stále horúcejšie. Ak teda chceme z našej terasy urobiť pohodlnú exteriérovú obývačku, jednoznačne musíme počítať aj s jej zastrešením. V opačnom prípade by pobyt vonku nebol pôžitkom, ale utrpením.

Prístreškov môže byť viacero typov a môžu byť vyrobené z viacerých materiálov. My, samozrejme, budeme hovoriť o dreve. Nielen preto, že tento portál je zameraný na drevo, ale najmä preto, že drevo sa používa už odpradávna a je to vhodnejší materiál na realizáciu drobných stavieb, prístreškov či rôznych iných zastrešení.

Drevené prístrešky

Drevené prístrešky, často prezývané aj pergoly, sú vlastne drobné doplnkové stavby, ktorých hlavnou úlohou je spravidla chrániť ľudí, ako aj ich majetok, uskladnený materiál a rôzne zariadenia. Môžeme mať drevený prístrešok pre záhradný traktor, ale takisto pre automobil. Drevený prístrešok takto supluje niekoľkonásobne drahšiu murovanú garáž. V prípade doplnkových prístreškov napojených na obytnú zónu domu zase stavby prinášajú vytúžený tieň vhodný na príjemné posedenie.

Aké sú varianty riešenia?

Pokiaľ chceme vytvoriť útulnú zónu na posedenie v príjemnom chládku, ľahký drevený prístrešok je vítaným doplnkom. Mnohí stavebníci ale s použitím dreva váhajú pri moderne poňatých stavbách, pretože drevo sa im zdá byť „príliš rustikálne“. Záleží však na tvare materiálu, na tom, či použijeme dekoratívne vykrojenia (cifry) a takisto na povrchovej úprave. Drevo možno pokojne použiť na akejkoľvek stavbe vrátane minimalisticky a moderne stvárnených domov.

Hlavnú nosnú konštrukciu teda môžeme riešiť z dreva. Ide najmä o stojky a krokvy. Čo sa týka samotného zastrešenia, naň môže byť použitá klasická krytina. Ak však použijeme klasickú (nepriehľadnú) krytinu, treba počítať s tým, že priľahlý interiér môže mať v jesenných a zimných mesiacoch o čosi menej svetla. Je preto vhodné pouvažovať nad priehľadným materiálom vrchnej krytiny, ktorá bude chrániť zastrešenú plochu.

Vítaným variantným riešením je komôrkový polykarbonát (lexan, makrolon) v „dymovom“ vyhotovení. Ten terasu zastreší, čiastočne zatieni, a pritom umožní, aby do interiéru počas roka prúdilo akceptovateľné množstvo svetla. Ak však bude terasa orientovaná na juh alebo západ, a my budeme chcieť dosiahnuť skutočný chládok, je dosť pravdepodobné, že aspoň počas troch letných mesiacov budeme musieť počítať aj s prídavným tienením. Najjednoduchším a najlacnejším je tienenie vo forme rákosovej rohože, rozprestrenej na polykarbonáte.

Náš tip

Problém s nedostatkom slnka môžete vyriešiť aj tak, že pergolu sčasti ponecháte otvorenú, zatiaľ čo druhú časť strešnej konštrukcie úplne uzatvoríte, takže polovica terasy zostane kompletne zatienená a na druhej si budete môcť vychutnávať slnečné lúče. Prípadne strešné laty v čase najväčších horúčav zatienite zaťahovacou clonou vyrobenou z vysokokvalitnej textílie, ktorá je odolná voči UV žiareniu i prípadnému slabému dažďu.

Ako to vymyslieť a zrealizovať

Za názorný príklad si zoberme prístrešok s rozmermi 5 × 3 m s drevenou konštrukciou, ktorú budeme prekrývať „dymovým“ komôrkovým polykarbonátom. Ním môžeme počas leta terasu doplnkovo pritemňovať. Pokiaľ sme dostatočne zruční (prípadne sa máme s kým poradiť), najskôr si zhotovme okótovaný výkres, pretože sa nám bude nielen ľahšie robiť, ale aj ľahšie počítať materiál na prístrešok. Budeme teda potrebovať: 2 nosné hranoly, 6 kusov stojok (oboje môžu mať spoločnú hrúbku 10 × 10 cm) a 6 krokiev (5 × 20 cm) – všetko drevo musí byť hobľované. Ohobľovaný materiál si môžeme doviezť aj v združených dĺžkach a doma narezať na mieru. U predajcu polykarbonátu si môžeme nechať narezať 6 kusov tabúľ s rozmerom 3,5 × 1 m.

Poraďme sa s predajcom, aké kotviace prvky a v akom počte budeme potrebovať (vrátane prekrývacích líšt), a pozorne si prečítajme aj zásady kotvenia polykarbonátu, aby nám nezatekal alebo napríklad nevydával vŕzgavé zvuky spojené s rozpínaním. Pokiaľ máme aspoň základné skúsenosti s prácou s drevom a zídeme sa k stavbe traja alebo štyria, môžeme sa bez obáv pustiť do práce.

Začíname stavbou nosnej konštrukcie, čo by sme mali zrealizovať za jeden deň. Ideálne je na konci dňa konštrukciu natrieť a na druhý deň položiť akrylát. Akrylátové platne je potrebné podkladať gumenými podložkami a nechávať medzi nimi dilatačné medzery v zmysle pokynu výrobcu (predajcu), pretože strieška bude vystavená veľkému tepelnému namáhaniu. Za víkend by traja či štyria zruční domáci majstri mali pergolu kompletne postaviť.

Rozpočet

Pokiaľ by sme chceli porovnať, za akú cenu sa takýto typ prístrešku dá zadovážiť dodávateľským spôsobom a svojpomocnou montážou, takýto prístrešok na kľúč ponúkajú firmy za rozličné ceny, sumy sa však zvyčajne pohybujú od 2000 eur vyššie.

Pokiaľ spočítame nákup všetkého materiálu (a nerátame prácu), svojpomocne dokážeme takýto prístrešok zrealizovať v cene do 900 až 1 000 eur, pričom polykarbonát by mal vyjsť do 300 eur, kotviace príslušenstvo ku krytine do 100 eur, ohobľované rezivo do 250 eur, ochranné a konzervačné nátery do 150 eur, skrutky a tesárske komponenty do 100 eur a klampiarske výrobky do 50 eur.

V cene nie sú zahrnuté dopravné náklady, amortizácia náradia a energie. Takisto cena nezahŕňa dodatočné sezónne pritemnenie, ktoré sa však dá realizovať formou (už spomenutých) rákosových rohoží (do 100 eur) alebo formou tieniacej spodnej plachty (takisto do 50 eur). V prípade výsuvnej clony by išlo o nákladnejšie riešenie. Samozrejme, pre takto koncipovanú terasu je určite najvhodnejším materiálom na podlahu takisto drevo. Nielenže bude skvele ladiť s prístreškom, ale drevená podlaha sa nám v lete nebude prehrievať.

Rozpočet v kocke

  • komôrkový polykarbonát: 300 eur
  • príslušenstvo k montáži: 100 eur
  • rezivo: 250 eur
  • skrutky + tesárske komponenty: 100 eur
  • nátery + lepidlá a tmely: 150 eur
  • klampiarske výrobky: 50 eur
  • SPOLU: 950 eur

Na čo by sme mali pamätať pri realizácii

  • Uvedená stavba zastrešenej pergoly nie je náročná, avšak po estetickej stránke by mali detaily zodpovedať stvárneniu priznaných interiérových prvkov. Preto stojky, hranoly a krokvy nespájajme kovovými uholníkovými spojkami, ale radšej čapovaním.
  • Najskôr postavíme kompletnú drevenú konštrukciu, na ktorú môžeme aplikovať potrebné nátery. Ak by sa na pergole nachádzali praskliny, najskôr ich zatmeľte. Použite napríklad Bori akrylový tmel. Ak ste ešte pergolu vôbec neošetrovali, naneste na ňu najskôr impregnačný náter, ktorý ju ochráni pred vlhkosťou, škodcami, hubami a plesňami. Odporúčame vám impregnáciu Belinka Base a následne lazúru Belinka Lasur. Ak ste už pergolu ošetrovali, impregnačný náter vynechajte, ale ochráňte ju lazúrou Belinka Lasur.
  • Ak bývate na juhu Slovenska, počet nami uvedených krokiev (6) je postačujúci. Pokiaľ však bývate pod Tatrami, môžete krokvy umiestniť aj každých 50 cm.
  • Ak bývate v oblastiach, kde zvykne napadnúť veľa snehu, môžete zvýšiť spád zastrešenia z klasických 10 cm na 15 cm až 1 m.
  • Po zaschnutí náterov (na druhý deň) začíname na drevenú konštrukciu upevňovať komôrkový polykarbonát.
  • Polykarbonátové platne majú jednu stranu odolnejšiu voči UV žiareniu. Táto strana musí smerovať pri kotvení nahor.
  • Na tento typ prístreškov je najlepšie používať mäkké drevo, úplne vyhovuje smrekové. Je dostatočne pevné a súčasne ľahšie ako tvrdé drevo, ktoré by bolo aj zbytočne drahé.
Predchádzajúci článok6 inšpirácií pre drevené pergoly
Ďalší článokDrevo a jeho recyklácia
Vzťah k drevu má zakódovaný už v DNA, pretože jeho starý otec bol vychýreným majstrom kolárskeho remesla. Uprostred západoslovenskej obce Čataj si otvoril ešte za monarchie kolársky servis na spôsob dnešných pneuservisov. Jeho vnuk, Ľubomír, zase skladal 10 rokov tovarišské skúšky pri kompletnej rekonštrukcii 80-ročnej drevenice na Hriňovských lazoch. To je asi – čo sa dreva týka – všetko, pretože srdce má Ľubomír Holčík zo zlata a nervy zo železa ?

2 KOMENTÁRE

  1. Dobry den.
    Vedeli by ste mi prosim poradit, ako osetrit/vyriesit kontakt dreva s betonom ? Chcel by som (akoby) pomurnicu polozit dreveny hranol na betonovy murik. Dat medzi to hydroizolacnu foliu ? Alebo nieco ine ?
    A v druhom pripade by som zas rad „oprel“ vo vertikalnej polohe tiez takyto hranol o betonovy mur z DT-tvarnic. Datnieco medzi drevo a beton ? Alebo len nejakym vhodnym naterom ?
    Vopred dakujem za vase tipy a rady.

    S pozdravom
    Jaroslav

    • Pekný deň prajem, Jaroslav.

      Budem vychádzať z predpokladu, že priestor, kam majú byť drevené dielce umiestnené, môže byť vlhký, čiže je to tá horšia alternatíva. Medzi betón a drevo je vhodné v obidvoch prípadoch vložiť hydroizoláciu. Či už ide o pomúrnicu, alebo stĺpik pri betónovej stene. Na tento účel sa používali nátery betónu na asfaltovej báze, prípadne skombinované s asfaltovou lepenkou. Dnes pravdepodobne existujú systémy náterov už aj na modernejšej báze, takže skúsený predavač v obchode s nátermi by vám mal vedieť poradiť.

      Pokiaľ však nechcete alebo nemôžete urobiť úpravu betónu či vkladať asfaltovú lepenku medzi betón a drevo, môžete urobiť náter dreveného prvku tak, ako keby mal byť umiestnený v exteriéri. Použite impregnáciu Belinka Base (https://www.farlesk.sk/c/ochrana-proti-plesniam/belinka-base) a ako ďalší náter použite Belinka Lasur (https://www.farlesk.sk/c/dvere-zarubne-oknadrevo/belinka-lasur). Čiže pred umiestnením dreveného prvku na miesto natrite impregnáciu a následne vrchný náter lazúrou úplne zo všetkých strán.

      Drevený prvok odporúčam pre istotu tak či tak aspoň ošetriť impregnačným prípravkom voči biologickým škodcom (https://www.farlesk.sk/c/ochrana-proti-plesniam/belinka-base), či už sa rozhodnete pre hydroizoláciu, alebo náter dreva.

      V prípade ďalších otázok nás pokojne kontaktujte. Držím vám palce.

      Adriána z tímu Čaro dreva

Napísať odpoveď pre Jaroslav Zrušenie odpovede

Prosím vložte váš komentár
Prosím zadajte vaše meno